PREKLIATIE A DAR

~ 50 ~

   Po troch dňoch dorazili k hranici s Aderonom. Prešli dlhým kamenným mostom ponad širokú roklinu. Nikto ich nezastavil. Nikto sa ich nepýtal na cieľ ich cesty. A to len vďaka erbu na ich koči. Blízko pri hraniciach bol rozdiel len málo badateľný. No čím viac sa od hraníc vzďaľovali, tým bolo zreteľnejšie, že už nie sú v Merivií. Aderon je iný po všetkých stránkach.

   Maeveren vykúkala spoza priesvitnej záclonky, aké zakrývali okná koča a so záujmom, ktorý nemusela predstierať, sledovala okolie. Po starých sarenských stavbách a novších merivských nebolo ani stopy. Aderonská architektúra bola celkom odlišná od tej sarenskej, ktorá na územiach Merivie, ale predovšetkým Zahru a Tyrisu pretrváva dodnes, ale aj od všetkých stavieb, na aké si spomenula.

   Ak by nestačilo to, aby bolo jasné, že sú v celkom inej zemi, stačilo sa pozrieť na obyvateľov, ktorí sa premieľali okolo koča, keď prechádzali mestom. Väčšinou mali tmavšiu, olivovú pokožku. A ich odev už vôbec nepripomínal ostatné zeme na západe či na severe. Aderončania boli zvyknutí oveľa menej zahaľovať svoje telá, ako iné kultúry. Obzvlášť mladí ľudia.

   Kým neprišli do paláca, ktorý v Aderone vlastní rod Aghtonovcov, museli opäť niekoľko krát zastaviť na noc. No napokon dorazili ku krásnemu rozľahlému palácu s veľkou záhradou. Fynn jej pomohol vystúpiť z koča a nastavil jej rameno. Previedol ju bránou, za ktorou prešli cez dláždené nádvorie s fontánou dovnútra. Palác bol veľkolepý. Bol celkom iný, ako veľké sídla v Merivií, ale bol úchvatný.

   Fynn jej ukázal celý palác a potom jej ukázal spálňu, aby si mohli oddýchnuť po dlhej ceste. Len čo sa za nimi zavreli dvere, vôbec sa nezdalo, že by mal v úmysle hneď oddychovať. To jej bolo jasné hneď ako jej začal pomáhať dostať sa zo šiat.

   Keďže bolo už neskoré popoludnie, neskôr si dali priniesť večeru do spálne a nevyšli z nej až do ďalšieho dňa.

   Ráno v aderonskom paláci bolo príjemné, slnečné a oveľa horúcejšie, než na aké bola zvyknutá. Nachádzali sa oveľa viac na juhu a v južnej polovici Aderonu vládlo tropické podnebie. Slnko neúprosne pražilo už skoro a vytrvalo až do skorého večera. Spolu s Fynnom raňajkovali len v županoch, keď ich vyrušil jeho sluha. Podal Fynnovi zložený kus pergamenu a odišiel. Fynn si ho prečítal s neutrálnym výrazom v tvári a potom ho opäť zložil, no stále ho držal v ruke, kým pil kávu.

   „Dnes budem kontrolovať pozemky, nechám ťa tu samu. Ak chceš, prejdi sa po okolí, zájdi do mesta, rob čokoľvek sa ti zachce. Užívaj si krásy tejto zeme," povedal a stále zvieral v ruke list. Maeveren sa naň ani raz nepozrela, no vnímala ho.

   „Ako si ich mám užiť bez teba?" zapriadla a vstala. Obišla stôl a obkročmo si naňho sadla. Pri tomto pohybe sa jej poodchýlil župan, pod ktorým nemala nič. Neuniklo mu to. Vošla mu prstami do vlasov a pritiahla si ho k telu, aby ho pobozkala. Nebolo mu treba veľa. List položil na stôl a ju rovnako. Striasli zo stola trochu porcelánu, ale Maeveren jeho zaneprázdnenosť jej telom využila a list nenápadne zhodila pod stôl.

   Keď skončili, vzdialil sa, aby sa obliekol do odevu, v ktorom sa bude po celý deň premávať pozemkami a kontrolovať ich stav. Maeveren využila krátku chvíľu osamote a zohla sa pod stôl. Na liste bol napísaný odkaz úhľadným písmom v aderončine. Presne pre toto ju Eldaemar nútil učiť sa cudzie reči. Stálo tam: Očakávam Vás posledný deň v mesiaci na obvyklom mieste.

   Keď sa Fynn vrátil, pretože si spomenul na to, čo si zabudol, Maeveren už tam nebola. Práve do miestnosti nabehli slúžky aby upratali porozbíjaný porcelán a zvyšky raňajok.

   Bola zvedavá, s kým sa má stretnúť. Mohlo ísť o milenku, s ktorou sa stretáva v Aderone, ale rovnako by mohlo ísť aj o zradu, ako sa obával Eldaemar. Konečne mala pocit, že jej úsilie nie je celkom márne a že predsa na niečo príde. No Fynn pred ňou nikdy nepovedal ani len náznak svojich skutočných plánov či činnosti. Ani jeho program by nepoznala, keby si ho sama nezistila. Niekoľko dní skutočne prechádzal rodinné pozemky. Vracal sa pred večerom a potom sa venoval len jej. Povodil ju po okolí, prechádzali sa spolu v záhrade a na noc sa zatvárali do spálne.