VIAC ČI MENEJ ✓

~11~

Ešteže som sa ešte nestihla druhýkrát napiť inak by ma teraz už odvážali dusiacu sa na pohotovosť alebo rovno nohami napred von. „Áno?“ opýtam sa s iskierkou nádeje, že nevymyslel ďalšiu hlúposť.
„Zarezervoval som nám izbu,“ povie jednoducho a ďalej mlčí.
Čo mám akože z tej jednej vety vydedukovať? Rezervoval nám izbu na nejaké divoké orgie alebo ktorého čerta? Neviem čo povedať a tak čakám čo vypustí ďalej.
Slabo sa mu nad mojou reakciou zachveje obočie akoby ho chcel spýtavo dvihnúť hore no rýchlo sa zarazí. „Pôjdeme na romantický výlet.“
Nenápadne si vydýchnem a usmejem sa. Tentokrát ma ozaj potešil, už som sa bála, že si budem musieť baliť kufor a utekať kade ľahšie. Vyzvem ho nech mi o výlete povie viac.
Prekvapivo to má takmer do detailov premyslené, kedy, kde i čo tam budeme robiť.
„Niekto ťa v noci vymenil?“ smejem sa a konečne si môžem bez obáv odpiť ďalší hlt vína.
So smiechom si presadne bližšie ku mne a pokúša sa dostať zo mňa dolu deku. „Myslím, že v noci som bol aktívny dosť.“
Zájdem mu do bujnej hrivy a so psími očami mu pozriem do jeho, „nepamätám si.“
„Mám ti to dnes zase pripomenúť, ako je tvoj mužíček šikovný?“ dlaňou ma pohladí po stehne a potiahne ma k sebe.
Skĺznem chrbtom po veľkom vankúši, o ktorý sa opieram, dolu až takmer ležím.
Jeho svižné prsty mi rozmocú deku a pery sa v tom istom naklonia k mojim. Tentokrát ma bozkáva nežne, ochutnáva moje ústa svojimi pomaly a jemne. Ruku mi vopchá pod chrbát a nadvihne ma bližšie k sebe.
„Boris,“ zamrmlem jeho meno pomedzi bozky.
Nikam sa nenáhli, ani jeho ruky mi výnimočne neblúdia hore dolu po tele. Len ma jemne drží v náručí a necháva ma vychutnávať si vzájomnú blízkosť.
O pár dní dorazíme do krásneho hotela. Je to tu malé a útulné, ale na prechádzky po lese a potulkách po nočnom meste to naprosto stačí.
Položím malú cestovnú tašku na posteľ a sadnem si. Matrac je mäkký, už sa neviem dočkať ako po troch hodinách cesty, ktoré som absolvovala dokonca po práci, zaľahnem a zaspím.
„Majú tu vaňu. Konečne si vychutnáš kúpeľ,“ žmurkne na mňa.
Postavím sa a oblapím ho okolo hrude. „Si myslel na všetko.“
Kútik úst sa mu nadvihne do roztomilého úškrnu. „To by chcelo odmenu.“
Ale, pozrime ho na nezbedníka.
Pustím ho z objatia a so smiechom idem omrknúť do kúpeľne spomínanú vaňu. Doma máme len sprchový kút a tak ponoriť sa do horúcej vane plnej voňavej peny je nesmierny pôžitok, ktorý si vychutnávam len kde tu.
Už o desať minút na mňa Boris volá z kúpeľne kým hľadám v taške niečo pohodlné na noc. „Laura, môžeš sa ísť potápať.“
Aj cez šum vody počujem jeho tlmený smiech. Potiahnem z tašky lem veľkého ružového trička a napochodujem si to s ním rovno do oblaku pary. Sladká vôňa mi pošteklí nos a tak sa jej blažene znovu nadýchnem. Krása.
„Chceš pomôcť s vyzliekaním?“ zažartuje, kým ma končekmi prstov pošteklí po pravom boku.
Namočím si zápästie pod hladinu a hneď zvýsknem, keďže voda je aj na moje pomery takmer horúca. Namosúrene sa k nemu otočím, „chceš ma uvariť?“
Pomaly si ma stiahne do objatia, paže má od pary a vody vlhké a horúce. „Ty čertica.“
Po niekoľkých dňoch sa mi pod jeho horúcimi rukami vybaví obraz iných dlaní, ktoré ma nedávno tak pálili na koži. Keď sa mi v tomto večernom šere pozrie do tváre ľahko sa mi na sekundu zamenia jeho oči za tmavšie. Bez problémov si môžem vybaviť aj inú tvár, keď privriem viečka v momente ako ma zozadu chytá za boky a pritláča mi predok tela o okraj vane. Akonáhle sa ma, ale druhýkrát dotkne a pritisne sa ešte bližšie, mocné potetované ramená v mojej mysli razom do sekundy zmiznú v oblaku pary, ktorá nám visí nad hlavami.

O dlhé minúty neskôr, kým Boris spomalí svoje tempo a posledný raz ma pohladí po chrbte je už voda vlažná. Zašepká mi do ucha, „ľúbim ťa,“ a ja sa pod jeho telom rozplyniem.
Pomaly sa otočím k nemu a opriem sa zadkom naspäť o vaňu. Nechám ho nech sa mi vkliní medzi kolená a dá mi jemnú pusu.
Pomedzi sladké bozky mu oplatím jeho vyznanie. „Ľúbim ťa,“ šepkám kým sa snažím lapiť dych, o ktorý ma stále oberá.
Minútu na to som znovu sama a konečne sa spokojne môžem ponoriť do vody. Už ani zďaleka nie je taká horúca a o ďalších desať minút musím dopustiť horúci prúd aby som nemusela utekať z vane von.
Keď sa napokon osuším a navlečiem na seba oné ružové tričko, ktoré zostalo pohodené na vlhkej zemi, vrátim sa do izby.
Boris čosi ťuká do telefónu, no okamžite ho vsunie pod vankúš a začne vyťahovať z tašky počítač. „Pozrieme si film?“
Čo sa tu doparoma deje? Spamätám sa až o zhruba tri sekundy a radšej len bez úsmevu prikývnem.