Nikdy ti neodpustím

17. Z koristi predátor.

Isabell

,,Nečakala som, že si budeš náš včerajší rozhovor pamäť."
Sledovala som miznúce stromy a domy z okna Marcusoveho auta zatiaľ čo on šoféroval.
,,Nečakal som, že sa na mňa vrhneš hneď v prvý deň nášho predstierania."
Otočila som sa k nemu a sprášila ho pohľadom.
,,Využila som naskytnutú príležitosť."
,,Využila si mňa." Drzo sa usmial a ďalej sledoval cestu.
,,Tak ako ty využívaš všetky tie ostatné ženy."
,,Pozor Izy, ja nikoho nevyužívam. Všetky prichádzajú dobrovoľne a všetky vedia ako to končí."
,,Och, dúfam, že nemáš žiadnu prenosnú chorobu." Vyplazila som jazyk a kontrolovala si jeho farbu.
Marcus pretočil očami, ale na malý moment som videla ako mu trhá kútikmi pier.
,,Škúliš pri tom Isabell."
Stiahla som jazyk do úst a opätovne ho naňho vyplazila.
Marcus pokrútil hlavou, ale smial sa. Na líci sa mu objavila chutná jamka.
,,Čo z tejto dohody budeš mať ty?"
Vedela som, že len tak z čistej dobrotivosti to nerobí. Len som nevedela prísť na to, aký by mohol mať na to dôvod. Nikdy sme sa ku sebe nemali. Vždy keď som trávila čas s Jaxom, hneď odišiel po svojich a keď sme sa stretli sami, vždy mal sprosté reči. Tak ako je možné, že teraz tu sedím s ním v jednom aute?
,,Láskavosť od teba. Raz si ju prídem vybrať."
,,Musíš byť viac špecifický." Nemôžem sa upísať k niečomu takémuto.
,,Nemusím. Ty odo mňa niečo potrebuješ."
,,Nevyspím sa s tebou."
Zastal autom pri rýchlom občerstvení. Celým telom sa otočil na mňa. Na tvári mu svietil pobavený výraz. Túto konverzáciu si užíval.
,,Keď sa raz spolu vyspíme a ver tomu, že k tomu dôjde budeš ma o to prosiť."
Líca mi očerveneli, neviem či to bolo z rozpakov alebo z hnevu, že si je sebou taký istý.
,,Marcus, môžem ťa ubezpečiť, že prosiť ma neuvidíš."
Sladko som sa usmiala. V očiach mal záblesk pobavenia.
Stiahol okienko nižšie a vypýtal si veľký hamburger.
,,Čo si dáš ty?"
,,Kurací wrap." Len pokynul hlavou a dokončil objednávku.
,,Ďakujem Marcus." Dodala som, kým sme čakali v aute.
Chvíľu ma úprene sledoval. Videla som na ňom, že nad niečím rozmýšľa. Stále som sa nevedela stotožniť s tým, že teraz uňho sedím v aute a bavíme sa ako dvaja civilizovaní ľudia. Viac menej. Naše konverzácie v minulosti trvali asi desať sekúnd. On ma urazil, alebo mal nejakú nemravnú poznámku, ja som mu povedala, buď že je debil, alebo som mu rovno ukázala prostredník.
,,Díky, že si mi včera pomohla. Prehnal som to." Jeho oči dnes ladili s oblohou. Slnko sa skrylo za sivé mraky, čo bola predzvesť, že o chvíľku začne pršať.
,,Môžeš mi to ešte raz povedať, nech si to nahrám? Vďak z tvojích úst som ešte nikdy nepočula."
Jeho oči potemneli, presne tak ako pomaly sa zatiahla obloha. Na predné sklo dopadli prvé kvapky.
,,Neviem o čom hovoríš, ja vždy poďakujem, keď je za čo."
Zasmiala som sa.
,,Aj všetkým tým ženám ďakuješ, keď od nich utekáš po sexe? Ďakujem za poskytnutie vášho tela." Napodobnila som jeho hrubší hlas a Marcus nadvihol obočie.
,,V prvom rade takto neznie vôbec môj hlas a za druhé za sex sa neďakuje. Obaja na to hupneme dobrovoľne a vieme ako to skončí."
,,Myslíš, že to tie ženy vedia? Marcus, Marcus. A to som myslela, že si lepší znalec žien."
,,Som znalec toho čo potrebujú v posteli. To ostatné ma nezaujíma."
Cez okienko mu slečna podala objednávku a viditeľne s ním flirtovala. Neodradilo ju ani to, že sedím vedľa neho. Seriem na to, načo ich mám obhajovať, keď oni samé majú tak nízke nároky. Marcus zaplatil za nás oboch a podal mi môj wrap.
,,Ďakujem."
,,Za nič zobral by som ťa aj do reštaurácie, ale tvoj odchod z domu bol časovo viac zdĺhavejší ako som predpokladal."
,,Odkiaľ si vedel kedy idem do práce?"
Šibalsky sa na mňa usmial.
,,Zastavil som sa najprv tam, či tam už náhodou nie si. Akýsi typek povedal, že ideš až poobede."
,,To bolo od teba veľmi prezieravé." Zdvihla som obočie a odkúsla si z wrapu.
Mlčky sme jedli a potom opäť Marcus naštartoval a smeroval k baru.
Predtým ako som vystúpila som sa na neho ešte raz pozrela. S kľúčkou v ruke ma napadla ešte jedna vec, ktorá ma zastavila v pohybe.
,,Kde odcestoval Jax?"
,,Prečo ťa to zaujíma?" Z jeho hlasu bolo cítiť ostražitosť.
,,Prečo mi na to každý odpovedá ďalšou otázkou?"
,,Povedzme že si potreboval prečistiť hlavu a dať sa dokopy."
,,Nikdy predtým to neurobil." Pozastavila som sa nad jeho slovami.
,,Oprava. Nikdy to nespravil, kým ste boli spolu." Pozeral na mňa a jeho sánka bola zaťatá. Nechcel o tom hovoriť, ale mňa to nezaujímalo. Mala som už dosť toho ako okolo mňa chodia ľudia po špičkách.
,,Kam odišiel?"
,,Mala by si už ísť, lebo budeš meškať." Takže mi to nechce povedať.
,,Tak sa ho zrejme musím opýtať sama."
Vystrel sa na sedačke a v jednej ruke zvieral volant.
,,Kľudne, aj tak pochybujem, že ti odpovie."