Nikdy ti neodpustím

3. Risk nie je vždy zisk.

,,Zrejme vo svojom svete." Nasilu som sa usmiala a zobrala tri latté. Položila som ich pred ne a odišla.

Obslúžila som ďalšie stoly, keď sa pri pokladni zastavila Sophie. Sama. Hodila mi kartu. Aké milé. Keď odchádzala, ešte raz sa zastavila pohľadom na mne.
,,Uži si to s Jaxom, ale nelipni na ňom. Je len otázka času, kedy ťa vymení, lebo ho budeš nudiť. A ako ho poznám, ten čas je už tu Isabel. To je rozdiel medzi nami dvoma. Kým teba nahradí ďalšia, ja tu budem preňho stále."
Nečakala na moju odpoveď, zvrtla sa na opätku a odišla.
Dlhú chvíľku som ešte nemo stála.
,,Takže kvôli tebe sem kráľovná vyletela zo svojho úľa." Pristavila sa ku mne Alex.
,,Hovorila pravdu?" Obrátila som sa k Alex.
,,Vieš, že som ťa predtým varovala, že sa povravá barsčo. Ale ty si si nedala povedať. "
Prešla som si dlaňou po tvári.
,,Teraz už počúvam."
,,Tak to by si si mala sadnúť."
Poobzerala som sa po bare, či niekto niečo nepotrebuje a následne si sadla na barovú stoličku.
,,Jax a Sophie sú ako jedna riť. Večne boli spolu a pred vysokou spolu aj chodili. Potom zrazu nie a Jax začal vymetať večierky a striedať baby. S nijakou nevydržal moc dlho a vždy sa potom vracal k Sophie. To dievča mu to všetko toleruje a zakaždým ho berie späť. S tebou je zatiaľ najdlhšie a ju to vytáča. Možno sa fakt zmenil. Ktovie."
,,Videla si ho niekedy na nejakom večierku s inou?" Musela som to vedieť. Celý ten dokonalý obraz nášho fungujúceho vzťahu bol zrazu rozbitý.
,,Vždy sa okolo neho točili ženy Isabell. Veď je vysekaný k dokonalosti."
,,Vieš ako to myslím."
,,Viem len, že Sophie ho stále vyhľadáva." Mykla plecom.
,,Tak prečo nie sú spolu? Prečo sa rozišli?"
,,Netuším Iz."

Po smene v bare som kráčala tmavou uličkou domov. Myšlienky mi stále zalietavali k dnešným novým informáciám. Bol so mnou už skoro rok a ja som si nič nevšimla. Bola som hlúpa a naivná. Stačili mi občasné návštevy, dobrý sex a pocit, že niekomu na mne záleží. A pritom som o ňom vedela tak málo.

Na druhý deň som sedela na seminári a rozoberali sme ústavu. Ešte desať minút a bude koniec. Stále som však rozmýšľala nad našim vzťahom, keď mi na telefóne zasvietila nová správa.

Jax: Obed?

Ja: O desať minút končím.

Jax: Počkám ťa pred budovou.

Keď som vychádzala z budovy už ma čakal opretý o svoj džíp. Na sebe mal úzke modré rifle a čiernu košeľu. Vlasy mal strapaté. Keď má videl usmial sa. Úsmev som mu opätovala a Jax ma objal a pobozkal. Nijako sa to nelíšilo od iných dní kedy sme boli spolu ale vo mne sa niečo zmenilo. So všetkými tými informáciami som nevedela čo robiť.

Zobral nás do reštaurácie, ktorá vyzerala na môj vkus príliš nóbl.
,,Dobrý deň pán Sant. Stôl ako obvykle?"
Prešla som pohľadom na Jaxa. S kým tu chodil? Môj mozog mi dal hneď odpoveď.
,,Iste. Ďakujem."
Čašník nás vzal do rohu reštaurácie a usadil nás k stolu.
,,Hneď vám donesiem ponuku."
,,Ďakujeme." Šepla som a pomrvila sa na stoličke.
,,Stôl ako obvykle?"
,,Chodím tu s rodičmi."
Takže s rodičmi. Za iných okolnosti by som tomu aj verila, ale teraz mi všetko prišlo tak podozrivé.
,,Včera sa u nás v bare zastavila Sophie." Nenútene som mu to povedala a očami sledovala jeho reakciu.
Telo mu na chvíľku stuhlo a potom sa opäť usmial.
,,Nevšímaj si ju. Rada ostatným naháňa strach."
,,Takže nemám veriť jej slovám ako má o chvíľku vymeníš a vrátiš sa k nej ? Ak to už tak nie je."
,,Čo ti sadlo na nos Isabel?" Zas tá Isabel.
,,Čo je medzi vami dvoma? A prosím nehovor mi, že je to len spolužiačka."
,,Nikdy predtým ťa nezaujímala."
,,Nikdy predtým som o nej nevedela. Nikdy si nespomenul, že tvoja suseda je vlastne tvoja bývalka a že sa rozchádzate a dávate opäť do kopy."
Zvráštil obočie a buchol na stôl jedálny lístok. Pery sa mu stiahli do jednej tenkej čiarky. Nedala som mu však priestor na odpoveď. Pokračovala som vo svojom monológu.
,,A aby som nezabudla na to najlepšie, všetky tie ženy pomedzi sú len dočasným rozptýlením. Jej slová, nie moje."
Položila som lakte na stôl a oprela si rukami bradu. Nasadila som úplne pokojný výraz a sledovala Jaxa ako sa mu hnev vkráda do jeho zelených dúhoviek.
,,Čo si ešte počula, keď si si robila prieskum o mne?"
,,Je toho viac čo o tebe ešte neviem?" Vystrela som sa.
,,Čo odo mňa vlastne chceš počuť? Vidím, že záver si si už stihla spraviť."
,,Tak mi ho vyvráť. Povedz mi ako to je. Čo robíš po večeroch keď ja som sama doma?"
,,Nikdy predtým ťa to nezaujímalo. Myslel som, že sme na rovnakej vlne. Že ti to vyhovuje tak ako je."
,,Zrejme nevyhovuje."
Sama som bola prekvapená, z tých slov ktoré som mu adresovala. Bola chyba sa upnúť na prvého človeka, ktorý má videl. A ešte keď to bol kapitan futbalového tímu s krásnou tvárou. Čo som vlastne čakala ? Že to bude môj princ na bielom koni? Zobúď sa Isabel. Šťastne konce sú len v rozprávkach a z tých si už dávno vyrástla.

Pokrútila som hlavou a vstala.
,,Uži si obed."
Periférne som videla ako mu šklbe v sánke.
,,Sadni si kurva naspäť na tú stoličku. Ešte sme neskončili."
Hlavu som otočila jeho smerom. On stále hľadel pred seba a ruky zatínal v päsť.
,,Keď vychľadneš a nastavíš si priority, porozprávame sa o tom. Vieš, kde ma nájdeš."

Odišla som z reštaurácie a kráčala na autobusovú stanicu. Myslela som, že pôjde za mnou, že mi povie, že som jediná, ale nič také sa nestalo. Aké nečakané. Počkala som na autobus, ktorý ma zaviezol domov.