VIAC ČI MENEJ ✓

~10~

Ďalší deň sa zobudím do studeného rána. Pretriem si oči a skopnem slabo vyhriatu prikrývku k nohám. S nohou prevesenou von z postele ma zrazu zastaví Borisova horúca paža.
Z jednej strany ma celú priľahne a zamraučí ospalo, „kam ideš?“
„Je mi zima, idem sa obliecť,“zaprotestujem lebo bez periny mi je ozaj ešte chladnejšie.
Pomaly otvorí oči a vykúzli medový úsmev. „Ja ťa zohrejem.“ Nestihnem ani zaprotestovať a už si obtáča moje nohy okolo bokov.
Keď sa budím po ďalšej polhodine spánku druhýkrát, stále mi je zima. Na nahej koži ma oziaba aj keď je ešte prakticky leto. Pomaly sa vymocem z paplóna aby sa zas Boris nezobudil lebo naozaj už chcem vstať a zohriať sa. Ruky mám úplne studené, ako keby sa ma dotýkal ľad, keď si nimi nechtiac brnknem o telo. Pri zbieraní vlasov z krku do gumičky mi div nezamrzne mozog. Rýchlo precupitám do kúpeľne a okamžite vojdem do sprchy. Voda je ku mne zopár sekúnd neúprosná, no chvalabohu sa napokon umúdri a studenú vystrieda teplá.
Užívam si horúcu vodu, kožu na bruchu aj rukách už mám poriadne červenú, keď sa otvoria dvere na kúpeľni. „Chceš spoločnosť?“ ozve sa spoza závesu Borisov laškovný hlas. Bože, ten chlap snáď nemá nikdy dosť.
„Nestačilo ti už?“ zasmejem sa a vyzriem zo sprchy von.
Stojí predo mnou bosý len v spodnom prádle a vlasy má rozstrapatené okolo hlavy ako svätožiaru. Jemne sa pousmeje, pričom nadvihne len jeden kútik úst.
Ešte sekundu sa kochám pohľadom na jeho polonahé telo, kým znovu nezastriem. Postavím sa bližšie pod prúd vody a nakloním hlavu na jednu stranu aby mi horúca voda stekala po krku. Konečne ma prestáva všetko oziabať a telom sa mi pomaličky začne šíriť teplo.
„Neobjednám pizzu?“ spýta sa ma Boris kým jeho hlava nakukne do sprchy. Očami mi prejde po prsiach ako nadržaný pubertiak, ktorý ich vidí prvý raz.
Iba spokojne prikývnem a siahnem za seba po sprchový gél.
Keď si ho začnem natierať na kožu, Boris ma naďalej zamyslene pozoruje.
„Choď už, ty nadržanec,“ vyzvem ho no neskoro. Mám pocit, že dnes to bude dlhý deň. Až ma udivuje kde sa v ňom vzal toľký apetít.
O hodinku sedíme spoločne na gauči zamotaný každý v deke a pochutnávame si na horúcej pizzi. Už je dávno po obede, kým sme sa konečne vymotali z postele a neskôr zo sprchy, deň už stihol prekročiť polovicu.
Spokojne zamľaskám, keďže beriem ďalší kúsok a ťahá sa z neho poriadne roztopený syr. Mám už od neho zababrané celé ruky, po pohári s vodou robím poriadne mastné fľaky, ale teraz mi je to jedno. „Je to úžasné,“ zamrmlem a ocmúľam si prst aby som ho nemala celý od omáčky.
„Laura,“ zasyčí Boris pomedzi zuby, kým si nervózne utiera palcom spodnú peru.
Spýtavo zdvihnem zrak a rýchlo si uvedomím čo ho zas upútalo. Preboha, čo sa dnes odtrhol z reťaze? Ja už mám na dnes ozaj dosť, no nedá mi ho neprovokovať. Vložím si do úst ďalší zababraný prst no robím to oveľa pomalšie, keďže viem ako ma sleduje.
Nesúhlasne sa na mňa zamračí, „urob to ešte raz a uvidíš.“
„Čoo?“ zatiahnem akoby som netušila na čo naráža.
Boris len s úsmevom pokrúti hlavou a radšej ju otočí na druhú stranu. „Provokatérka.“
Dojeme potichu a chvíľku mlčky ďalej pozeráme televízor.
Neskôr odcupitám v huňatých papučiach do kúpelne umyť sa. Cestou cez kuchyni dostanem chuť na pohár vína. Nakuknem do obývačky a s otázkou zdvihnem do vzduchu fľašu, ktorú som vzala z chladničky, „dáš si?“
Iba prikývne a do sekundu znovu hľadí na televízor.
Nalejem si pohár až po okraj, dnešok si musím užiť lebo zajtra ma zas čaká nejaké otravné rande. Už len s písania s dotyčným sa mi každé dve sekundy zíva, tak úprimne netuším ako prežijem večer. S chuťou si odchlipnem poriadny dúšok a nechám tú horko sladkú chuť chvíľu na jazyku. S istotou viem, že na uvoľnenie mi bude stačiť jeden pohár.
„Miláčik,“ oslovím ho, keď si ma nevšimne ani keď zopár sekúnd stojím nad ním. Podám mu pohár a s tým svojím sa zakutrem naspäť do deky.
Až keď si niekoľkokrát odpije a položí pohár na stolík pred nami, znovu sa ku mne otočí. „Mám prekvapenie,“ zahlási a mne z toho naskočia zimomriavky.
Toto snáď nie, už zase. Ak aj tento raz prišiel s nejakým podivným plánom tak ho zahluším hneď na mieste. Dvihnem obočie a čakám čo bude nasledovať. Keby som bola veriaca, tak sa s určitosťou aj radšej pomodlím aby nevypustil ďalšiu somarinu z úst ako minule.