PREKLIATIE A DAR

~ 45 ~

   Posledné dni bola Ania v snoch s dračím dievčaťom. Už ju nikto nenapomínal, že sa nesmie fixovať na jednu osobu. Mohlo byť pravdou, že jej unikalo mnoho iného, ale nemohla si pomôcť. Teraz bola jednoznačne toho názoru, že jej úloha je dôležitá. Ak prežije všetky útrapy, ktoré na ňu v jednom kuse striehnu, zohrá v znovuzrodení starého kráľovstva dôležitú úlohu. Ale ešte stále nevedela všetko. Veľa bolo pred ňou skryté a potrebovala odpovede na mnohé otázky. Potrebovala poskladať celý príbeh, aby všetko pochopila a všetko vedela, no chýbajúcich úlomkov bolo príliš veľa. Potrebuje sa dostať do archívu snov a zistiť odpovede z minulosti. A potrebuje sa znova dotknúť Zyhoninej slzy. Len ona jej dokáže dať úplne odpovede.

   Odkedy sa jej dotkla, neprestajne na to myslela. Ako veľkňažke bude patriť len jej a bude ju môcť používať bez obmedzení. Dokáže zistiť pravdu o všetkom. Ucelenú a čistú, nie zakalené fragmenty. Bežné sny jej teraz prišli presne také.

   Život v chráme bol teraz iný. Akoby sa pre ňu všetko zmenilo už len tým, že sa stala naozajstnou kňažkou. Život novicky sa ale skončil skôr, než mala svoje šestnáste narodeniny a absolvovala skúšky. Všetci vedeli, že Zyhona si ju vybrala a že nastúpi na miesto Zaeriny ako veľkňažka. Nebolo to hneď, ale v priebehu niekoľkých dní sa k nej všetky novicky a malé dievčatá začali správať úctivejšie. Dokonca aj správanie kňažiek sa postupne menilo a jedna po druhej prijímali, že ich čoskoro bude viesť.

   Len jej priateľky, Eliana a Melina, na ňu celkom zanevreli. Veľakrát sa s nimi pokúšala rozprávať a vysvetliť im, že za to nemôže, no nechceli ju ani vidieť a už vôbec nie počúvať. Bolo jej to ľúto, pretože boli jediné, s ktorými sa mohla podeliť o svoje pocity aj obavy. Vždy sa navzájom podporovali a teraz sa jej ony dve obrátili chrbtom bez toho, aby si ju vypočuli.

   Ale už to nehodlala nechať tak. Vypočuje si ju aspoň Eliana, tá je miernejšia, než Melina. Nech si potom urobí názor, aký chce, ale musí si ju aspoň vypočuť. Buď ju pochopí a porozpráva to aj Meline, alebo sa Ania vyrovná s tým, že o jediné priateľky navždy prišla.

   Vedela, že Eliana má dnes na starosti triedenie novej knižnej zásielky do políc v knihovni. A presne tam si na ňu počkala. Keď Eliana vošla s náručou plnou kníh, Ania zabuchla dvere a vlastným telom jej zablokovala možnosť k úniku.

   „Čo chceš? Mám prácu, na toto nemám čas," osopila sa na ňu Eliana a položila kopu kníh na stôl.

   „Chcem ti povedať, čo sa vtedy v noci stalo," začala Ania.

   „Viem to dobre. Kňažky, ktoré tam boli, to porozprávali mladším kňažkám a tie to rozprávali ďalej. Veľkňažka oznámila, že ty budeš novou veľkňažkou. Gratulujem a teraz mi daj pokoj."

   „Nechápem, čo presne ťa štve. Ja som si to nevybrala."

   „Ale ani si nepovedala, že máš také schopnosti!" skríkla na ňu. „Myslela som, že aspoň mne by si o tom povedala, ale zjavne sme neboli také dobré kamarátky, ako som si myslela."

   „Nevedela som o tom. Nemám zatiaľ tak rozvinuté schopnosti, aby som to zistila. Dotkla som sa Zyhoninej slzy a tak veľkňažka zistila, že som jej následníčkou." Eliane sa na tvári mihlo prekvapenie a štipka skrývanej zvedavosti a tej sa Ania chopila. Porozprávala Eliane do detailov všetko, čo sa stalo vo veži veľkňažky a aj čo jej povedala. Videla, že sa výraz jej kamarátky mení a hnev ustúpil.

   „Takže ty nemáš žiadne lepšie sny, ako my ostatné? Ide len o to, že ťa prijal ten kameň?" pýtala sa Eliana, keď Ania povedala všetko.

   „Nemám. Jednoducho je to tak. Neviem, prečo si ma bohyňa vybrala. Prečo nie Melinu, ktorá je aspoň desať krát talentovanejšia než ja."

   „Možno preto, že Melina nie je ani trochu skromná," zasmiala sa a Anií pri tom poskočilo srdce. Konečne mala aspoň jednu svoju priateľku späť.