Nikdy ti neodpustím

25. Bitky si vyberaj podľa toho či ich môžeš vyhrať.

Isabell

Nikdy som o sebe netvrdila, že som agresívny typ, ale za dnešný deň som už stratila nervy dvakrát. Dvakrát som myslela, že sa naňho vrhnem a napravím mu fasádu.

Nenávidim ho.

Obchádzam ľudí a hľadám Alex, lenže sa mi ju nedarí nikde nájsť. Začnem pátrať aj po Hugovi, ale aj po ňom ako by sa zľahla zem. Takže sú zrejme niekde spolu zašitý. Výborne, toľko k tomu, že môžeme kedykoľvek odísť. Začnem sa rozhliadnať po Lucasovi.
Predomnou vidím však len partiu chalanov a jeden z nich fajčí.
Nesmelo som sa pri ňom zastavila.
,,Náhodou by si nemal pre mňa jednu?"
Všetci sa prestali rozprávať a očami spočinuli na mne.
,,Prečo nie?" Usmial sa čierno vlasy chalan s piercingom v ľavom obočí a podal mi jednu cigaretu.
Dobre. Tak ešte zapaľovač.
Skôr než som stihla poprosiť tak sa zasmial a  vytiahol z mikiny zapaľovač. Pripálila som si cigaretu.
,,Ďakujem."
,,Niet začo."
Usmiala som sa jeho smerom a otočila sa na odchod. Po pár minútach ma však dobehol a pridal sa ku mne.
,,Som Sebastián. Mimochodom."
,,Teší ma Sebastián a ešte raz ti ďakujem za cigaretu."
,,To nestojí za reč." Venoval mi krivý úsmev.
,,Svoje meno mi nepovieš?"
Pozrela som sa jeho smerom.
,,Isabell."
,,A ktorého tímu si fanúšička?"
,,Musím byť nejakého?" Nadvihla som obočie.
,,No keď si sa objavila tu a okolo teba sú len samí vypatlaní športovci, tak nejako musíš byť niekoho fanúšička."
,,Takto vnímaš svojich spoluhráčov?" Začala som sa smiať.
,,Och prosím ťa. Nie som hokejista, ocitol som sa tu úplne náhodou, keď Brian, môj brat hokejista alá vypatlaný športovec, ma po zápase neodviezol domov, lebo sa mu zmenili plány." Pokrčil plecom.
Bol vtipný, to sa mu muselo nechať.
Chvíľku som mlčky kráčali, keď som napokon prehovorila.
,,Ja som sa tu tiež objavila úplne náhodou, keď ma tu moja kamarátka dotiahla, lebo sa jej páči jeden vypatlaný hokejista."
Obaja sme sa zasmiali a vymenili si chápajúce pohľady.
,,Sadneme si?"
,,Ukázal na drevený pník blízko ohniska."
,,Prečo nie? Aj tak si jediný s kým sa môžem rozprávať."
Potiahla som si z cigarety a sadla si vedľa neho.
,,To neverím, minimálne dvaja chlapi ma teraz prepalujú pohľadmi len preto, že sa teraz spoločne rozprávame."
Ihneď som sa poobzerala po okolí. Konečne som našla Lucasovu tvár, ktorý sa sem nenápadne ale stále pozeral, ale jeho tvár bolo celkom kľudná.
Za to tá druhá tvár nás vraždila pohľadom. Marcus sa opieral o kamenný múrik, okolo neho boli stále tí istí chalani, pred ktorými ma tak ponížil.

Okamžite som na neho zazrela a otočila sa späť k Sebastianovi.
,,Jeden z nich je môj dobrý kamarát a ten druhý je idiot."
,,Málo ktorá žena tvrdí, že Marcus je idiot."  Poznamenal a tiež si potiahol z cigarety.
,,Poznáš ho?" Opýtala som sa s nezáujmom aj keď povedzme si, že ma to na sto percent zaujímalo.
,,Bratovoho slávneho spoluhráča a lámača ženských sŕdc? Kto by ho nepoznal." Z jeho tónu mi bolo jasné, že ho nemusí. Hneď mi bol Sebastián sympatickejší.
Pri našich nohách  sa zrazu objavili dvaja chalani, ktorí pred tým stáli pri Marcusovi.
,,Mala by si vyhľadávať lepšiu spoločnosť ako túto pleveľ vedľa seba." Posmešne povedal ten vyšší z nich.
,,Nemáš nič iné na starosti ako otravovať ľudí, ktorých vôbec nezaujímaš?" Odsekol mu Sebastián s kľudným, ale úplne chladným hlasom.
,,Čo si to povedal ty emácky mamľas?!" Ihneď bol nad ním. Skôr ako sa Sebastián stihol postaviť,vyskočila som z nôh a strčila do toho vysokého debila. Trochu ho zatackalo do zadu ale potom sa spevnil a vystrčil bradu. Vedela som, že proti nemu nemám najmenšiu šancu, ale to ani Sebastián. Jeho telo bolo síce vysoké ale absentovali na ňom svaly oproti tým dvom.
,,To nemyslíš vážne, že ťa táto malá radodajka musí obhajovať." Priškrtene sa obaja smiali.
Neviem, či to bolo tým adrenalínom alebo potrebou si už na niekom vybiť prebytočne nahromadený hnev, ale vlepila som mu takú facku, že sa moja ruka skoro zlomila.
Jeho sánkou to však ani nepohlo za to zorničky sa mu rozšírili a už som čakala, kedy mi to vráti. Bol schopný udrieť ženu? Bola som si istá, že áno. Sebastián sa predo mňa postavil, vysoký chuj urobil krok dopredu, ale tam to skončilo.
Na jeho ramene sa objavila Lucasova ruka a stiahol ho dozadu.
,,Dobre si rozmysli, čo spravíš." Lucas mal vražedný pohľad.
Vysoký chalan zastal a tváril sa šokovane.
,,Kľuď bráško, len som srandoval." Ozval sa nakoniec.
,,Nikomu to vtipné neprišlo bráško." To bráško naňho Lucas vypľul tak, že ak doteraz nebol posratý, tak teraz si určite naložil do nohavíc.
,,Chceš už odviesť domov Izy?" Síce hovoril na mňa, ale stále toho druhého prepaľoval očami.
,,Môžeme po ceste vyhodiť aj Sebastiána domov?"
Poprosila som Lucasa. Nechcela som Sebastiana nechať s týmito debilmi. Kde mal vlastne brata? To sa ho neprišiel zastať ?
,,Spokojne." Ozval sa Lucas a počkal kým okolo neho prejdeme so Sebastiánom.
,,To si nemusela Isabell. Bol to môj boj, ale ďakujem." Pošepkal mi ako kráčal vedľa mňa.
,,Nemáš začo, od toho sú priatelia." Usmiala som sa naňho a on prikývol.
Po pár metroch som počula ranu a tak som sa trhnutím otočila za seba.
Marcus stal nad tým vysokým, ktorý sa akurát stavial zo zeme. Ruky mal zaťaté v päsť a v tvári smrtonosný pohľad. Vysoký sa nakoniec zdvihol zo zeme a pošúchal si sánku. Napriahol sa, ale ten druhý ho chytil za rameno. Vysoký však zrejme nesúhlasil a vytrhol sa mu aby mohol vraziť Marcusovi. Marcusovi otočilo tvárou, ale za chvíľu opäť hladil naňho a smial sa.
Mojim telom prešiel strach. Ruky mi benevolentne prikryli ústa.
Spravila som krok vpred, ale opäť som zastala keď sa Marcus rozbehol a skončil po ňom tak, že sa obaja zvalili na zem.
Pocítila som ruku na ramene.
,,Tu máš kľúče, choďte do auta. Ja sa o nich postarám." Lucas bol okamžite predomnou a do rúk mi vtlačil kľúče."
Stála som tam ako obarená.
,,Choď Isabell." Zavrčal. Stále som sa nepohla.
,,Sebastián, zober ju k autu."
Počkal kým ma Sebastián potiahne smerom k ceste a odišiel k Marcusovi.

Párkrát som sa ešte otočila cez rameno. Videla som ako ich Lucas oddelil, ale potom sa tam nahrnuli všetci a už som nedokázala nič iné vidieť cez ich nahromadené postavy.

Prechádzala som sa okolo auto. Nedokázala som sedieť, alebo stáť na jednom mieste.
,,Budú v pohode. Na takýchto akciách sa vždy niekto pobije. Ale vlastní vlastných, to som ešte nevidel." Bol to chabý vtip, ale chcel ma ukľudniť a to bolo od Sebastiána milé.
Venovala som mu len jedno vytiahnuté obočie a ďalej som chodila hore dole.

Neviem koľko času prešlo, keď sa objavil Lucas. Okamžite sa mi odľahlo. Potom sa za ním vynoril Marcus a moje telo stuhlo na mieste. Keď sa dostali pod pouličné osvetlenie, videla som Lucasové červené hánky. Snažila som sa vyhýbať pohľadom Marcusovi, ale nedokázala som to. Jeho práve líce bolo opuchnuté a výrazne červené. Ešte pred hodinou by som mu milé rada urobila taký istý odtlačok, ale tentokrát mi ho bolo ľúto. Na chvíľu. Potom som si spomenula čo o mne pred nimi hovoril a ľútosť vyfučala ako keď pustite nezauzlený balón.
Načo sa ma zastával, keď o mne hovoril tie sračky.
Lucas ma vyhľadal pohľadom a kontroloval či som v pohode. Len som sa naňho usmiala a on pokračoval ku mne a vzal si odo mňa kľúče.
,,Toho idiota berieme tiež domov ." Sprisahanecky sa na mňa usmial a prešiel na opačnú stranu auta. Sebastián ho nasledoval a otvoril si zadné dvere za ním.
Marcus sa ku mne nebezpečne priblížil. Blonďavé vlasy mal strapaté a golier bieleho trička, ktoré mu trčalo z červenej mikiny od kvapiek krvi.
,,Nemáš začo." Ucedil.
Sto čertov prešlo mojim telom a ak by pohľad mohol vraždiť, môj by to práve v tejto chvíli dokázal.
,,O nič som sa ti neprosila." Šplechla som mu do tváre.
,,Ako vždy princezná." Vysmial ma aj keď jeho pohľad bol stále tvrdý.
Marcus stál pri mne nebezpečne blízko a ja som pred ním cúvala, dokým som na chrbte nepocítila dvere auta.
Hľadel na mňa, zorničky rozšírené a hnev mu lomcoval tvárou, aj keď jediný kto mohol byt nasratý, som bola ja.
,,Marcus, padaj do toho skurveného auta."
Počula som za chrbtom Lucasa a z jeho hlasu som cítila, že už aj on toho má akurát tak dosť.
Marcus pozrel ponad mňa na Lucasa a nasadil si opäť svoju masku nezáujmu. Odstúpil odo mňa a prešiel tiež k zadným dverám, ktoré si otvoril a následne sadol do auta. Nezabudol tresnúť dverami.
,,Mal som ho tam nechať, kokota jedeného." Utrúsil Lucas a ja som sa nemohla zadržať smiech.