PREKLIATIE A DAR

~ 47 ~

   „Sústreď sa!" zvolal Thimeron, keď Adran ucítil zásah na pravom ramene. „Príliš pomaly!" zvolal o chvíľu, keď Adrana zasiahol svojou mágiou. Už spolu trénovali dva mesiace a zlepšoval sa. Thimeron ho veľa naučil, no jeho počiatočnú zdržanlivosť teraz vystriedala vražedná prísnosť. Akoby od jeho výsledkov záviseli osudy ľudstva.

   No Adran sa nesťažoval. Nebolo to práve to, čo chcel? Učiteľa, ktorý ho skutočne donúti napredovať? Ktorého schopnosti nepresiahne za niekoľko týždňov a ktorého úroveň bude pre neho výzvou k dosiahnutiu?

   Každý raz odchádzal od neho zničený, no musel uznať, že jeho schopnosti boli teraz oveľa lepšie. Už aj zvažoval, že sa na Zafíriu vykašle a bude sa učiť len od Thimerona. No Thimeron predsa bude učiť práve na Zafírií a nevenoval by sa mu, keby tam nebol. Okrem toho mu jasne vysvetlil, že akadémia mu dá znalosti, ktoré mu on neposkytne. Nie preto, že by ich nemal, ale preto, že by to bolo náročnejšie, než učiť sa to tam.

   „Ako ste sa stali Spútavačom?" nadhodil po jednej z náročných lekcií Adran. Thimeron si povzdychol a upriamil pohľad na svojho mladého učňa.

   „Po akadémií je mnoho možností pre mága, ako pokračovať. Ja som sa stal Strážcom, ale bol som nenásytný. Keď ukončíš akadémiu a chceš sa učiť ďalej, naučiť sa viac, môžeš vyhľadať skúseného mága a ak bude súhlasiť, stane sa tvojím mentorom. U Strážcov sú to obyčajne velitelia a je to akosi samo sebou, že sú mentormi svojho oddielu nováčikov. No mne to nestačilo. Mal som ešte ďalších štyroch mentorov. Samozrejme o sebe navzájom nevedeli, nie je to dovolené, ale zase ani nie vyslovene zakázané. Jedným z mojich mentorov bol Spútavač a tak som sa k tomu dostal." Adrana jeho rozprávanie vždy fascinovalo. Nerobil okolky a rozprával sa s ním celkom otvorene aj o veciach, o ktorých doteraz nemal ani potuchy. Otvárali sa pred ním nové možnosti.

   „A odkiaľ ste sa naučili manipulovať s cudzou mágiou?" pokračoval vo vyzvedaní.

   „Predsa od ďalšieho mentora," uškrnul sa Thimeron.

   „Budete mojím mentorom, keď skončím?"

   „Si veľmi nedočkavý. To je ešte ďaleko. Sám neviem, kde dovtedy budem." Adran sa zatváril trochu sklamane. Vedel, že Thimeronove schopnosti siahajú oveľa ďalej, než mal doposiaľ možnosť vidieť. No stále pred ním stála trojročná akadémia mágie, bez ktorej sa zjavne nikam nepohne.

   Po dnešnej lekcií sa vybral po dlhšom čase do svojej pevnosti. Na Zafíriu odchádza už o pár dní a chcel sa tam ešte pred odchodom pozrieť. Bol si vedomý toho, že niekoľko mesiacov sa tam nedostane.

   Na krajinu za hradbami Dračieho mesta sa už zniesol šiator tmy a tak sa mu bez problémov podarilo prekĺznuť z dohľadu stráží vo veži k otvoru v hradbách Ohnivej pevnosti. Toto miesto bolo jeho súčasťou a doteraz neuplynul čas dlhší ako mesiac, aby sa sem nevkradol a nepobudol tu pár chvíľ. Akoby potreboval čas od času čerpať silu svojich predkov, hoci toto pusté miesto už sotva pripomínalo niečo, čo bolo kedysi domovom jeho rodiny. I tak sa sem neustále vracal.

   Cestou späť ho obklopovala hustá tma. Svetlá mesta sa črtali v diaľke pred ním a voda Sarenie šumela zo strany. To, že ho niekto sleduje, si všimol ešte keď boli ďaleko za ním. Čakal, čo urobia, keď vtom zbadal v tme siluety aj pred sebou. Rukou pevne zvieral rukoväť meča pripravený kedykoľvek ho vytasiť. Trojica pred ním zrýchlila krok a začul zvuk tasených zbraní. Ihneď vytiahol svoj meč a ľavou rukou bol pripravený brániť sa mágiou. Prvý úder prišiel ale nečakane sprava. Ďalšia skupinka sa vynorila z húštiny pri ceste a medzitým sa priblížili aj tí pred ním. Krátko potom sa pridala aj skupina, ktorá ho predtým sledovala. Tri skupinky maskovaných mužov na neho útočili synchronizovane a precízne.