Ophélia: Búrka nad Cordéliou

Rýchle rozhodovanie

"Podozrieva až toľko ľudí?" čudovala sa Roxanne, "Je ich tu neskutočne veľa, veď celá kniha mu nestačí. Tak dlho som pri ňom bola a veľa ich ani nepoznám."

Zošit koloval po miestnosti, každý jednoducho túžil vidieť to na vlastné oči. Čosi také mocné, také dôležité, sa im do rúk nikdy nedostalo. Kto mal mať pripravený plán na niečo tak málo pravdepodobné? Nikto ani nedúfal, že všetko dostanú na striebornom podnose. Keby Emelina pred chvíľou kdesi neodišla, tak sa rovno mohli dohodnúť na ich rádiu a konať.

"Možno sa naozaj zbláznil," ticho hovorila riaditeľka, "Vždy bol taký, ale nikdy až takto. Tie dôvody sú jednoducho bizarné. Michaelson, dieťa na Maisy. Thompsonová, sesternica bývalého člena Cordélijskej rovnosti. Čosi také predsa nie je príčinou pre nepokoj."

Ak by bolo možné počuť, ako sa niekomu v hlave obracajú kolieska, tak by miestnosť bola naplnená tým zvukom. Pred pár mesiacmi by nabehli za samotným Pánom Justice a potom vystrašene odišli, no teraz nemali priestor na veľké chyby. Stále bol mužom ľudu, no už neboli nepriateľom. Ľudia sa nepripájali na ich stranu, no vnímali ich a nie v zlom zmysle.

"Kým som tu prišiel, tak mi napadlo, že by ste mohli použiť to svoje rádio," neisto vravel Raven, "Možno poprezrádzať ľuďom pravdu. Isto ich to nahnevá, možno si skutočne uvedomia ako veľmi im klame."

Aj tie najrozumnejšie Ravenove slová zneli ako lži keď priznal, že prišiel od ľudí Pána Justice. Dalo sa mu veriť? Aj ak nie, tak nemali čo strátipť. Bolo ticho pripomienkou toho, že nie je jedným z nich alebo jednoducho premýšľali?

"Nemá ale naše mená?" strachovala sa Amanda, ktorá dovtedy iba ticho sedela, "Vyhrážal sa nám tým, môže urobiť čokoľvek."

"To bolo tak dávno," mávla rukou Vivian, "Isto tam sú zahrnutí starí členovia. A čo získa z toho, že ich povie? Nemá to pre ľud žiadny význam. Amanda a Ismaya by mohli prísť o prácu, no pre ostatných je to úplne bezvýznamné."

Ich tváre hovorili za všetko, obom im to bolo úplne jedno. A ak nie? Mali zničiť celú akciu? Ani jednému z nich by nenapadlo urobiť niečo také, aj keď to bolo zmyselné. Víťazstvo by mohlo byť tak blízko, konečne by mohli mať pokoj. Pokoj od čoho? Žiadny Cordélijčan by ich nechcel vo vedení, ani jeden z nich ani nechcel byť vo vedení. A od čoho chceli všetkých chrániť? Nikto nevnímal to, že im Pán Justice klame, že ich názory o faktoch sú jednoducho nesprávne kvôli jeho vplyvu. Ľudia sa ich nesnažia zničiť, on nie je schopný stať sa najväčším vládcom na svete a delenie obyvateľov na hlúpe skupinky bolo zbytočné. Docení dakto ich snahu? O tom rozmýšľala tak často.

"A čo chceme urobiť?" spýtala sa, "Môžem niečo povedať v rádiu, ale čo? Ani nemáme istotu, že nás ľudia budú počúvať. Tiež sa musíme spýtať Emeliny, tiež je toho súčasťou."

"Emeliny?" začudoval sa Raven.

Možno to bolo preto, že v rádiu toľko rozprávala iba ona. Emelinine vtipné komentáre sa možno dali ľahko prepočuť, no ona vždy musela tlmiť svoj smiech. Všetci boli poprepájaní, či už krvou alebo dlhoročným priateľstvom. Podľa tejto logiky tam mohla  Emelina vyzerať od veci, no toľko im pomáhala a spríjemňovala tie nepríjemné chvíle. Emelina sa im ponúkla sama, no bola naozaj ako anjel z neba.

"Emelina Lorenza, takmer bez pochybností, neznáme rodinné zázemie, no veľká pomoc?" zdvihol Ismaya hlavu od zošita Pána Justice.

Pred pár sekundami si hovorila aká je úžasná, obraz čo si o nej vytvorila sa pomaly trieštil. V prekvapení musela zavrieť ústa. Preto tak rýchlo odišla, teraz isto už stála pred Pánom Justice. V rádiu sa síce tvárila, že jej pomáha, no mala úplne iný zámer. Nikomu zvyčajne neverila tak ľahko ako jej a dopadlo to práve takto. Emelina, ktorá sa sama ponúkla, bola jedným z mála ľudí, o ktorých Pán Justice takmer nepochyboval.

"Emelina," prekvapene zopakovala riaditeľka, "Aj s toľko málo členmi sa nám podarilo dostať tu 'špióna'. Justin ma možno naozaj pozná, znovu bol múdrejší ako ja. Emelina už zdúchla, všetci vieme, kde asi bude."

Kto každý podľahol čaru Emeliny, pomocníčky a talentovanej klamárky? Aj riaditeľka znela sklamane, veď aj napriek tej opatrnosti sa jej to nepodarilo. Vyzerala stále prekvapene? Akosi sa jej nechcelo tomu veriť aj keď Ismaya držal dôkaz v rukách. Mohlo to byť prepracované klamstvo, no Pán Justice by určite neplánoval lož, ktorou by stratili dôveru k nejakému bezvýznamnému dievčaťu.

"Nemáme veľa času, no nie? Netreba nad ničím rozmýšľať," sklamane vydychovala O'Sullivanová, "Justin už určite vie  to, že máme jeho zošit. Určite pripravuje nejaké klamstvá, neprekvapilo by ma ani keby tu nabehol. Obe strany budú konať, my predsa musíme byť prví. Nedopadne to pre nás dobre, no to isté by sa stalo, keby sme nič nehovorili. Musíme sa iba pripraviť reagovať čo najrýchlejšie, čokoľvek sa stane."

Tých pár členov Cordélijskej rovnosti stíchlo, teraz bola jediná chvíľa, kedy mohli dosiahnuť čo chceli. Ako sa nechali tak ľahko oklamať. Nikto ani necítil potrebu hádzať sa so slzami o zem, či už kvôli tomu vyčerpaniu alebo napätiu. 

Nepáčilo sa jej, ako všetci za ňou stoja a pomaly dýchajú, kým ona rozpráva do mikrofónu. Prvý krát to robila bez Emeliny, tak ľahko zapredala všetky ich rozhovory. Zmizla tak rýchlo ako prišla, v jej myšlienkach na jej mieste zostala iba šmuha, ako keby niekto použil to staré confusione monumentum. 

Nikdy sa jej pri tomto hlas tak netriasol, iba čakala, kedy sa niekto zjaví pred dverami. Zaútočili by na rovinu? V tejto nenápadnej a tichej vojne by to bolo prvý krát. Počuli poslucháči ten strach v jej hlase? Bol tam vôbec niekto? Snažila sa rozprávať múdro ako to robieval Pán Justice, ale zradili ju vlastné pocity.

"Myslíte si, že ste tými najbližšími, ako vám hovorí?" vravela do rádia, ktoré nazvali Zvuky Pravdy, "Možno pre neho nie ste takí dokonalí. Vy veríte jemu, ale on nie vám. Hľadá, kto z vás je zradcom, nikoho nešetrí. Neverí vám viac ako treba. Nemiluje vás ako hovorí. Dokonalá pre neho nie je Adelaide Legrant, veď v jej krvnej línii sú diery a jej dcéra nie je presne ukážková. Dokonalý nie je Christopher Stone, veď chodil na Maisy a jeho starká mala aféru s človekom. Dokonalý nie je ani..." 

1000