PREKLIATIE A DAR

~ 37 ~

   Skupina sa blížila k miestu, kde držia Elinyru. Celkom určite o nich už vedia a tak je možné, že na nich čakajú pripravení. No možno vedia aj to, že sa blížia Hľadači a pred tými budú chcieť pravdepodobne zmiznúť, rozpŕchnuť sa do všetkých strán a zmiasť stopárov.

   Cesta bola vďaka vynikajúcim koňom rýchla, no vďaka tým dvom zasranom, ako ich Norcan v duchu volal, keď ho vytáčali, bola únavná. V jednom kuse si nachádzali dôvod, aby sa do seba pustili. Jeden druhého neprestajne podpichovali a provokovali. Ak sa obaja stretnú v tom istom ročníku na akadémií, tak to tam s nimi budú mať všetci ťažké. Norcan ich mal plné zuby už po pár hodinách.

   Keď dorazili k rozvalinám vytŕčajúcim z hory, ktoré sa rozprestierali v okolí veľkého vchodu, Norcan oznámil, že sú na mieste.

   Eradan už mal podozrenie, no doteraz to nechával tak, aby sa čo najrýchlejšie dostali za Elinyrou. Avšak už naďalej nemohol prehliadať to, čo mu našepkávali okolnosti.

   „Akoto, že viete, že je tu?" Zastali pred obrovskými dverami oproti seba a vymieňali si pohľady. Norcan sa s ľútosťou pozrel do Eradanových očí.

   „Zradil som vás oboch a je mi to ľúto. Urobil som chybu," povedal. Eradanovi bolo ihneď viac-menej všetko jasné. Schmatol Norcana za vestu.

   „Verili sme vám!" Zavrčal. Adran nemal záujem zdržovať sa ich problémami a sám sa vydal dverami.

   „Viem a opakujem, že som urobil chybu. Nemôžem ju odčiniť, ale môžem sa pokúsiť ju zachrániť, ak ešte nie je neskoro." Eradana to ešte viac rozzúrilo, ale pustil ho.

   „Keď ju zachránime, zodpoviete sa za to. Ak sa jej niečo stalo, vlastnoručne vás zabijem!" Dodal a nebral do úvahy to, že muž pred ním je oveľa schopnejší a silnejší. Ak Elinyre stihli ublížiť, bude schopný všetkého.

   Vydali sa spolu do útrob za vchodom. Prešli rozľahlou sieňou vystavanou zo sivého kameňa, za ktorou sa ocitli v podzemných jaskynných priestoroch. Prešli zavaleným vchodom, ktorý strážili z kameňa vytesaní orly. Hnali sa napoly zavalenou chodbou a za ňou schodiskom dolu, až prišli na rázcestie, kde sa dali doprava. Norcan tu bol iba raz a nepoznal to tu tak dobre. No niečo museli robiť a mohli jedine hľadať.

   Po dlhom čase natrafili na skupinu, ktorej hlasy sa ozývali za rohom. Norcan v poslednej chvíli zastavil Eradana za sebou a naznačil mu, aby sa vrátil a hľadal inú cestu. Jeho už si všimli, nemalo zmysel sa ďalej skrývať ani utekať. Navyše ak on zostane, Eradanovi dá šancu zmiznúť z ich dosahu.

   Vyšiel spoza steny pred skupinu ľudí, ktorí tu všetko ničili a zanechávali za sebou spúšť aby zahladili stopy. Chceli na neho hneď zaútočiť, no za nimi sa ozval nepríjemne známy hlas.

   „Vitaj, Norcan," predstúpil pred neho muž v maske. „Snáď si len neprišiel sám ako hrdina zachrániť dračie dievča."

   „Hľadači sú už na ceste," povedal Norcan, hoci vedel, že ho tým nevydesí.

   „Viem. Keď prídu, budeme už preč aj s dievčaťom." Takže ešte žije. Aspoň to ho mohlo tešiť, hoci vedel, že toto je s najväčšou pravdepodobnosťou jeho koniec. „Musím povedať, že som nepríjemne prekvapený tvojím príchodom. Hlúpo som ťa podcenil. Ako sa ti podarilo prekonať moju bariéru?" Norcan nemal záujem viesť podobné rozhovory. Dúfal, že Eradan sa dostal dostatočne ďaleko a možno bude mať šťastie a nájde ju. Naučil sa bojovať dostatočne dobre na to, aby mal šancu prebiť sa aj s ňou von. No pred Norcanom stála presila aj so svojím vodcom. On sa odtiaľ živý nedostane a muž v maske si tentoraz iste dá záležať, aby sa ubezpečil, že vydýchne naposledy.