PREKLIATIE A DAR

~ 34 ~

   Postava prehovorila mužským hlasom, ktorý znel prekvapivo príjemne a uhladene.

   „Čakal som vás skôr. Čo vás zdržalo?" Urdreth sa nadýchol a chcel ich zdržanie vysvetliť, no Filauria mu skočila do reči.

   „Utiekla nám, keď sme táborili, aby si ona oddýchla a najedla sa pred dlhou cestou a my sme potrebovali užiť odvar." Z jej hlasu bolo cítiť podráždenie, ktoré určite pramenilo v Elinyrinom pokuse o útek. Žena si túto úlohu predstavovala veľmi jednoducho a komplikácie, ktorými prešli ju vyviedli z miery.

   „V poriadku. Vráť sa k svojim povinnostiam, práve teraz od teba nič ďalšie nepotrebujem." Žena sa zdvihla, jemne sa uklonila a bez ďalších slov odišla. Urdreth sa tiež postavil. Chvíľu panovalo medzi nimi ťaživé ticho. Elinyre behalo po rozume mnoho scenárov toho, čo sa s ňou teraz bude diať. Čo s ňou asi urobia?

   Spomenula si na Eradana. Čo asi teraz robí? Ako zareagoval, keď zistil, že je preč? Čo sa teraz asi deje v Dračom meste? Oznámili niekomu jej zmiznutie? Hľadajú ju? Jediní, ktorí vedeli o jej únose, boli vojaci, na ktorých narazila pri úteku. Jedného z nich pred jej očami zabil Urdreth a zvyšných dvoch zrejme zabila Filauria. Nestihli nikomu oznámiť, čo sa stalo.

   Nemajú ju ako nájsť. Strážcov by musel niekto najať a zaplatiť. Eradan toľko peňazí nezoženie. No sú tu ešte Hľadači, ale tých by musela poveriť samotná vodkyňa.

   Možno bolo celkom zbytočné nad tým uvažovať. Možno ani nebudú mať čas nájsť ju. Možno ešte dnes zomrie. Možno je toto naozaj koniec jej cesty, ktorá vlastne ešte ani poriadne nezačala. Nestihla ani len nastúpiť na akadémiu. Okrem tejto skutočnosti si ale znova musela uvedomiť, ako málo poznala svet. Myslela si, že sa jej život po príchode do Dračieho meste celkom zmení. No takto si to vôbec nepredstavovala.

   Po dlhom tichu postava pred ňou konečne prehovorila. „Vieš, čo je toto za miesto?" Elinyra pochopila, že otázka patrila jej, no neodpovedala. Mlčky stála premýšľajúc o svojom osude a počúvala mužov zvláštne podmanivý zamatový hlas. „Toto je jedno zo starobylých miest, postavené pred viac ako dvomi tisíckami rokov. Prví ľudia, prví Sarenania, ktorí vytvorili prvú historicky doloženú ríšu, ju vytvorili zjednotením mnohých mestských štátov, ktoré dovtedy vznikli na tomto území. Dávno predtým, ako sa na západnom pobreží vylodil Ruman Lywarin. Dobyvateľ, ktorý si prišiel podmaniť svet. Dávno predtým, ako si podmanil národy na Allanthei a dávno predtým, ako ho porazili jeho deti, ako jeho dcéra Emilia zasadla na trón a pokračovala v budovaní najmocnejšej ríše pod nebeskou klenbou." Rozprával stále otočený chrbtom sledujúc kamennú stenu pred sebou. Čierne vlasy mal zviazané do uhladeného účesu, z ktorého sa nedala určiť dĺžka vlasov.

   „Ale nie si tu, aby si počúvala prednášku z histórie. Ukázalo sa, že história sa v mnohých veciach mýli. Iste si čítala o tom, ako Ruman Dobyvateľ založil Dračiu ríšu na území, kde sa dovtedy rozliehala Sarenská ríša a ďalšie. História nás učí, že Sarenania sa mu podrobili a uznali ho za svojho kráľa, okrem tých, čo ušli na sever. Podelili sa s ním o tajomstvo mágie, naučili ho o nej všetko. Boli mu dokonale oddaní, až kým sa tí praví, srdcom skutoční Sarenania, nevzopreli a nevzali si späť svoju ríšu."

   Elinyra si pomyslela, že ten muž je asi rovnaký milovník príbehov z histórie, ako ona. Samozrejme, že všetko, čo povedal, už dávno vedela. Poznala tie príbehy spamäti a s rovnakou vášňou, s akou jej ich on rozprával, ich ona čítavala. „No v tomto história klame," pokračoval, no to pokračovanie si Elinyra už zo žiadnej z kníh nepamätala. „Neboli mu oddaní a v tajnosti ho nikdy za svojho kráľa neprijali. Nenávideli ho. Ukradol im predsa ich zem, ich životy. Ich identitu a ich prvenstvo spomedzi prvých silných civilizácií, ktoré si udržiavali stovky rokov.

   A preto na miestach, ako je toto, kde vytvorili tieto tabule, veľmi starostlivo chránili a udržiavali skryté. Zaznamenali na nich svoje najstráženejšie tajomstvá. Nie je jasné, koľko ich vytvorili, no niekoľko sme ich už našli. Sú napísané v starom sarenskom písme. Sú to diely skladačky, ktoré v sebe ukrývajú kľúč k moci. Nepredstaviteľnej moci, akú si nikto z ľudí nevie ani len predstaviť. No zatiaľ nejaké časti skladačky chýbajú, aby sa bolo možné dozvedieť všetko.

   Jedno však viem s istotou. Ty si tiež neoddeliteľnou súčasťou toho kľúča." Konečne sa otočil k nej. Avšak Elinyra nemala možnosť prezrieť si jeho tvár, pretože sa ukrývala pod maskou. Antracitovo sivá maska s čiernymi ornamentami mu zakrývala väčšinu tváre a odhaľovala len tenké ústa a temné oči. Pery mal v jednej línií a uprel skúmavý zrak na Elinyru. Prehovoril k nej dokonalou Sarenčinou. Kedysi sa naučila základy tohto prastarého jazyka v škole a svoje znalosti zdokonaľovala knihami z otcovej knižnice. Hoci napriek tomu Sarenčinu neovládala na vysokej úrovni, rozumela mu, i keď nerozumela, čo tým myslel. Ty si kľúčom k veľkej moci. „V škole v Dlhom údolí sa učia základy starého jazyka, nie?" spytoval sa, keď sa nedočkal reakcie. Elinyra len slabo prikývla. Mužove oči prezrádzali, že sa pod maskou usmieva.

   „Nemusíš sa ma báť, dračie dievča. Nechystám sa ti ublížiť ani vziať ti, čo ti bolo dané. Aspoň v tejto chvíli ešte nie." Pomalým krokom pristúpil blízko nej. Prsty ukryté pod jemnou čiernou rukavicou jej priložil k brade a zdvihol jej hlavu, aby sa jej mohol pozrieť zblízka do očí. Nechala ho, aby sa na okamih ponoril hlboko do jej nezvyčajne sfarbených očí a napokon uhla pohľadom. Mykla hlavou aby striasla jeho dotyk a odstúpila o krok dozadu, kde ale narazila do Urdrethovej hrude. Ani si nevšimla, kedy sa postavil za ňu. Zrejme to urobil ako prevenciu, keby sa chcela zvrtnúť a utiecť. Nemala to v pláne, akokoľvek rada by sa dostala z tejto situácie. Vedela, že by ďaleko nezašla.

   Muž zdvihol bradu mierne nahor a nespúšťal z nej zrak. „Sila Draka sa odráža v tvojich očiach. Dračí Spútaní mali vždy obdivuhodne krásne sfarbené oči. Som zvedavý, ako bude vyzerať zvyšok, keď sa prejaví dračia energia o kúsok viac." Absolútne nevedela, ako si má vysvetliť jeho slová. Bohovia, čo so mnou chce robiť?

   Očami prešiel na jeho služobníka a kývnutím hlavy naznačil, aby ju odviedol. Urdreth ju chytil za predlaktie a jemným pohybom naznačil, aby šla s ním. Uprela na neho zúfalý pohľad, ktorým žiadala o pomoc, no nevenoval tomu pozornosť a viedol ju početnými schodmi dolu, cez most a celou sieňou.

   Zvuk tečúcej vody pomaly zanikal zatiaľ čo prechádzali naspäť po klenutom moste v miestnosti s orlými stĺpmi. Zišli dolu schodiskom z drevených guľatín, no tu už sa nevydali cestou, kadiaľ prišli. Namiesto toho zahli k jedným z tmavých dverí, ktoré ich temnou chodbou a mnohými schodmi priviedli do bohato osvetlenej miestnosti, kde ich čakali dve ženy v červených plášťoch. Keď vošli, jedna zo žien vzala z kamenného stola malú striebornú tácku a pristúpila k nim.

   Urdreth vzal z tácky medzi prsty malú fľaštičku a otočil sa s ňou k Elinyre.

   „Toto musíš vypiť." Elinyra odstúpila o krok dozadu.

   „Čo je to? Ďalší oblbovák už nechcem!" Muž sa na ňu po dlhej dobe milo usmial.

   „Neboj sa. Nie je to nič také. Nerob problémy a nebudeš tu trpieť. Nič sa ti nestane, ver mi." Elinyra na neho nedôverčivo zazrela.

   „Nepovieš mi, čo to je?" Muž si povzdychol.

    „Zablokuje ti to tok mágie, nebudeš ju môcť používať. Môžeš si to vziať dobrovoľne a v pokoji, alebo ťa to donútia prehltnúť násilím," povedal a kývol hlavou naznačujúc, že myslí tie dve ženy. Elinyra sa poddala a vypila zvláštny nápoj. Chutil na počudovanie celkom sladko. Dúfala, že myslí vážne, že sa jej tu nič nestane, no zároveň o tom pochybovala. Chcela sa ho na to spýtať, no predbehol ju. „Tieto dve ti pomôžu umyť sa a prezliecť do niečoho čistého. Potom sa vrátim. Povedal a bez ďalších slov odišiel z miestnosti.

   Tie dve ženy jej konečne vyslobodili ruky z povrazu, ktorý ju už poriadne dral na koži. No ani jedna z nich sa k nej nesprávala prívetivo. Naopak, boli odmerané a okrem strohých pokynov s ňou vôbec nekomunikovali. Odviedli ju do miestnosti, kadiaľ pretekal potok. Uprostred bola umelo vyhĺbená menšia jama, ktorá sa plnila pritekajúcou vodou a z nej ďalej odtekala nevedno kam.