PREKLIATIE A DAR

~ 27 ~

   Na večer sa začala pripravovať hneď po jeho odchode. Dala si horúci kúpeľ s bylinkami, ktoré jej jemne navoňali pokožku. Vlasy si nechala upraviť, ako sa to s jej krátkymi vlasmi len dalo. Povrch hlavy jej zdobil zlatý diadém. Nechala sa jemne nalíčiť. Nechala sa navliecť do korzetu a poriadne ho stiahnuť, len toľko, aby jej vynikol dekolt, nie aby nemohla dýchať.

   Krk si nechala voľný a uši jej zdobili masívne zlaté náušnice. Na to všetko si obliekla čiernozlaté šaty z atlasu a brokátu doplnené zlatými ozdobami. Posledné, čo bolo treba, bol jemný parfum, ktorý si votrela na zápästia a na krk. Kým robila posledné úkony jej prípravy, v prijímacom salóne na ňu už čakal Fynn odetý v elegantnej čiernej, ktorá mu náramne pristala.

   „Vyzeráte úchvatne," povedal ohúrene, keď pred ním zastala vo svojej plnej kráse. Uvedomovala si svoju krásu, ale komplimenty ju tešili len od tých správnych mužov. On bol jedným z mála, ktorých medzi nich zaradila. Už tradične jej pobozkal ruku. Ponúkol jej rameno a ona si položila svoju ruku do ohybu jeho lakťa. Prešli spolu do koča, ktorý na nich vonku čakal. Pomohol jej nastúpiť a sadol si oproti nej, hoci videla, že by najradšej bol čo najbližšie. No ani oproti to nebolo také nevinné. Po celý čas ich cesty ju vyzliekal očami. Už sa to ani nesnažil skrývať. Pomaly ho dostávala, kam chcela, ale dnes večer mu ešte nič nedovolí. Ešte sa musí chvíľku snažiť, hoci ples pokladal nepochybne za dokonalú príležitosť zblížiť sa s ňou.

   Cesta netrvala dlho. Prišli ku krásnemu sídlu, no nie takému obrovskému, v akom sa ocitla naposledy. Toto bolo o niečo menšie, ale pôsobilo krajšie. Prešli vstupnou uličkou lemovanou záhonmi bielych ruží na veľké nádvorie, ktoré korunoval mohutný starý dub uprostred plochy vydláždenej kameňom ovešaný lampášmi. Pôsobilo to magicky. Prešli okolo stromu a vystúpili schodmi posiatymi bielymi lupeňmi. Vstup do domu tvorila dvojica dvojkrídlových presklených dvier natretých nabielo a lemovaných zlatým okovaním. Interiéru takisto dominovala biela a zlatá farba.

   Ples sa ničím neodlišoval od iných plesov, ktoré sa konali počas roka. Letný slnovrat slávili predkovia od nepamäti, no jeho význam uznávali len Sarenania. V Merivií ho skutočne slávil len prostí ľud, uctievajúci staré tradície. Šľachta len využívala príležitosť na okázalú zábavu.

   Fynn sa po celý večer správal okúzľujúco a pozorne. Až jej bolo ľúto, že ho nakoniec bude musieť sklamať. Ale musela vzbudiť dojem, že mu len ťažko odoláva, aby mu nakoniec mohla podľahnúť. Ak to urýchli, nepripúta si ho nadlho.

   Predstavoval ju mnohým ľuďom z vysokej spoločnosti, ktorí sa tu zišli. Videla, ako si vychutnáva závisť mužov a ona si rovnako vychutnávala pohoršenie prítomných dám, že sa dievča odnikiaľ votrelo medzi nich a dokonca ulovilo jedného z najpríťažlivejších mladých boháčov krajiny. Nebolo to zatiaľ celkom tak, ale to jej nebránilo sa tak tváriť.

   Pretancovali spolu mnoho tancov, ktoré neboli také divoké, ako tie na maškarnom plese. Tu sa nikto nemohol skrývať za masku a všetci si držali úroveň. Náhle Maeveren zachýbal spôsob zábavy, aký si dovolil len prostý ľud. A to bol prvý krok k jej nasledujúcemu plánu, ktorý sa zrodil už zanedlho.

   Počas prestávky v tancovaní sa šli prejsť po pozemku, ktorý z veľkej časti tvorili záhony bielych ruží, pomedzi ktoré sa ťahal chodníček. Vonku sa práve zapaľovali ohne, ktoré ale slúžili skôr ako dekorácia, než aký mali bežne účel počas osláv letného slnovratu. Neďaleko domu tiekol pozemkom tenký potok, cez ktorý viedol drevený most. Prešli k nemu a uprostred zastali. Fynn sa oprel o zábradlie a očami spočinul na jej tvári.

   „Tuším sa trochu nudíte," povedal mierne sklamane.

   „S vami sa nenudím," odvetila presvedčivo. „No tento ples nemá veľa spoločného s oslavami letného slnovratu." Usmial sa a odľahlo jej.