Nikdy ti neodpustím

28. Sebadeštrukcia.

Isabell

Z postele ma dostala len vidina dobrej kávy.
Teraz sedím na seminári a pomalými dúškami si vychutnávam jedinú dobrú vec, ktorú dnešok prinesie. Druháci z magisterského stupňa mali ráno ešte nejakú prednášku, ktorá sa im zo seminárom bije, takže už desať minút čakáme, kým sa dovalia s profesorom Dushom.
Prvýkrát od nášho incidentu sa stretnem s Marcusom. Vôbec som na to nebola pripravená.
Celý večer som premýšľala nad Jaxom až som napokonom zaspala. Z bezsennej noci sa nad ránom stala nočná mora a zobudila som sa úplne spotená.
Ráno som si dala ešte teplú sprchu, vyfúkála si vlasy a naniesla som si štipku makeupu a riasenky. Úzke čierne nohavice ma obopínali ako druhá koža. Na vrch som si dala béžový sveter, ktorý končil tak akurát pri leme nohavíc, čo znamenalo, že pri prudkom zdvihnutí rúk sa mi vyhrnul a ukázal kus kože. Keď chce primadonu bude ju mať. Avšak keď som videla ako sa obliekla Mishel, vyzerala som pri nej ako Matka predstavená. Krátky červený crop top, kožené nohavice a na perách sýty červený rúž.

Dvere na učebni sa roztvorili a do triedy vkráčal profesor Dushom a za ním hŕstka študentov. Už chápem prečo nás rozdelili do trojíc. Do ďalšieho stupňa štúdia ich prešla len hŕstka.
Akonáhle vošli do miestnosti pohľad som zavesila na profesora a ignorovala Marcusovú prítomnosť. Vedela som, že tu je. Jednak, že by si to určite nenechal ujsť a jednak, že som podvedome cítila jeho pohľad na mojej tvári. Vydržala som to dovtedy, kým sa všetci študenti z vyššieho ročníka nezastavili vedľa profesora.
,,Dobré ráno vážení študenti. Poprosím najprv našich druhákov z nižšieho stupňa, aby vytvorili predurčené skupinky a sadli si spoločne k okrúhlému stolu.
Nastal hluk, keď sa všetci presúvali k svojim študijným partnerom.
Vyhľadala som Adama, nakoľko Mishel nebolo ťažké nájsť.
Videla som, že už pri jednom stole sedí, tak som sa vybrala za ním, čo ale vyžadovalo prejsť okolo druhákov z vyššieho stupňa.
Zakliesnila som oči na stôl a kráčala.
Neviem ako je možné, či som si to namýšľala, alebo som bola len paranoidná, ale cítila som, že ma stále Marcus prepaľuje pohľadom.
Urobila som jednu jedinú chybu, a to že som pri nejakom náraze automaticky zdvihla hlavu smerom k profesorovi, ktorému spadli nejaké knihy a pohľad sa mi zastavil na Marcusovi.
Sánku mal stále výrazne červenú, avšak teraz už skôr tmavla a sfarbila sa do modrá.
Vlasy mal ako vždy strapaté, povýšenecký úsmev mu svietil na tvári a to biele obtiahnuté tričko s krátkym rukávom mu obopínalo atletickú postavu.
Na sucho som preglgla, čo v ňom vyvolalo ešte väčší úsmev. Ihneď som sa otočila a sadla si do lavice k Adamovi a Mishel.

Profesor Dushom začal čítať mená a postupne sa každý mentor vydal sadnúť ku jeho skupinke pri stole.
Prešlo päť minút, kým som počula priezvisko Coper a následne Anderson, Colt a Crown.
Marcus sa sebavedomo usmial a nakračal si to k nám a mne sa krv premenila v žlč.
Zastavil sa pri našom stole.
,,Nazdar. Ja som Marcus." A vystrel ruku k Adamovi.
,,Adam." Predstavil sa a podali si ruku. Potom hneď na to vyskočila Mishel a vystrela pred neho ruku.
,,Mishel." Zaklipkala mihalnicami a ja som pretočila očami. Marcus si ten nepatrný pohyb všimol a ešte viac sa usmial.
,,Teší ma."
Potom uprel oči na mňa a vystrel ruku.
,,Marcus." Hral sa, že sa nepoznáme a úprimne to mi vyhovovalo aj keď ma jeho bezočivosť nasierala.
,,Isabell." Vložila som mu moju dlaň do rúk a on ju stlačil o niečo silnejšie ako som čakala. Potom odvrátil zrak, pustil mi ruku a sadol si na poslednú voľnú stoličku. Mishel sa hneď pustila do rozhovoru s Marcusom, ktorý jej zdvorilo odpovedal, ale nevyzeral byť z jej otázok veľmi nadšený. Nakoniec to otočil a zapojil aj Adama do rozhovoru. Ja som len mlčky sedela, snažila sa nepočúvať tie sračky, čo vypúšťala z úst Mishel. Posledné čo ma zaujimalo je nejaká študentská párty.

Keď už boli všetci usadení, znova sa ozval profesor.
,,Nasledujúce dva mesiace budete spolupracovať. Každá skupina dostane jeden prípad, s ktorým sa budete musieť popasovať a na konci seminára, ho každá skupina odprezentuje.
Na stole vedľa mňa sú zatvorené obálky a každý vyšle jedného od stola, aby si náhodne jednu vybral.
,,Kľudne choď ty Marcus." Zaštebotala Mishel a mne sa okamžite vo vrecku nohavíc otváral neexistujúci nožík.
,,Kľudne nech ide blondína, keď už sa tvári, že ju naša spoločnosť otravuje a tvári sa ako by tu bola za trest."
Všetci u stola sa na mňa okamžite pozreli.
Idiot.
,,Nemôžem za to, že ma nezaujíma, kde sa aká párty bude konať." Sladko som sa usmiala a jeho úsmev sa ešte viac rozžiaril až sa mu na líci ukázala tá jeho drobná jamka.
,,Bude sa konať u mňa, ale je fakt že tam jeptišky nechceme."
Mishel sa rozosmiala.
,,Takže ja sa môžem zastaviť ?"
,,Kľudne." Odpovedal jej Marcus aj keď som dobre vedela, že to urobil zas len kvôli tomu aby ma ponížil.
Postavila som sa od stola a išla pre naše zadanie.
Vytiahla som obálku a vrátila som sa späť ku stolu, kde som ju šuchnutím posunula pred Marcusa. Všetci zostali šokovaní. Neskrývala som voči nemu zášť, ale pomaly som zisťovala, že jemu to robí ešte väčšiu radosť.
Ten ju roztvoril a začal čítať.

V roku 2013 v meste Detroit došlo k streľbe na štyroch stredoškolákov v čiernom aute, ktoré si detroitský gang Nocapel pomýlil s konkurenčným gangom Bissonstreat.
Traja študenti boli zranení, z toho jeden v život ohrozujúcom stave a štvrtý, vodič auta bol namieste mŕtvy. Polícia do pár dní zadržala troch ľudí z gangu Nocapel, pričom jeden zo zadržaných tvrdí, že sa v aute ani na mieste streľby nenachádzal.

,,Prosím o chvíľku pozornosti." Zaznel hlas profesora a Marcus prestal čítať.
,,K prípadu máte k dispozícii aj evidenčný dokument o dôkazoch z miesta činu a taktiež podrobnú správu z vyšetrovania a tiež pokyny koho budete zastupovať. Na konci hodiny sa každý z vás zastaví u mojej asistentky, ktorej nadiktujete číslo prípadu a ona vám všetky dokumenty k prípadu zašle do vašej školskej e-mailovej schránky. Do budúcej hodiny vás žiadam si poriadne naštudovať prípad. Vaši mentori si pripravia otázky, ktoré sú podľa nich dôležité zodpovedať a spravia záznam vašich odpovedí. Pre dnes je to všetko. Pekný deň."

Postupne každý prechádzal ku stolu. Od nášho stola sa najprv postavil Adam. Marcus bez žiadnej emócie sedel oproti mne a nezaujato poklepkával po stole perom. Mishel naňho samozrejme hádzala flirtujúce pohľady, takže som nepredpokladala, že sa v dohľadnej dobe postaví od stola, aby som mohla zabiť Marcusa.

Nakoniec som len potichu odtiahla stoličku a vydala sa za katedru, kde som si vystála desať minútový rad, kým som nahlásila číslo prípadu a mohla odtiaľto vypadnúť.
Prešla som okolo skriniek a kým som sa stihla nejako zareagovať, bola som strčená do školníkovho kumbálu a Marcus mi ku hlave z každej strany prirázil ruky aby ma tam zakliesnil.
,,Vážne?" Pretočila som očami.
Priblížil sa bližšie k mojej tvári a okamžite na mňa zaútočila jeho vôňa muškátoveho oriešku. Zavrela som oči a nechala sa unášať jeho blízkosťou, z ktorej mi naskočila husia koža. Moje telo bolo príšerný zradca.
,,Vážne. Nemôžem za to, že ma tak zvodne prepaluješ očami." Nahol na ešte bližšie a medzi nami nenechal žiaden priestor.
,,To bol pohľad budúcej vraždy." Otvorila som oči a zapichla ich do tých jeho, ktoré v prítmí miestnosti vyzerali ako búrkové mračná.
,,Mne to prišlo ako prosba o sex." Zasmial sa a jeho dych ma pošteklil na krku a ja som sa tomu poddávala. V podbrušku som cítila chvenie a moje telo sa chcelo pritlačiť o to jeho. Prosilo o uvoľnenie,  ale rozum nesúhlasil. Tak som zostala stáť niekde na rozcestí.
Zdvihol hlavu a jednu ruku stiahol od mojej hlavy  až nakoniec som jeho prsty pocítila na leme môjho svetra a následne na odhalenej koži. Nijako som ho nezastavila. Nedokázala som sa prinútiť ani len mrknúť.
Jeho pery sa pootvorili a nebezpečne sa približoval k mojim. Nedokázala som použiť zdravý úsudok a moje pery sa priblížili k tým jeho.
Akonáhle nás delilo od seba len pár milimetrov a moje telo zúfalo túžilo po splynutí našich pier, zasmial sa a odtiahol sa.
,,Si tak predvídateľná Isabell."
Kým sa moje telo spamätávalo zo šoku, Marcus otvoril dvere a naposledy pozrel mojim smerom.
,,Nezabudni sa pripraviť na ďalšiu hodinu, už teraz sa nemôžem dočkať tvojich otázok."
Zabuchol dvere a zmizol na chodbe.

Hral sa so mnou.

A bol v tom kurevský dobrý.

Išlo mu len o to, zistiť ako na neho budem reagovať.

A kolosálne som to pokašľala.