VIAC ČI MENEJ ✓

~22~

Bodaj by aj nie, keď spolu žijeme v jednom dome a pred dvomi hodinami som ho osobne vyprevádzala von.
Pohľady sa nám stretnú a Boris mi venuje jeden z tých svojich špeciálnych úškrnov, pri ktorom sa mu nadvihne len jeden kútik úst. Prehrabne si jednou rukou vlasy a posadí sa oproti mne.
Ja na neho naďalej, ale iba zízam neschopná slova.
Mám ho pozdraviť, ignorovať alebo sa tváriť, že sa nepoznáme? Mohol by mi niekto poradiť ako sa má človek správne zachovať v takejto situácií?
Napokon moju dilemu za mňa vyrieši Boris, keď natiahne ruku a podá mi ju.
Prebodnem ho štipľavým pohľadom.
Takmer sa ho na plné ústa rovno spýtam čo to tu stvára, keď mi chytí jemne dlaň do svojej akoby nič. Usmieva sa ako slniečko pokým sa mi akože predstavuje, „ahoj. Ja som Boris.“
Toto snáď nie. On sa chce so mnou teraz hrať, somár jeden.
Pristúpim na jeho hru, „Laura,“ poviem a koketne si prehodím vlasy z jednej strany na druhú.
Počkáme kým si oneskorenci objednajú a pustíme sa do zvyšku pizze aby nám nevychladla.
Nohou vyhľadám Borisovu oproti mne a čižmou mu prejdem zľahka po lýtku.
Vyžívam sa v jeho sústredenom pohľade, ktorý vrhá pred seba. Prstami mi zovrie členok, keď mi noha spočinie pri jeho kolene. Oči sa mu otočia naspäť ku mne. Je v nich tichá výzva, ale aj varovanie. Pokračovať v provokácií môžem len na vlastné riziko a on veľmi rád bude spolupracovať.
Táto tichá moc sa mi v celku pozdáva. Teším sa ako besná, keď vidím ako ma prepaľuje očami a nikto okolo nás netuší ani ťuk.
Už dojedáme, keď donesú pariace taniere aj Borisovi a jeho „kamarátke“.
Chvíľku sa ďalej nenútene rozprávame, keď si na niečo spomeniem. Viem presne ako to skončilo naposledy čo sme jedli pizzu. Po pár minútach čo som sa tvárila, že Borisa takmer ani nevidím na neho upriem zrak a čakám kým sa na mňa pozrie aj on.
V polke vety sa predsa len pozrie a vpije sa mi do očí ako keby sme tam sedeli len my dvaja.
Využijem to, hryznem si do pery ukazujúc na hranolky pred ním, „môžem?“ opýtam sa takým nevinným hláskom, že by som ním pokojne mohla dabovať aj v porno filme.
Jemne spozornie, no prikývne. Pozoruje ma s očakávaním o čo mi ide. Pozná má dosť na to aby vytušil, že mi naozaj nejde len o jeden prostý hranolček.
Zľahka ho vezmem medzi prsty a namočím do omáčky. Pozerám mu naďalej uprene do očí, keď nehorázne pomaly obliznem z neho omáčku a až potom si ho vsuniem do úst.
Uškrnie sa a odvráti zrak akoby nič.
No zato chalan vedľa mňa si čo to z môjho predstavenia všimol. Úplne stuhol, div že sa nenadvihol stôl od toho ako slintajúc sa na mňa pozerá. Na sto percent mu jeho oštep v nohaviciach bije na poplach.
Zaklipkám mihalnicami a nevinne sa pousmejem. Mám čo robiť aby som nevybuchla od smiechu. Pre istotu sa naspäť pohľadom vrátim k svojmu prázdnemu tanieru aby náhodou nevybuchol on.
Keby som mu teraz položila ruku na stehno asi by ho rovno vystrelo.
Po očku rýchlo mrknem na Borisa a vidím, že on myslí na to isté.
Domov sa vrátime každý zvlášť.
„Tak ty si sa rozhodla ma takto dráždiť?“ opýta sa kým si ma doma priťahuje k boku.
S chichotom sa tvárim, že sa od neho odťahujem. „Niee,“ zatiahnem.
„No to určite,“ povie kým mi zablúdi studenými prstami pod sveter. Vezme ma za ruku a sadnúc si na pohovku si ma stiahne na kolená.
Dá mi sladkú pusu, no kým pootvorím vôbec pery odtiahne sa preto nespokojne zamrnčím.
Pretiahne mi sveter cez hlavu a uhladí mi vlasy z tváre.
Perami sa pokúsim nájsť tie jeho, no znovu ma so svojím úškrnom od seba odtlačí a ja zaprotestujem „mužíček!“
„Áno?“ zasvietia mu oči a perami ma poláska po krku. Po chvíli sa vráti k perám no znovu je bozk prikrátky. Hrá sa so mnou ako mačka s myšou. Len mi vracia moju provokáciu z večere a viditeľne si to užíva.
Obleje ma horúčava, keď mi pritisne pery k uchu a požiada ma, „teraz mi môžeš ukázať čo si chcela.“
Naráža na moje roztopašné hranie sa z pred hodiny s jedlom, no mne to nemusí vôbec hovoriť dvakrát.
Ráno vojdem do sprchy kým Boris vybehol do obchodu po pár drobností na raňajky.
Keď vojdem do spálne začujem zvonenie telefónu, no kým k nemu prídem stíchne. Nevenujem tomu veľkú pozornosť a začnem si sušiť vlasy. O minútu začne, ale zvoniť znovu a tak sa ponáhľam to zdvihnúť. Ani sa nepozriem na displej, keď dvíham hovor. A to je chyba.