Ophélia: Búrka nad Cordéliou

Vytiahnutie skrytej minulosti

Možno na chvíľu zabudla na to, kde bola ešte pred pár hodinami. Spomienka na ich nepodarenú akciu jej v hlave zanikla, Pandora tentoraz ovládla jej myšlienky. V ruke niesla mačku, nemohla uveriť, že dokázala zabudnúť na zviera, čo jej toľké mesiace prinášalo nádej. Veď spolu s ňou prišla správa, že Ismaya žije.

Hľadela na chlpatého tvora s tým hrozným menom, čakala, že dom nájde prázdny. Nebolo to stretnutie, vtedy by tam bolo oveľa viac ľudí. Čo doviedlo tri 'vedúce' Cordélijskej rovnosti do ich domu a donútilo ich sedieť za stolom s Ismayom a Amandou?

"Už sme sa báli, že neprídeš," riekla jej mama hneď, keď otvorila dvere.

"Zobrali ťa na výsluch," spytoval sa Ismaya, "To by ťa nepustili, nie?"

Ak by sa tak nehanbila, tak by si stihla všimnúť, že jeden hlas znel otrávene a druhý sa skutočne strachoval. Zložila mačku na zem, nechala ju pobehovať pomedzi nohy. Ismaya na ňu zmätene pozrel, rovnako na ňu zabudol, aj keď jej ju sám dal. Ani jej nenapadlo presviedčať Pandoru, nech ju pustí. Nemyslela si, že by ju čakali, či sa o ňu vôbec báli. Líca sa jej rozohriali, ani si neuvedomila ako sa zachovala.

"Stretla som Pandoru," priznala so sklonenou hlavou, "Má nejaké názory o Cordélijskej rovnosti, čo podľa mňa dávajú zmysel."

Netušila, čo v jej hlave bežalo, keď sa nebála skritizovať ich priamo pred nimi. Celý život však robila veci, čo neboli v súlade s jej povahou. Dokonca tak často, že musela rozmýšľať, aká jej povaha naozaj bola. Raz tak, raz tak, no nikdy si neuvedomovala, či robí zle, kým nebolo neskoro.

Prisunula si stoličku ku stolu, ako keby im doteraz nespôsobovala starosti. Povie iba Pandorine slová a prisvojí si ich? Čosi také jej neprišlo správne, rýchlo uvažovala, či to naozaj povie.

"To je síce veľmi pekné, no Pandora nám to môže povedať neskôr," povedala riaditeľka, "Máme veľký problém, prichádzame o členov po minúte."

Zamračila sa a zavrela ústa, niečo také sa jej zdalo akési náhle. Ostatní to isto už počuli, netvárili sa nejako prekvapene. Ismaya vedľa nej nervózne klepkal nohou, každú chvíľu na ňu pozeral, aby videl jej výraz. Zdala sa jej taká dôležitá, že to musela opakovať iba pre ňu? Tak to predsa byť nemohlo.

Čosi také prišla riaditeľka riešiť práve ku nim medzi šiestich ľudí? Musela im viac veriť ako ostatným, inak si to vysvetliť nedokázala. Myslela si, že neodídu. Ona to ani nemohla urobiť, veď svedomie by jej to ani nedovolilo, keď im toľko dlhovala. Nemohla ujsť, kým im to aspoň nejako neodplatí. Nebolo ironické, že medzi všetkými 'dôležitými' ľuďmi nebol ani jeden, čo Cordélijskej rovnosti od začiatku dôveroval?

"Nahnevali sme ho," vravela O'Sullivanová, "Kto vie, prečo práve toto bolo spúšťačom. Hovorí, že ak chceme problémy, tak ich môžeme mať. V článku sa píše ešte to, že pozná veľa mien, no ak nebudeme robiť viac zla, tak to nebude riešiť. Ľudia nechcú, aby sa vedelo, že s nami mali niečo spoločné."

Zdá sa, že ďalej sa nedostali ani pred tým, čo prišla, keď zrazu mali všetci toľko názorov. Spomenula si znova na Pandoru a jej slová o členoch, ktorí sa stále menia.

"Možno klame," navrhla Amanda, "Zabil nejedného človeka, klamstvá mu určite nerobia problém."

Riaditeľka nesúhlasne pokývala hlavou, až teraz si všimla, ako vyzerá. V poslednej dobe dokonca aj hovorila unavenejšie, neupravený vzhľad nemohol pre nikoho byť prekvapením. Všetka tá práca, ktorá nebola iba pridaním sa k rozbehnutému plánu, bola jej úlohou. Ona riadila všetko tak, aby pre nich boli úlohy jednoduché.

"O takýchto veciach by on neklamal," ozvala sa Roxanne, "Ak tie mená nemá teraz, tak ich o chvíľu určite zoženie. Nič nie je problémom, keď máte pod palcom polovicu Cordélie."

Mená? Otočila hlavu na Ismayu, rozmýšľala, čo by to znamenalo pre neho. Toľko krát sa mu iba existencia v magickom svete vypomstila, že ju nenapadali žiadne výhody zostávať. Neboli pre neho čary skôr prekliatím?

"Odkiaľ by to ale vedel?" zamýšľala sa Amanda, "Veď všetci... Nemôžem veriť tomu, že by to urobil niekto z členov."

"A kto iný?" riekla znova Roxanne, "Vystriedalo sa tu toľko ľudí, že si ich všetkých ani nepamätám. Správali sa k tomuto ako k nejakej ubytovni. Nenapadá mi ani päť ľudí, čo tu sú od začiatku."

Kedy sa rozhovor skupinky zmenil na diskusiu medzi Amandou a Roxanne? Veď tá nikdy nahlas nehovorila svoj názor, tak prečo sa teraz rozhodla prehovoriť? Zdalo sa, ako keby medzi nimi bolo napätie, no to predsa nemohlo dávať zmysel. Stretli sa iba párkrát v živote, nič také medzi nimi nemohlo vzniknúť.

"Myslím, že by sme sa mali pozerať na iných ľudí. Na tých, čo sú oveľa vyššie," cekla Amanda.

Nepodobalo sa to na ňu, nikto iný nedokázal pochopiť tú náhlu zmenu v správaní. Vždy sa snažila byť kľudná a rozvážna, no jej vyčítavo prižmúrené oči museli znamenať viac. Všimla si, ako všetky tri ženy vedľa nej stuhli. Vedeli, o čom hovorí? Ani jedna z nich nemali čistý štít, no prečo by sa to Amanda snažila vytiahnuť práve teraz? Zdalo sa jej, že ona jediná netuší, prečo sa vzduch zrazu stal nedýchateľným.

"Napríklad na tých, čo sú vrahovia a klamári," pokračovala stále Amanda.

Roxanne ešte nezažila nahnevanú, no teraz tvár vytočene zvraštila. Zasiahla citlivé miesto, o ktorom nikto nevedel? Zdalo sa to ako pravý opak, takmer všetci tak vedeli, o čo ide.

"Myslíš si, že budeme všetci počúvať tvoje orodovanie? Nikto nie je nevinný, no ty sa rozhodneš obviňovať mňa za chyby v minulosti," odfrkla Roxanne. 

Vivian jej stlačila ruku, no nezdalo sa, že je o nič kľudnejšia. To, že Roxanne bola vrahyňa ani nebolo také prekvapivé ako to, že kvôli tomu zúri práve Amanda. Mohlo byť jasné, že keď tak skrýva minulosť, tak sa muselo stať čosi zlé.

"Chyby? Ľudia s takými chybami sa nemenia," hlesla, "Podozrievate ostatných, no vy ste tá, čo bola dlhé roky človekom Pána Justice. Nie ste nápomocná nám, isto sa iba pretvarujete a pomáhate jemu! Vy ste zabili môjho..."

Všetci hľadeli ako medzi nimi lietajú trpké slová, zastaviť ich sa zdalo nemožné. Nič takéto si doteraz nevšimla, tak čo bolo spúšťačom takýchto urážok?

"A ty si myslíš, že si spasiteľka iba preto, že ponúkaš dom svojich rodičov?" vykríkla, "Zachránila som viac ľudí, ako ty. Títo dvaja by tu bezo mňa ani neboli!"

1004