VIAC ČI MENEJ ✓

~3~

Na ďalší večer sa vychystáme von.
Poletujem po dome ako bláznivá v snahe nájsť niečo vkusné na seba, no ani po prehádzaní celej skrine z jednej stranu na druhú nie som spokojná. Kúsky odletujú ku čoraz zväčšujúcej sa kope prevesenej na záhlaví postele. Tuším sa, ale tá kopa čoskoro zosunie na zem ak na ňu prihodím ešte čo len jeden odev.
Boris vyjde z kúpeľne, okolo pása má len uterák a kučery vlhké od pary. Nadvihne s úškrnom obočie, „robíš jarné upratovanie?“
„Veľmi vtipné,“ zamumlem si po tichu a ďalej hľadám niečo s čím budem spokojná.
On sa na mne len ďalej smeje, zoberie jednoduché rifle s tričkom a do minúty sa oblečie. Aké to majú muži jednoduché.
Síce mi to trvalo, no napokon rezignujem a oblečiem si jednoduché čierne šaty. Pred odchodom, ale musím dať našu spálňu do pôvodného stavu. Už viem, že večer sa mi pripitej nebude chcieť všetko upratovať na pôvodné miesto.
Za necelých pätnásť minút zavesím drvivú väčšinu naspäť do skrine a spokojná môžem ísť.
Teraz mi Boris jemne prstami masíruje hánky na ruke a naše prepletené prsty si pokladá na stehno.
Cítim pod rukou jeho horúcu kožu pod vrstvou rifľovej látky a to mi stačí aby sa mi fantázia roztočila na plné obrátky.
Okolo nás tancuje mnoho sporo odetých dievčat, no Borisove oči sa takmer ani na milimeter nevzďaľujú odo mňa. Svetlé oči pod chatrnejším osvetlením naberajú zvláštny lesk a pozorujú ma s toľkou láskou až mi ide srdce vyskočiť z hrude. Prišli sme sem viacerí, no už hodnú chvíľku osamotene sedíme pri stole len my dvaja.
Roztopašne sa zachichocem ako malá školáčka a uchlipnem si zo svojho sladučkého drinku. Alkoholu znesiem veľmi málo a tak mi vženie už aj málo červeň do líc. „Vyzerá, že nás tu nechali,“ skonštatujem a snažím sa nájsť v dave niekoho z našich kamarátov.
No všetci sa kamsi roztrúsili a nechali nás tu postupne samých.
„Vyzerá to tak,“ povie kým si vykladá moju nohu cez svoje.
Nebyť tej troške alkoholu v krvi tak by som sa tu aj nudila ako čert.
Všade okolo nás sa vlnia spotené a lepkavé telá, niektorí sa hurónsky smejú, iní si to div nerozdávajú na parkete.
No keď mi jeho ruka začne putovať po stehne, hluk vôkol nás sa mi akoby zázrakom vytratí z uší a počujem v nich tlkot svojho srdca. Radšej sa pokúsim postaviť aby sa mi trošku prekrvil aj mozog inak sa obávam, že sa na seba vrhneme priamo medzi ľuďmi.
„Poď sem, zamrmle a keď už takmer stojím ma stiahne za ruku naspäť.
Poľahky v tomto úzkom priestore stratím rovnováhu a ocitnem sa mu na kolenách. Horúčava pod jeho pohľadom mi spaľuje krk. Chytím ho poza krk a srdce sa mi roztlčie ešte silnejšie.
Naše pery sa spoja a v tom momente stratím úplný záujem o okolie a je mi totálne jedno či sa na nás niekto pozerá.
Boris ma bozkáva, jeho vláčne pery sú také sladké až sa mi točí hlava. Jednou rukou si ma tisne tuho k telu a tá druhá putuje hore dolu mojim stehnom až ma privádza do šialenstva.
Zachádzam mu prstami do vlasov a jemne ho za ne ťahám bližšie ku mne. Tlačím sa čo najbližšie, pritláčam sa rukami, bruchom i prsiami na jeho hruď, hreje ma na pokožke tak silno až mám pocit, že horím.
Neviem koľko času prejde, keď sa napokon od seba odtiahneme aby sme mohli lapiť dych.
Zvuky okolo mňa z čista jasna ako lusknutím prsta znovu naberú ostré kontúry a takmer ma ohlušia. Pár mámivých sekúnd sa ešte vpíjam do jeho očí kým sa rozhodnem pohnúť. Zosadnem mu z kolien a sadnem si späť na svoje miesto. Pohľadom sa zase rozhliadnem a prečesávam masu ľudí pred nami či konečne nenájdem niekoho z tých, s ktorými sme prišli. No zdá sa, že nás tu nechali alebo sa každý ako had utiahol do svojho kúta a na nás sa doslova vysrali. Keď očami prejdem druhýkrát z jednej strany na druhú zbadám povedomú tvár.
Jeho čierne oči ma uprene sledujú, tak silno ako keby ma chceli na diaľku znehybniť. Pohľadom sa mi nehorázne uprene vpíja do tváre až mi naskočia zimomriavky.
Neviem vysvetliť prečo, ale v tej chvíli ako zistím, že ma sleduje dúfam, že nevidel čo sa dialo pred minútou. Aj keď sa nemám začo hanbiť, zaleje ma červeň pri predstave ako nás mohol pozorovať, keď sme sa bozkávali. Pár sekúnd mu opätujem pohľad, ale napokon sa otočím naspäť. Hodím spod mihalníc očkom po Borisovi, no ten si zjavne nič nevšimol.
Keby som sa na neho, ale pozrela len o sekundu pozornejšie videla by som ako si palcom prešiel po od bozkov napuchnutých perách a priam povýšenecky sa uškrnul.