Nikdy ti neodpustím

4. Oslava.

Isabell

Neozval sa.
Poobedná piatočná smena v bare ubehla rýchlo a s Alex sme sa presúvali k nej domov.
Bývala trocha ďalej od kampusu, tak sme sa zviezli autobusom. V športovej taške som mala zabalené oblečenie na dnešný výjazd a darček, ktorý som jej kúpila. Bolo to tričko s potlačou sochy slobody, ako narážka, že čo chvíľa odíde na stáž do NY. K tomu som jej zabalila rúž jej obľúbenej značky a farby. Samozrejme, že to bolo červená farba.
Jej dom stál na predmestí a obkolesoval ho biely nízky plot. Žulové steny domu dopĺňala drevená terasa s hojdačkou.
,,Máte to tu krásne."
,,Ďakujem. Otec je stavebný inžinier. Dal si záležať." Usmiala sa na mňa a ja som ju nasledovala do vnútra.
,,Rodičia so sestrou odišli na predĺžený víkend, tak tu budeme samé. Dáš si víno?"
,,Dám ďakujem." Vošli sme do priestrannej kuchyni a Alex vytiahla z chladničky červené víno. Naliala mi pohár a potom sme sa presunuli dreveným schodiskom k nej do izby. Krémové steny izby zdobili fotky jej s rodinou a s kamarátkami. Vyzerali tak šťastne. Závidela som im to. Na druhej strane izby bol priestranný šatník.
,,Ukáž mi, čo si si doniesla na oblečenie." Pohľadom ukázala na moju tašku. Vybrala som z nej úzke čierny džínsy a bielu blúzku.
,,To v žiadnom prípade Iz. Nejdeš na anonymné stretnutie alkoholikov."
Zdvihla som obočie.
,,Náhodou to vyzerá sofistikovane."
,,Nemáš vyzerať sofistikovane, ale sexy." Mávla rukou a otvorila svoju skriňu, ktorá ledva zvládala udržať obsah čo bol vo vnútri.
Chvíľku sa prehrabávala, do kým nevytiahla čierne šaty. Boli krásne. Obtiahnuté šaty mali trojštvrťový rukáv a vzadu obrovský výstrih. Keď som si ich obliekla ich dĺžka mi siahala ledva do polovice stehien.
,,Nič krajšie som v živote nemala na sebe." Vzdychla som k nej a ešte dobrú minútu som sa točila pred zrkadlom.
,,Vieš, že tomu verím?" Zasmiala sa Alex.
,,Poď spravím z teba úplne inú ženu."
Prešli sme do kúpeľne, kde mi natočila vlasy. Dlhé blonďavé pramene mi padali na plecia a chrbát. Na tvar mi naniesla slabý makeup a zvýraznila šedé oči.
Bolo to dokonalé. Ešte nikdy som sa necítila tak krásna. Vedela som, že nevyzerám zle, ale takto krásne som nevyzerala ešte nikdy.

Hodiny ubiehali v závratnej rýchlosti a keď sme boli hotové zavolali sme si taxi.
Auto nás vyhodilo pred barom, o ktorom som nevedela, že ani existuje. Plno mladých ľudí stálo pred ním a keď sme vošli do vnútra praskalo to tam vo švíkoch. Na pravom kraji bol veľký bar a v strede miestnosti obrovské tanečné pódium okolo ktorého sa ťahalo asi milión stolov. Alex má chytila za ruku a ťahala k jednému z nich. Tam už sedelo asi päť dievčat v našom veku. So všetkými má Alex zoznámila. Niektoré z nich boli jej spolužiačky a ostatné kamarátky z detstva. Vyzerali byť milé.

Celý večer bol úžasný. Pili sme proseco, tancovali sme a smiali sme sa. Prečo som to nerobila častejšie ?

Po hodine som už necítila nohy v sandáloch na opätku a nadýchy som mala prerývané.
,,Nepôjdeme k baru? Ja už nevládzem." Kričala som Alex do ucha pri tanci."
,,Poďme." Zasmiala sa.
Pri bare sme si objednali ďalšie proseco a vodu. Otočila som sa smerom po okolitých ľuďoch. Všetci boli ponorení do hudby alebo rozhovorov.
Keď pred nás barman položil vodu, vypila som ju na jeden dúšok.
Chcela som sa Alex poďakovať, že má pozvala ale jej pohľad smeroval za môj chrbát. Otočila som sa za jej pohľadom a videla tam stať muža. Musela som sa naňho dvakrát pozrieť, či má zrak neklame. Bol to ten muž z posilňovni. Venoval mi úsmev a viditeľne si má prezeral. Intuitívne som si stiahla šaty o čosi nižšie. Môj pohyb ho rozosmial a na tvári sa mu usadili na oboch lícach jamky.
,,Môžem vás vyrušiť dámy?" Hovoril k obom ale pohľadom stále prepaľoval mňa.
,,Samozrejme, nechávam vás." Zašebotala Alex a už sa zbierala na odchod. Vypleštila som na ňu oči a ona sa len zasmiala. Stisla mi ruku a už jej nebolo. Sledovala som jej postavu ako sa mi medzi ľuďmi stráca. Zradkyňa.
Otočila som sa späť na pána nabúšené svaly a spomenula si na naše prvé stretnutie.
,,Chceš sa ma opýtať ako dlho tu budem ešte stáť? Chceš sa prestriedať?" Milo som sa usmiala.
Vysoký muž si prehrabol orieškové vlasy a pri tomto pohybe sa mu napli asi všetky svaly.
,,Asi som neurobil dobrý prvý dojem, ale som rad, že si ma pamätáš." Usmial sa a vložil si ruky do vreciek riflí.
,,Čo pre teba môžem spraviť ?" Premeriavala som si jeho telo v obtiahnutom bielom tričku.
,,Som rád, že sa pýtaš. Vec sa má tak, že potrebujem aby si mi dala svoje číslo."
Znova ukázal svoje jamky.
,,Čakám, že to bude mať nejakú pointu." Drzo som odvetila a sledovala jeho reakciu.
Oprel sa o barový pult.
,,Vidíš vzadu ten stôl s asi ôsmimi chlapmi?"
Pozrela som mu nenápadne cez rameno a naozaj boli tam a všetci sledovali nás. Otočila som sa k nemu.
,,Stále čakám na tú pointu svalovec."
Nad svojou prezývkou zdvihol obočie a kútiky úst sa mu opäť dvíhali.
,,Nemal by som ti to hovoriť, ale môj brat tu je na rozlúčke so slobodou a ako to už býva, začalo to s pár pohárikmi a skončilo to s úlohami, ktoré musíš splniť a ja potrebujem od neznámej, peknej blondíny získať číslo."
,,Až tak to vyšpecifikovali?" Rýpla som si a napila sa proseca.
,,Tá blondína je len môj bonus." Tiež mi venoval drzý úsmev.
,,Stále v tom vidím určité nedostatky."
,,Tak ma zasveť."
,,Nebolo v podmienkach, že to má byť neznamé dievča ?"
,,Nepoznáme sa."
,,Ale už sme sa predtým stretli. Rozprávali sa."
Nedala som sa, ale nemôžem povedať, že to nebola lákavá ponuka. Jeho vypracované telo sa pod obyčajným bielym tričkom napínalo.
,,To bude len naše malé tajomstvo. Som Lucas."
A vystrel ku mne ruku. Chvíľu som nad tým rozmýšľala. Čert to vezmi. Musím sa socializovať
Chytila som jeho ruku.
,,Isabell."
So svojou dlaňou stlačil moju ruku a palcom mi pohladil chrbát ruky. Pozeral mi priamo do oči a jeho hnedé oči mu iskrili.
,,Teší ma Isabell."
Chvíľku ešte pozeral na mňa a potom mi pustil ruku.
,,Čo z toho budem mať ja, keď ti dám moje číslo ?" Neviem čo ma to napadlo.
,,Dobrý pocit, že si pomohla človeku v núdzi ?"
,,Nenazvala by som tvoj momentálny stav ako núdzový. Ešte stále je tu veľa blondínok." Utrúsila som a poobzerala sa po bare.
,,Ale mám len jeden pokus. Nenúť ma sa tam vrátiť s chvostom zastrčeným v zadku." Žmurkol na mňa.
,,Daj mi tvoj telefón."
Vytiahol zo zadného vrecka mobil a podal mi ho. Chvíľku som rozmýšľala, či mu nedam falošné. Možno na moju neznesiteľnú šesťdesiat ročnú bývalú učiteľku zo strednej. Musel vycítiť, nad čím uvažujem.
,,Dúfam, že nevymýšľaš koho číslo by si mi dala miesto tvojho."
,,Záleží na tom? Oni rozdiel nespoznajú."
,,Ale ja áno." Hľadel na mňa pevným pohľadom.
Naťukala som mu číslo a podala mobil.
,,Isabel?"
Žalúdok sa mi zcvrkol a okamžite som vytriezvela aj z toho mála čo som vypila.
Lucas sa otočil a pohľad mu ztvrdol ako si premeriaval Jaxa. Ten mi tu ešte chýbal. Mal tu drzosť si sem nakráčať ako by sa nechumelilo. Neozval sa celé dni od nášho posledného stretnutia, ktoré neskončilo dvakrát príjemne.
Jax sa tiež narovnal len čo sa k nemu Lucas otočil.
Mala som pocit, že sa tí dvaja poznajú.
,,Jax." Zavrčal Lucas.
Jax bol viditeľne nahnevaný. Už zasa.
,,Čo tu robíš Isabell?" Osočil sa na mňa. Za jeho chrbtom sa objavila Sophie. Takže sme už v kompletnej zostave.
,,Hovorila som ti, že Alex má narodeniny."
Sophie zastavila pri Jaxovi a obtrela sa o jeho rameno. Pretočila som očami.
Lucas preskakoval pohľadom medzi mnou a Jaxom.
,,Čo tu robíš ty?" Bola som nahnevaná.
,,Kamarát tu má rozlúčku so slobodou."
Takže sa určite poznajú.
,,Mysela som, že chlapské rozlúčky so slobodou sú čiste pánska záležitosť." Mykla som pohľadom ku stále postávajúcej Sophie vedľa Jaxa.
Lucas sa tváril pobavene.
,,Môžeme sa porozprávať Iz?" Skúsil to Jax.
,,Máš odpovede na moje otázky ? Alebo lepšie povedané nejaké riešenia?" Usmiala som sa a odpila si z proseca.
,,Isabell." Jeho tón bol výrazne nasratý a autoritatívny.
,,Tak teda nemáš." Utrúsila som na jeho adresu.
,,My s Lucasom sme mali v pláne ísť si zatancovať. Tak sa bav Jax."
Očami som preletela po Lucasovi a dúfala, že ma neodbije. Ústa sa mu preťali do úškrnu a chytil ma za ruku.
,,Tak poď."
Jax mu zaterasil cestu svojim telom.
,,Neopováž sa."
,,Tak ma sleduj." Lucas ho chcel obísť, avšak Jax ho pritlačil naspäť k baru.
,,Rozmysli si čo teraz spravíš Jax. Vieš dobre čoho som schopný."
Ruky z neho stiahol a pozrel na mňa. Pohľadom má prepaľoval.
,,Seriem na to."
Otočil sa na päte a odišiel. Jeho chvostík menom Sophie sa naširoko usmievala.
,,Ahoj Lucas." Zaštebotala jeho smerom.
,,Mala by si už utekať, pániček ti už odchádza."
Usmial sa na ňu.
,,Debil." A odkráčala aj ona.
So smiechom som sledovala ako pri chôdzi vrteľa zadkom.
,,Môžeme ?" Znova vystrel ku mne ruku.
,,Prosím ?"  Nechápavo som sledovala jeho pobavenú tvár.
Ukázal na parket. Jaj tak. Chytila som ho za ruku a smerovali sme na parket. Až teraz som si uvedomila, že vôbec neviem kam mu dať ruky.
Chytila som ho za ramená, potom mi to nesedelo, tak som ho chytila za boky. Lucas sa už viditeľne smial, pokrutil hlavou  a chytil moje ruky a vzápätí ich položil na svoj krk. Pritiahol si ma bližšie a svoje dlane položil na moje boky.
,,Prečo som ťa ešte nikde nevidel?"
,,Asi nechodíš na tie správne miesta." Uškrnula som. Flirtovala som? To ozaj ? Čo je to so mnou? Keby mi niekto pred týždňom povedal, že tu dnes budem tancovať s cudzím chlapom aby som si dupla pred Jaxom, vysmiala by som ho.
,,Čo ty a Jax?" Opýtal sa a rukami mi prešiel na spodný chrbát čím si ma pritiahol bližšie.
,,Je to komplikované." Mierne som sa usmiala.
,,A ty ho odkiaľ poznáš ?"
,,V skrátenej verzii sme starí známi."
,,A v tej dlhšej verzii?" Zdvihol obočie.
,,Keď sme boli mladší, boli sme najlepší priatelia. Potom sa to zvrtlo a každý si išiel po svojom."
Jeho ruky na mojom páse mi brneli na všetky nervové zakončenia.
,,Bolo v tom dievča, že ?" Čo iné by v tom mohlo byť, aby sa nerozluční priatelia posekali na život a na smrť.
,,Hm." Odtiahoľ sa odo mňa chytil ma za ruku a otočil. Zaklonila som hlavu a zasmiala sa. Potom si má opäť pritiahol do náručia a zaklonil ma v chrbte. Jednu moju nohu zdvihol a zmačkol mi stehno.
Pozrel cezo mňa a ja som presne vedela kto tam určite stojí. Znova ma postavil, keď pesnička skončila. A ja som nasledovala jeho pohľad.
,,Bola to Sophie, že?" Nebola to ani otázka ako konštatovanie.
Vrátil sa pohľadom ku mne.
,,Ďakujem za tanec Isabell. Si naozaj tak krásna ako sa ku mne dostalo." Žmurkol na mňa a ja som zostala v šoku. Presne vedel kto som. Už v posilňovni. Sledovala som jeho vzďaľujúci sa chrbát.
Párkrát som ešte zamrkala a pobrala sa za Alex.  Kútikom oka som ešte sledovala či niekde neuvidím Jaxa. Nebol tam. Do konca večera som už nenarazila ani na neho ani na Lucasa. Chvalabohu ani na Sophie.