VIAC ČI MENEJ ✓

~12~

Skrytý telefón som pre tentokrát znovu nechala tak. Sme predsa na romantickom výlete a tak zatnem zuby a nedobabrem to. Koniec koncov nemusí ani ísť o nič závažné, moja hlava poľahky môže urobiť z komára somára. Hlavne potom všetkom čo sa v nej udialo cez toto leto. Už teraz sa čudujem, že zo mňa nie je blázon. No keby som len vedela kam ma vietor zaveje ďalej, užijem si každé dnešné bláznovstvo. No to dnes moja hlava ani telo netuší.
Dnešný deň prešiel pokojne, takmer celý bol ako vystrihnutý z filmu. Miestami vyzeral až nereálne a v tom bol problém. Prišiel večer a ten posratý Borisov telefón sa znovu ozval.
„Prosím,“ ozve sa kým sa odo mňa pár krokov vzďaľuje.
Už tých pár metrov čo odkráča po ulici ďalej ma nehorázne naserie. Vždy sa snažím všetko v sebe potláčať, hryziem si do jazyka ako nejaký sadomasochista, ale aj ja mám svoje hranice. V očiach, ktorými ho zduto pozorujem mi isto sršia blesky.
Čosi zhruba minútku, maximálne dve sa s kýmsi dohaduje kým sa ku mne nevráti s podivným výrazom na tvári.
Podozrievavo dvihnem obočie, „čo sa deje?“ opýtam sa pomaly.
Vidím mu to na tvári skôr ako otvorí ústa, čosi je zle. „No,“ začne, ale vetu nedokončí.
Sakra, nech to už vyklopí lebo sa z toho jeho divného výrazu zbláznim. Nedočkavo mu visím na perách a odhadujem veľkosť blížiacej sa pohromy.
Prečo má ten muž v poslednej dobe priam nadpozemské nadanie zničiť každú normálnu chvíľku?
„Budeme sa musieť vrátiť skôr.“ A je to tu. Jemne pokrčí jedným plecom akoby bol príliš unavený pohnúť oboma naraz.
Jeho lenivé myknutie mi nahrnie do krku guču žlče. Musím si pripomínať, že mám zhlboka dýchať aby som mu neskočila po krku.
Tvári sa ako keby nešlo o nič. Zoberie ma na výlet a potom z neho jednoducho odídeme v polovici, úplná malina alebo čo si vlastne predstavuje v tej jeho chorej hlave.
Trhane sa nadýchnem a až potom sa opýtam, „prečo?“
Začne mi čosi rozprávať, slová sa mu z úst rinú tak rýchlo až mám z nich po prvých dvoch vetách v hlave len nesúrodý chaos. Drmolí čosi o práci, zanietene gestikuluje ako keby im v práci práve vybuchol minimálne jadrový reaktor.
Iba jemne kde tu prikývnem, ale vonkoncom nemám ani poňatia o čom vlastne rozpráva. Keby sme nestáli takmer v strede námestia mohla by som na neho aspoň zavrčať, no snažím sa svoje podráždenie udržať na uzde. Aspoň pokiaľ sme medzi ľuďmi. 
„Nebude ti to vadiť?“ pýta sa ako keby ma už nepoznal.
Podráždene odvrknem a pripomínam si, že naozaj mu nemôžem len tak odkrútiť pred všetkými hlavu z krku.
Pritiahne si ma jednou rukou k boku a zapradie, „Laura.“
Snaží sa mi líškať, no momentálne to na mňa veľmi nezaberá. Odtiahnem sa od neho a rozhodne sa vyberiem smerom k hotelu.
Počujem ako si za mojím chrbtom vzdychne no potom sa pripojí ku mne a v tichosti kráča vedľa mňa.
Aj na izbe si každý zbiera svoje veci do tašiek sám, ticho je ťaživé a dopadá nám na plecia.
O pár minút to už Boris nevydrží a znovu sa ku mne priplichtí. Otočí si ma tvárou v tvár a rukami ma pevne chytí na chrbte. Pár kučier má už natoľko dlhých, že sa takmer dotýkajú mihalníc.
Snažím sa mu vykrútiť z náručia, som nahnevaná tak, že tentokrát mu to neprejde tak jednoducho. Uhýbam očami pred tými jeho a namosúrene si odvrknem.
„Dobre,“ povie podráždene a pustí ma. Rezignuje.
Atmosféra medzi nami sa po príchode domov jemne uvoľní, no stále vládne napätie čo by sa dalo krájať.
Hodinku po príchode ide Boris do postele, keďže skoro ráno musí ísť hasiť do práce tú nehorázne dôležitú krízu.
Ja zostávam v obývačke, televízor mám zapnutý na najnižšom zvuku a len nemo zízam do mobilu. Otvorím správy a skrolujem medzi nimi, kým mi prst nezastane nad správou od Damiena. Ešte stále som mu neodpísala a ani on sa mi znovu neozval. Na moment bojujem s nutkaním odpísať mu, len tak zo zvedavosti, no napochytro to zavrhnem. Radšej rýchlo položím telefón obrazovkou dolu a idem na záchod. Pomaly si umyjem ruky, ešte pomalšie si znudene umyjem zuby no napokon sa vrátim do obývačky a sadnem si s prekríženými nohami naspäť. Opäť vezmem mobil do ruky a otvorím správy. Kým si to stihnem rozmyslieť otvorím okienko a rýchlo vyťukám krátky text. Zostáva mi už len čakať na odpoveď a tak zatiaľ vezmem ovládač a prepnem na iný program.