Nikdy ti neodpustím

19. Vodka a pomarančový džús.

Isabell

Stála som pred barom a nad hlavou mi svietila neonka Dark Stone. Čakala som na Lauru a predpokladám na jej kamarátky.

Taxík zastal na obrubníku a zadné dvere sa otvorili. Keď som videla ako z neho vystupuje Sophie sánka sa mi zaťala a skúsla som si spodnú peru aby som sa ukľudnila.
Mohlo mi napadnúť, že keď sa všetci kamarátia, bude sa poznať aj s Laurou. Sophie položila svoju lodičku na chodník a vystúpila vo svojom honosnom čiernom kabáte. Už teraz som vedela, že som sa obliekla úplne na chuja.

Kým ja som na sebe mala upnuté čierne nohavice s vysokým pásom, biele convesy a biele obtiahnuté tielko, ktoré bolo potiahnuté len cez jedno rameno a na chrbte malo veľký výstrih, oni vyzerali akoby išli na nejaký snobský večierok. Opäť ma mohlo napadnúť, že to presne takto dopadne. Momentálne ma predstava, že by som ostala doma uspokojovala o čosi viac.

Sophie si ma premeriala a nad mojou koženkou zagúľala očami. Mala som sto chutí ju chytiť za jej hnedé, dlhé, rovné neskutočne lesklé vlasy a buchnúť s ňou o chodník.

Dievča môže snívať.

Otočila sa k vychádzajúcej dievčine, ktorú som nepoznala.
,,Kto ju sem volal?" Dievčina len mykla plecom. Mala tiež blonďavé vlasy, ale skôr peroxidovo biele. Kým ja som mala prirodzený nádych na jej bolo  vidieť, že si ich farbí. Keď som bola mladšia, túžila som si ich aj ja zafarbiť, ale matka nesúhlasila a ja som nechcela vytvárať další konflikt medzi nami. Ale nič mi v tom nebránilo teraz. Matka by jačala jak divá keby som v piatok prišla s prefarbenou hlavou a mne sa ten nápad začal omnoho viac páčiť.
,,Ja. Nejaký problém?" Nakoniec vystúpila aj Laura a konečne sa moje telo ako tak dalo do kľudu.
Videla som na Sophie ako premýšľa, ale potom ako keby jej v mysli niečo prebehlo a falošne sa usmiala.
,,Ani najmenší." Vedela som, že niečo plánuje.

Do podniku sme vošli spoločne a usadili sa pri rezervovanom stole, ktorý bol na poschodí a mal výhľad na celú spodnú časť podniku. Postavila som sa k zábradliu. Všetko tu bolo luxusné. Bar bol obrovský a ladený do sivých farieb a kamenných materiálov. Pozdĺž neho boli postavené barové stoličky. V strede bol tanečný parket a na kraji pult s dídžejom. Všetko tu zo všetkým ladilo a ja som vedela, že si tu nemôžem dovoliť ani pohár vody.

Na stôl nám čašníčka položila sekt šampanského.
Za chrbtom som vnímala prichádzajúcu postavu.
,,Pekné, že?" Laura sa tiež oprela o zábradlie. Prešla som pohľadom po jej modrých, obtiahnutých rolákovych šatách, ktoré doplnila čiernymi semišovými kozačkami. Bol to omnoho jednoduchší oufit ako mali ostatné dievčatá, ale aj tak z nej sršala elegancia. Hnedé vlasy mala rovné a pár pramienkov z nich boli zastrčené za jej uchom.
,,Nóbl. Oproti tomuto, bar v ktorom robím vyzerá ako pajzel."
Chabo som sa zasmiala a sledovala prichádzajúcich ľudí. Všetko to vyzeralo na ľudí, ktorí nikdy v živote neriešili nedostatok peňazí. Každá žena, ktorú som videla mala na seba niečo krátke a obtiahnuté. To je dnešný dresscode ?
,,Vidím, že už si mala česť zoznámiť sa aj so Sophie."
,,Niečo na ten štýl."
,,Nie je taká zlá ako sa zdá. Len trošku svojská a rozmaznaná." Chabo sa usmiala.
,,No neviem, spávala s mojim priateľom zatiaľ čo ja som bola v škole alebo v práci."
,,Si si istá? Lebo čo ja viem, vždy jej išlo len o jedného chlapa." Chvíľu sa nad tým zamyslela a potom jej obočie vystrelilo až na mesiac.
,,Ibaže by to bol Jax, s ktorým si chodila."
Pozreli sme na seba
,,Bol to Jax." Zašepkala a zakryla si ústa.
,,Poznáš ho?" Toto bola moja šanca niečo sa dozvedieť.
,,Občas sa u nás zastaví. Berie Johna ako svojho staršieho brata."
,,Aj po tom všetkom, čo sa stalo medzi Jaxom, Sophie a Lucasom?" Zdvihla som obočie.
,,Stalo sa to už pred rokmi. Človek nemôže lipnúť na jednej chybe do konca života."
,,Lucas to tak zjavne nevidí." Neviem prečo, ale vnútorne som vedela, že sa ho musím zastať."
,,Izy, je to medzi nimi. Každý ma právo vybrať si svoje stanovisko. Lucas sa cez to nikdy neprenesie, lebo Sophie bola jeho prvá láska a Jax najlepší priateľ. Ty budeš už stále na Sophie pozerať nepriateľsky, lebo sa vyspala s Jaxom. Ale ani jeden z vás nevidí, čo je všetko za tým a aké okolnosti k tomu prispeli."
,,Tak mi povedz čo je všetko za tým a možno prehodnotím svoj názor na ňu a na Jaxa."
Mrkla na mňa a rukou mi obchytila rameno do objatia. Pritiahla sa ku mne a zašepkala.
,,Sú veci, ktoré nemáš právo vysloviť. Sú to veci, ktoré ti ten dotyčný musí povedať sám. A to to je jedna z vecí, ktoré nikto nemá právo za nich vysloviť."
Na jednu stranu som chápala, že to nebolo jej tajomstvo, ale z druhej strany ma sralo, že mi to nikto nechce povedať. Oni všetci nech bolo medzi nimi čokoľvek, stále držali spolu a ja som bola len osoba, ktorá prišla odnikiaľ a nebola som natoľko dôležitá, aby mi povedali pravdu.
Laura sa odo mňa odtiahľa a otočila sa k ostatným.
,,Poď dáme si drink a na dnešnú noc zabudneme na to, čo nás trápi, oukej? Aj zajtra je deň a ver mi problémy počkajú."
Prikývla som. Nemalo zmysel sa s tým trápiť dnes večer, ale nech zabudne, že odrazu budeme so Sophie najlepšie kamošky.

Večer pomaly plynul a z jedného drinku sa stali dva, tri a pri piatom som to už prestala počítať. Zaujímalo ma iba to, že po každom ďalšom som sa cítila voľnejšia a šťastnejšia.

Tancovali sme spoločne na parkete. Videla som ako na nás chlapi pozerajú, ale nedovolili si prísť. To mu môj opitý rozum nechápal. Okato si nás prezerali, ale stále sedeli na svojom mieste.
Sophie sa pozrela tam kde ja a potom sa nám stretli pohľady. Zjavne už aj ona bola podgurážená, pretože sa nahla s úsmevom k môjmu uchu.
,,Neprídu sem. Každý z nich vie komu Laura a Mia patria."
,,Nechápem."
Sophie sa líšiacky zasmiala.
,,Naposledy drahá Isabellka sa tu John a Miin priateľ Hugo pobili, kvôli tomu, že sa priblížili k ich ženám. A povedzme si, nikto si nechce znepriateliť majiteľov klubu."
,,Och."
Sophie sa na mojom pohľade začala ešte viac smiať. Opitá bola oveľa príjemnejšia.
,,Čo na mňa tak pozeráš?" Ozvala sa Sophie.
,,Kde sa stratila tvoja nevraživosť?"
,,Pozri sa, pokiaľ nestojíš medzi mnou a Jaxom, sme v pohode."
Krava. Vystrela som sa a urobila od nej krok vzad.
,,Nikdy nebudeme v pohode. Už len kvôli tomu, že v tomto nerovnoprávnom svete by sme sa mali správať ako žena k žene úctivo a nie ako ty, čo sa vozila po vtákovi môjho priateľa zatiaľ čo ja som bola zavretá v mojom byte."
,,Každá žena je súperom tej druhej ženy, keď má tá žena to čo chce druhá." Drzo mi odfrkla a ja som mala chuť, zatočiť jej tenkým krkom.
,,Snáď ťa raz dobehne karma." S tými slovami som sa otočila a vybrala k baru. Nutne som potrebovala ďalší drink.

Vypýtala som si ďalšiu vodku s pomarančovým džúsom.
,,Môžem ťa pozvať na drink?" Spýtal sa chlap vedľa mňa. So všetkého som si najprv všimla jeho potetovanú ruku vytŕčajúcu z čiernej košeli. Pohľadom som prešla po jeho strnisku na brade a zastala som až pri jeho tmavých zelených očiach. Vlasy mal nakrátko zastrihnuté a v jednom z uchu mu svietila náušnica.
,,Už som sa pozvala sama." Zdvihla som pohár s vodkou.
,,A to znamená, že už další nebudeš?" Drzo sa usmieval a jedným lakťom sa oprel o barový pult.
,,To je dobrá otázka."  Zamrmlala som a vedela som, že uz by som další piť nemala. Už teraz som sa mala problém udržať na nohách a to som sedela na stoličke.
,,A odpoveď je na ňu aká kráska?"
Rukou mi prišiel po prameni vlasov.
,,Že mi stačilo." Ako tak ešte zdravý rozum zvíťazil a zodvihla som sa zo stoličky. Nohy ma však zradili a jeho potetovaná ruka ma zachránila pred pádom.
Nabrala som opäť stratenú rovnováhu a pozerala na jeho ruku stále držiacu ma pod lakťom.

,,Pustí ju."
Na chrbte som okamžite pocítila zimomriavky a telo sa mi naplo už len z Lucasovho hlasu.
Neznámy chlap zdvihol obočie.
,,A ty si?"
Počula som ďalšie kroky zastať za mojim chrbtom.
,,Tí čo ti z tváre spravia fašírku, keď ju okamžite nepustíš." Marcusov hlas bol tvrdý a chladný.
Takže sú tu obaja.

Panenko skákava a čo teraz ?