Jedna bonusová kapitola o Erin a Elliotovi. Je rozhodne dlhá, má skoro 4000 slov, takže ak nemáte radi tieto dve postavy, radšej sa do tohto nepúšťajte. Nebude tam nič potrebné pre dej 😅
A začiatok je napísaný z pohľadu May. Užite si čítanie 😘
Potichu som sedela v knižnici a písala si poznámky z kníh, ktoré mi Nick kázal prečítať. Bolo skoré ráno, a tak som bola sama v upokojujúcom tichu. Cez veľké vitrážové okná prenikali prvé lúče svetla a poskytovali mi tlmené svetlo, ktoré som potrebovala na čítanie.
Hoci ma ľudská škola unavovala, milovala som čítanie kníh, ktoré nazbierali vlci. Zaujímalo ma všetko, čo sa týkalo mágie a historické knihy boli skôr pre mňa rozprávky ako udalosti, ktoré sa skutočne stali.
Unavene som si pretrela oči a položila si hlavu na ruky položené na stole. Chvíľu som len ticho sledovala, ako za oknami pomaly padali snehové vločky.
Bol koniec novembra.
Čas pomaly ubiehal a čoskoro budem musieť čeliť upírom.
Nič sa odo mňa neočakávalo, kým tu bol kráľov skrotený. Odľahlo mi, keď som nemusela vymýšľať stratégie, niesť zodpovednosť za ich životy a viesť ich. Mojou jedinou úlohou bolo ostať po boku Axela a chrániť ho.
Prekvapene som sa vystrela, keď sa otvorili mohutné dvere na knižnici. Moje prekvapenie ešte vzrástlo, keď som si uvedomila, že je to Elliot.
„Ahoj, čakal som, že ťa tu nájdem," povedal s úsmevom a posadil sa vedľa mňa.
Nadvihla som obočie. „Ach, takže si si spomenul, že ešte žijem? Alebo ťa Katia už omrzela?"
Zahanbene sa poškrabal na zátylku. „Prepáč. Fakt ma to mrzí, len vieš s Katiu sme sa dlho nevideli a chceli sme dohnať stratený čas. A môžeš za to aj ty, že si sa schovávala a vyhýbala sa nám."
„Nevyhýbala som sa vám, ale jej," opravila som ho. „Som radšej, keď nemusíme spolu tráviť čas. Veď vieš..."
„Ak sa potrebuješ s niekým porozprávať, môžeš hocikedy prísť za mnou. Nebývam síce na zámku, no budem tu, ak ma zavoláš."
„Hej, lebo nám vždy išli vážne rozhovory." Pokrútila som s úsmevom hlavou.
Elliot bol na mňa vždy milý a nebolo ťažké si ho obľúbiť. Málokedy som ho videla so zlou náladou a možno to bol jeden z dôvodov, prečo som sa v jeho prítomnosti cítila tak dobre. Mojím zvykom bolo často podliehať melancholickej nálade a ocenila som, keď tu bol Elliot, ktorý všetko videl z tej svetlej stránky.
Možno preto som s ním nikdy nehovorila o vážnejších témach alebo o tých zraňujúcich. Keď sa nad tým tak zamyslím, vtedy bolo naše priateľstvo celkom povrchné. Trávili sme spolu čas, smiali sa a zabávali, no na druhú stranu, takmer nič som o ňom nevedela.
Akoby čítal moje myšlienky povedal: „Ja viem, že sme sa vážnym témam vždy vyhýbali, ale to neznamená, že ti nepomôžem, keď ma budeš potrebovať."
Vďačne som sa usmiala, no vedela som, že jeho ponuku v najbližšej dobe nevyužijem, aspoň čo sa teda týkalo Axela a Katie. Určite by neocenil, keby som chcela ohovárať jeho kamarátku.
„V tejto situácii tu nie je nič, s čím by si mi mohol pomôcť, ale neboj sa, vysporiadam sa s tým sama. Teraz mi však môžeš povedať, čo ťa doviedlo do knižnice? A ešte k tomu tak skoro ráno?"
Venoval mi pokrivený úsmev. „Aj ja sa niekomu tak trocha vyhýbam," priznal.
„Vyhýbaš? Komu?" Prekvapene som na neho pozrela. Nevedela som si predstaviť, čo by také mohol Elliot spraviť.
„Erin."
Otvorila som ústa, no nevedela som, čo mám na to povedať. „Erin?" zopakovala som neveriaco.
„Prepáč, zabudol som, že si sa nám posledný týždeň vyhýbala. Mal by som začať asi od začiatku?"
-*-
Prvýkrát sa Elliot stretol s Erin v prvom ročníku.
Obaja mali to šťastie, že sa stali skotenými, no napriek tomu ich vlci patrili do rozdielnych vrstiev. Podľa toho sa dalo predpokladať, že ak sa aj stretnú, tak to nebude príjemné ani pre jedného z nich. A keby nebolo May, možno by to aj tak bolo ostalo.
Keď ju prvýkrát uvidel, mali obaja šestnásť a nebola pre neho ničím zaujímavá. Ak by ju uvidel v dave, pohľadom by sa na nej zastavil približne sekundu a pokračoval ďalej. S krátkymi hnedými vlasmi s ofinou, ktorá jej siahala do veľkých orieškových očí vyzerala placho a nevinne.
Vtedy ešte nevedel, ako vedia tie veľké oči zazerať a plachosť ju ani trocha nevystihovala.
Prvýkrát sa s ňou rozprával o niekoľko dní neskôr. Bolo to pred jedným z tréningov, kde boli zmiešaní a dochádzalo k interakciám medzi dvoma spoločenskými vrstvami. Hádku začala samozrejme Carin s Katiou, ktoré sa v tej dobe nevedeli vystáť.
Netrvalo dlho, kým sa zapojil aj Elliot a nevedel ani ako, Erin bola zapojená tiež a liezla mu na nervy so svojím povýšeneckým prístupom. Vtedy začala ich obojstranná nevraživosť. Nedalo sa to považovať za nenávisť, to nie, za to však od tej chvíle nepremeškali ani jedinú chvíľu na hádku.
Nezáležalo na tom, čo sa dialo, keď sa obaja ocitli spolu na nejakom mieste, skončilo to hádkou. Keď nad tým spätne Elliot premýšľal, opodstatnené hádky by mohol spočítať na jednej ruke.
Ako čas išiel ďalej, navzájom sa vyhýbali. Katia opustila svoju skupinku skrotených a prešla na stranu nepriateľa ku Carin. To bol možno ďalší z dôvodov, prečo Erin začala neznášať Elliota a Carin ešte viac.
Potom však Katia zomrela a oni medzi sebou uzatvorili prímerie. Nepribližovali sa k sebe a všade bol pokoj. Takto to vydržalo rok a pól, kým do Akadémie neprišla May a nezačalo sa to všetko odznova. Spriatelila sa s oboma stranami netušiac, čo vlastne spôsobila.
-*-
Prvýkrát ju rozosmial pred tým, ako odišli do Ruska zachrániť Axela.
Ich hádky boli vtedy častejšie, boli predsa zavretý v jednom byte na tri mesiace. Každý bol napätý z toho, čo malo prísť a nepomáhalo tomu ani to, že nemohli odísť.
Erin si chcela užiť čo najviac chvíľ osamote s Rayom, s ktorým v tom čase prežívali ešte začiatky svojho vzťahu. Elliot na druhú stranu nechcel ostať sám, a tak často medzi nimi vznikali konflikty.
Zo začiatku to Erin unavovalo – stále sa hádať. Po čase si však uvedomila, že to svojím spôsobom potrebuje. Hromadil sa v nej strach a obavy, bola zvyknutá všetko držať v sebe ako by každá poslušná skrotená mala. Doťahovanie s Elliotom bola jediná vec, kedy sa mohla vykričať a uvoľniť aspoň trocha z toho napätia.
Tá konkrétna hádka, ktorá zmenila povahu ich vzťahu bez toho, aby si to uvedomili, bola vlastne kvôli úplnej hlúposti.
Erin si vtedy čítala knihu v jednom z pohodlných kresiel pri okne, keď tam vošiel Elliot a zamieril si to ku chladničke. Bez toho, aby zobral jej prítomnosť na vedomie otvoril dvere chladničky a začal sa prehrabávať v jej obsahu.
„Kde, sakra, zmizol môj koláč?" spýtal sa rozhorčene a pokračoval v hľadaní.
„Zjedla som ho," odpovedala nezaujato bez toho, aby zdvihla pohľad od svojej knihy.
Keď sa v miestnosti rozhostilo ticho a od Elliota neprichádzala žiadna urážka, Erin položila knihu na kolená a nakoniec na neho pozrela. Elliot na ňu hľadel so otvorenými ústami a očami kopnutého šteniatka.
„Ty- ty si mi zjedla koláč? Môj koláč?" opýtal sa, akoby stratil všetku nádej v živote.
„O čo ide?" opýtala sa zmätená Amanda, ktorá zastala vo dverách a s nadvihnutým obočím pozerala na hádajúcu sa dvojicu.
„Zjedla mi môj koláč!" povedal nahnevane a kývol hlavou na Erin.
„No a? Bol to len koláč!" ohradila sa podráždene.
Amanda potriasla hlavou. Bez ďalšieho slova sa otočila na päte a stratila sa v jednej izbe, nebola v nálade zaoberať sa jednou z ich hlúpych hádok.
„Čo to bude nabudúce? Zješ mi aj obed? Ukradneš mi posteľ a budem spať na rohožke?" Rozhadzoval rozhorčene rukami.
Erin prevrátila očami. „Nevidela som, že by na tom bolo napísané tvoje meno! Ako som mala vedieť, že je to tvoje?"
„Tak teraz ti to hovorím! Ten koláč bol môj a aj tento jogurt je môj!" Naštvane si ho vybral z chladničky.
Postavila sa z kresla a zahľadela sa do chladničky. „Fajn! Zober si jogurt! Ja si beriem tento syr!"
Odfrkol si. „Ha! Myslíš, že ma zaujíma nejaký tvoj syr? Beriem si mlieko!"
„Načo ti je mlieko? Aj tak s ním nevieš nič urobiť?"
„V mlieku sú bielkoviny, aby si vedela! A tiež si beriem aj vajíčka!" Pridal si ďalšie veci na svoju kopu na rukách.
„Pff! Ja si beriem salámu a mäso! Bez toho nebudeš mať žiadnu vlákninu!"
„Nemôžeš si zobrať dve veci naraz to nie je fér!" zakričal.
„Hej a kto mi v tom zabráni? Beriem si maslo! A aj džús a džem!"
Čoskoro obaja stáli oproti sebe s náručou plnou potravín. Kričali po sebe názvy jedla, ktoré ešte ostali v chladničke a brali ich pre seba.
Keď si Elliot zobral ku sebe ešte konzervu s bohviečím, celá jeho kôpka sa s rachotom zosypala na zem. Všetko, čo sa mohlo sa rozbilo alebo rozlialo, a tak obaja zrazu stáli uprostred jedného veľkého neporiadku.
Erin si zahryzla do pery, aby sa nerozosmiala, keď videla ako sa Elliotovi na bosé nohy lepí zmes rozbitých vajíčok a rozliateho jogurtu.
„Vidíš, čo si-" jeho veta ostala neodpovedaná.
Snažiac sa dostať na čistú zem, sa mu šmyklo a padol do toho všetkého.
Vtedy to už Erin nedokázala vydržať a nahlas sa rozosmiala, až aj jej všetky veci popadali na zem a niektoré z nich aj na Elliota. Oprela sa chrbtom o chladničku, zatiaľ čo sa zvíjala v záchvatoch smiechu.
Celá táto situácia bola jednoducho príliš hlúpa na to, aby sa nesmiala.
Elliot na ňu chvíľu prekvapene hľadel, rozmýšľajúc či ju videl niekedy sa vôbec smiať, až sa k nej napokon pridal. Ani jeden z nich si nevšimol zmäteného Raya, ktorý zhrozene hľadel na celý ten neporiadok a May, ktorá sa s tichým smiechom vybrala dokúpiť jedlo.
-*-
Prvýkrát stáli v hádke spolu a nie proti sebe, keď May nechala Masona a Emily vo väzení upírov. Erin nechápala, prečo mu na tom tak záležalo, keď sa nikdy dovtedy nezaujímal o vlkov.
Občas, keď ho pozorovala – nie, že by to v živote niekomu priznala, zbadala, že jeho veselosť nie je vždy úprimná. Nebol taký šťastný, ako sa celý ten čas tváril a čo ju ešte viac zmiatlo, nemal rád vlkov. Nikdy to nedával otvorene najavo, no všimla si to.
Preto nedokázala pochopiť, prečo boli Mason s Emily pre neho iní.
Keď po hádke s May nahnevane odbehol do lesa, odišla ho hľadať. Našla ho skrytého v lese, ako sa opiera o ruku, ktorú mal položenú na strome a namáhavo dýchal. Skrčila čelo od starostí, no nič nepovedala.
„Prišla si tu obhajovať May?" opýtal sa. Jeho hlas bol ľadový. Erin pocítila nutkanie ujsť a nechať ho tu samého.
„Som na tvojej strane, ty idiot," ohradila sa.
Odfrkol si. „Jasné, a preto ťa poslali za mnou."
„Nikto ma neposlal, išla som ťa hľadať, aby si neurobil nejakú hlúposť."
„Áno, lebo tebe na mne tak strašne záleží."
„Ver tomu alebo nie, ale áno. Záleží mi na tom, či žiješ alebo nie. Toto je stále nebezpečné územie a nevieš, či nás budú hľadať."
Zapískal. „Páni, taký prejav citov som nečakal."
Erin sa zamračila. Zatrpknutosť sa mu nehodila. Nečakala, že niekedy mu bude chýbať jeho hlúpa bezstarostná osobnosť. Keď bol nahnevaný, správal sa ako úplne iný človek a to Erin svojím spôsobom desilo.
Chcela, aby bolo všetko znova v poriadku. Nie utekať uprostred noci pred upírmi, znova sa hádať s May a musieť sa vysporiadať s týmto Elliotom.
Vedela sa s ním hádať, vedela ho ignorovať a nadávať na neho, ale nevedela, ako sa vysporiadať s tým, keď tu stál pred ňou so zúfalstvom v očiach a zaťatými päsťami, čakajúc na slová, ktoré všetko vyriešia.
Mohla mu povedať, že sú to predsa vlci a dokázali sa odtiaľ dostať aj sami, ale vedela, že nestojí o prázdne sľuby a klamstvá.
Povzdychla si. „Nemal by si sa hnevať na May za to, čo urobila. Chcela len všetkých zachrániť, to jej nemôžeš vyčítať."
Krátko sa zasmial. „A že nie si na jej strane."
Chcel odísť preč, no chytila ho za ruku. „Ja nie som na jej strane. Stále si myslím, že to, čo urobila nebolo správne, no zároveň chápem, prečo to urobila."
Vytrhol si ruku z jej zovretia, no už sa viac nesnažil odísť. „Irónia je, že May sa toľko bojí, ako medzi vlkov nezapadá a nie je dosť dobrá. A pozri, príde takáto situácia a ani si neuvedomuje, ako sa na nich podobá. Rozhodla o živote dvoch vlkov v priebehu sekundy, akoby to nič neznamenalo."
„Som si istá, že znamenalo. Rozhodla sa nechať ich tam a teraz s tým musí žiť. V niektorých situáciách nie je žiadne rozhodnutie správne."
Elliot odvrátil pohľad od jej veľkých orieškových očí, no nič nepovedal. V rovnakom tichu sa vrátili naspäť. A hoci by to nikdy nepriznal nahlas, bol rád, že išla za ním.
-*-
Prvýkrát si uvedomil, že nie sú až takí rozdielni, keď sa rozhodovali, či zobrať miesto Axelovej stráže.
Prišlo to náhle, keď ich zavolal kráľ a povedal, že majú neskutočnú príležitosť ochraňovať Axela a stať sa tak jednými z najdôležitejších skrotených. Amanda bola prvá, kto prijal ponuku. Neváhala ani sekundu, aby sa zbavila svojej krotiteľky.
Za ňou prekvapivo nasledoval Ray, ktorý bez vysvetlenia odmietol. Carin s Derekom prijali o deň neskôr, aby ich nerozdelili od seba ich krotitelia, keď sa budú chcieť pridať k niekomu do svorky.
Elliot s Erin boli jediní, ktorí ani po týždni nedali žiadnu odpoveď. Kráľ chcel už od nich počuť rozhodnutie, no ani jeden z nich nevedel, čo povedať.
Keď sa stretli pred kráľovou pracovňou vymenili si len letmý pohľad a obaja sa opreli o stenu, čakajúc, kým skončí porada, aby mohli vojsť dnu.
„Myslel som, že sa budeš hlásiť do služby hneď ako prvá," poznamenal s pohľadom upretým na svoje topánky.
„Možno ma nepoznáš tak dobre, ako si si myslel."
Zasmial sa. „To ťažko. Aké problémy by predsa mohla mať naša princezná, že? Si z jednej najváženejších rodín, mala by byť pre teba česť slúžiť korune."
„Práve naopak." Odfrkla si. „Mám byť predsa poslušná skrotená a nehlásiť sa do armády, kde môžem tak ľahko zomrieť. Za posledný týždeň som nepočúvala o inom, ako o tom, že zahadzujem všetko ich úsilie, keď mi dohodili dobrú krotiteľku a len kvôli tomu, aby som mohla zomrieť v prvom boji."
„Tvoja rodina neznie zrovna podporujúco," povedal.
Ľútosť v jeho hlase ju donútila prejsť do obrannej pozície. „Nie sú takí zlí. Nemôžu predsa za to, že som nikdy nedokázala byť dosť dobrá ako moji starší bratia. Vďaka nim mám predsa dobrú krotiteľku a všetko, čo sa odo mňa očakávalo bolo, aby som bola dobrá a poslušná skrotená. A pozri na mňa. Ušla som na tri mesiace, aby som zachránila Axela a teraz sa chcem pridať do armády."
„Nemôžeš sa celý život snažiť iba uspokojovať želania ostatných. Niekedy musíš byť aj sebecká a myslieť na seba."
Stisla pery to tenkej línie. „To sa ti ľahko povie. Ty si nikdy nemal problém s očakávaniami ostatnými. Aj tak vždy robíš, čo chceš."
„Myslíš si, že pre mňa je to také jednoduché? Možno nemám prísnu rodinu ako ty, no tiež mám svoje problémy. Krotiteľ môjho otca rád zneužíva a predsa mu za to dosť neplatí, aby mohol uživiť celú rodinu. Pre všetkých bol zázrak, keď sa ukázalo, že som silnejší a môžem tak rodine získať lepšie postavenie. Jediná škoda, že mi tým odobrali možnosť voľby."
„Pozri sa na nás – skrotená, ktorá je príliš slabá na svoje postavenie a skrotený, ktorý je zase príliš silný," zamrmlala.
Elliot nič nepovedal a rozhostilo sa medzi nimi ticho. Obaja rozmýšľali nad svojou budúcnosťou, aká bude dlhá a akým smerom sa bude uberať. Ich možnosti boli obmedzené, mohli ostať a bojovať vo vojne, ktorá ich čoskoro zabije alebo odísť preč a prežiť svoj život slúžením vlkom. Museli sa rozhodnúť, či je pre nich dôležitejšia sloboda alebo život.
„Tak čo? Prijmeš to?" opýtal sa jej.
„A čo bude s Mary?" spýtala sa, mysliac na svoju krotiteľku.
„Prežije to. Nájde si predsa novú skrotenú. Máš právo urobiť za svoj život aspoň niečo sebecké. Toto je naša jediná šanca vybojovať si aspoň trocha slobody."
„To platí aj pre teba."
„Neviem, ako sa mám rozhodnúť, keď obe moje možnosti sú zlé," povedal ticho.
Potom porada skončila a oni vošli dnu. Obaja povedali to isté - súhlasia s tým, že sa stanu súčasťou kráľovej armády a budú s nasadením vlastného života ochraňovať Axela.
Keď vyšlo von, uvedomili si, že obaja chcú to isté. Možnosť voľby rozhodnúť sa za seba. Čo však nevedeli bolo to, že ani jedno rozhodnutie by im ju neprinieslo. Nech boli kdekoľvek, pokiaľ boli skrotenými, stále ich budú pútať reťaze vlkov.
-*-
Prvýkrát ju objal, keď Ray zbabelo ušiel.
Elliot nikdy neveril, že Erin bola do neho skutočne zamilovaná. Ani vtedy, ani potom. Nestaral sa do ich vzťahu, nebola to predsa jeho vec, no za to sa často pristihol pri tom, ako o nich uvažuje.
Keď boli zavretí v Amandinom byte, izolovaní vo svojom svete, neexistovali pre nich žiadne problémy. Dokázali byť spolu bez toho, aby sa vyskytla čo i len najmenšia hádka.
Obaja boli typy ľudí, ktorí radšej držali problémy v sebe, ako sa s nimi vysporiadávali. Erin, s troma dokonalými staršími bratmi a prísnymi rodičmi, sa vždy hrala na poslušnú skrotenú, ktorá nedáva najavo svoje city ani názory a iba poslúcha rozkazy. A Ray vždy mlčal, keď mal niečo povedať.
Potom museli čeliť realite a ich vzťah nevydržal. Prišlo prvé dôležité rozhodnutie v ich živote a obaja sa rozhodli bez toho, aby sa o tom vôbec rozprávali.
Ray sa rozhodol odísť a Erin zostať.
Erin sa snažila všetko zachrániť. Nechcela, aby ju opustil niekto, s kým strávila celé detstvo. Stačilo jej, keď jej táto vojna zobrala Arthura, nepotrebovala prísť aj o zvyšok svojich priateľov.
Ray sa jej však pomaly vzďaľoval, nechával si pre seba čoraz viac vecí, až ho ledva spoznávala. Presne tohto sa obávala, že ich vzťah nevydrží a zničí to ich priateľstvo. Bolo však už príliš neskoro, aby to mohla napraviť.
Bolo to presne o štyri mesiace od začiatku ich vzťahu, kedy Ray odišiel. Jediné vysvetlenie, ktoré jej dal bolo, že odchádza so svojím krotiteľom a nevráti sa späť. Potom jej povedal, že je mu ľúto, ako to medzi nimi skončilo, nasadol do auta a ani sa neobzrel.
Erin nevedela, ako sa s tým má vysporiadať. Navonok si udržiavala masku dokonalej skrotenej, no vo vnútri kričala.
Nechcela všade vidieť tie ľútostivé pohľady, ktorými by na ňu každý pozeral. Keď sa však na neho opýtala May počas večere, nedokázala to vydržať a zbabelo ušla.
Na chodbe sa zviezla proti chladnej stene na zem a prudko si zotierala slzy z líc.
Z dverí sa vynoril zadýchaný Elliot a premeral si ju ustarosteným pohľadom. „Všetko okej?"
„Čo tu robíš?" opýtala sa potichu bez toho, aby sa na neho pozrela.
Sadol si vedľa nej na zem. „Prišiel som zistiť, či si v poriadku. Očividne."
„Samozrejme, že som," odvrkla mu a pritiahla si nohy k hrudi.
„Áno, a preto tu sedíš sama na zemi, však?"
Stisla pery, lebo na to nemala žiadnu odpoveď. Snažila sa upokojiť. Nechcela, aby ju niekto takto videl. Obzvlášť nie Elliot.
„Neboj sa, nikomu o tomto nepoviem. Pre všetkých môžeš byť ďalej dokonalou princeznou," povedal, akoby čítal jej myšlienky.
Chcela mu niečo odvrknúť, no nakoniec povedala iba: „Ďakujem."
„Vieš, čo je irónia?" opýtala sa ho a bez toho, aby čakala na odpoveď pokračovala: „Amanda mi povedala, že potrebujem niekoho, kto pôjde so mnou objavovať svet, čo pre mňa Ray nikdy nebude. A je to práve on, kto odišiel preč, zatiaľ čo ja tu ostávam."
Nevedela, prečo mu to povedala. Možno už mala dosť toho, ako musela všetko v sebe dusiť. Mala dosť toho, ako musela byť stále perfektná bez toho, aby spravila chybu... ale vlastne teraz ich spravila veľa. Vzťah s Rayom bol jednou z nich, iba to viedlo k tomu, že teraz tu pri nej sedí Elliot a utešuje ju. Zo všetkých ľudí na svete musel za ňou prísť zrovna on.
Nikdy nezabudne, ako si z nej uťahoval v Akadémii, keď sa jej niečo nepodarilo. Bol to on, kto jej stále pripomínal, ako na tréningu nestačí ostatným. Ak urobila chybu, bol to vždy on, kto ju na to upozornil. A teraz má najlepšiu príležitosť vidieť, ako zlyháva aj vo vzťahoch.
„Budem chcieť veľa, ak sa ťa opýtam, či so svojimi urážkami počkáš na zajtra?" spýtala sa potichu.
Prekvapene sa na mňa pozrel. „Naozaj si myslíš, že po tom všetkom a práve teraz by som niečo také urobil?"
„Urobil si to v treťom ročníku, keď sa so mnou rozišiel Tom." Pokrčila plecami.
„Za prvé, Tom bol idiot a prepáč, že som sa ti smial. Za druhé, bolo to v Akadémii a ešte pred tým, ako sme boli schopní viesť aspoň jeden kultivovaný rozhovor. Teraz by som ti to nemohol urobiť. Obzvlášť, keď viem, ako ti to ublížilo."
„Neviem, či to ublížilo mne alebo mojej hrdosti." Slabo sa zasmiala. „Najviac ma mrzí to, že som stratila Raya ako kamaráta."
„Ak s tebou nebude chcieť zostať v kontakte, tak potom to možno nebol taký dobý kamarát, ako si si myslela. Aspoň viem, že ja by som to nikdy neurobil."
„Musím už ísť. Strávila som tu už dosť dlhý čas sebaľútosťou." S povzdychom sa zodvihla zo zeme.
Elliot urobil to isté a s obavami v očiach si ju premeral. „Nemusíš ešte ísť."
Pokrútila hlavou. „To je v poriadku. A naozaj to nikomu nehovor. Nemusia všetci vedieť, že ma tu Ray necháva, lebo som mu za to nestála. Dokonca ani za to hlúpe vysvetlenie."
Nachvíľu zaváhal, no potom si ju pritiahol do objatia. Erin zamrzla namieste od prekvapenia, no potom sa uvoľnila a obmotala mu ruky okolo pása. Hlavu si zaborila do jeho pleca, aby nevidel, ako jej horia líca.
„Ďakujem," povedala tak potichu, až si nebol istý, či to naozaj povedala.
„Nie je za čo. Zaslúžiš si niekoho, kto ostane pritebe, nech sa deje čokoľvek."
-*-
Prvýkrát ju pobozkal, keď vonka padali hviezdy a oni sa stretli uprostred noci na opustenej lúke.
Stalo sa to len niekoľko dní pred tým, ako prišiel Elliot za May v to ráno do knižnice.
Slnko dávno zapadlo a na jeho miesto nastúpil mesiac v splne. Elliot dúfal, že v tú noc bude pekne. Už ako malý zvykol chodiť pozorovať hviezdy za mesto, kde sa doma atmosféra stála príliš nepríjemnou. Ani vtedy to nebolo inak.
Kráčal pomaly lúkou, zanechávajúc za sebou stopy v trblietajúcom sa snehu, od ktorého sa odrážalo svetlo hviezd. Nebol dosť hlboký a miestami stále vykúkali vysoké steblá trávy.
Čoskoro si uvedomil, že na jeho pozorovacom mieste, nízkom kopci za hlavným mestom vlkov, už niekto stál. Keď spoznal jej drobnú postavu a veľké orieškové oči upreté na nočnú oblohu, zastal a chvíľu ju pozoroval.
Rozmýšľal, či má ísť za ňou alebo sa otočiť a ísť preč. V poslednej dobe to bolo medzi nim zvláštne a nebol si istý, či by zrovna teraz ocenila jeho spoločnosť.
Za posledných pár mesiacov prešli od hádok a nevraživosti k rozpačitým rozhovorom. Ani jeden z nich sa nechcel vrátiť k tomu, ako to bolo a zároveň sa nevedeli vysporiadať s tým, ako to je.
Nazbieral odvahu a podišiel ku nej. „Obsadila si mi miesto, vieš o tom?"
Mykla sa a prudko sa na neho otočila s vyplašeným pohľadom. Keď si však uvedomila, že je to Elliot, tak sa uvoľnila. „Nemôžeš sa takto za mnou zakrádať. Skoro som dostala infarkt."
„Prepáč." Uškrnul sa. „Prečo si tu prišla uprostred noci, keď vonka ešte mrzne?"
S povzdychom sklonila hlavu. „Nemohla som doma vydržať. Odkedy som sa rozhodla ostať, neustále sa spolu hádame. Alebo skôr oni mi neustále pripomínajú, ako som všetko zahodila kvôli krátkemu okamihu slávy a čoskoro zomriem. Jednoducho som potrebovala ísť na vzduch. Navyše počula som, že majú padať-"
„Hviezdy," dopovedal za ňu. „Áno, ja viem. Kvôli tomu som tu ja. Vždy sa sem chodím pozerať, keď som doma. Je zvláštne, ako sa toho veľa zmenilo od posledného razu, čo som tu bol. Vtedy som tu bol s mamou a teraz..." zvyšok vety nechal visieť vo vzduchu.
„Čo sa stalo? Je preč so svojou krotiteľkou?" opýtala sa zvedavo.
„Nie, zomrela pred dvoma rokmi," povedal.
„Prepáč, nemala som vyzvedať," ospravedlnila sa rýchlo.
„To je v poriadku." Pozrel sa na ňu s malým úsmevom. „Zvykli sme sem chodiť, keď som bol doma a pozorovali vysvietené mesto či nočnú oblohu. Vždy trvala na tom, že ma bude držať za ruku, aby som jej neodbehol aj keď som už dávno nebol dieťa."
Prekvapene na ňu pozrel, keď ho aj ona chytila za ruku a povedala: „Teraz môžeš zavrieť oči a predstierať, že som ona."
Nemal ani poňatia, čo ho to napadlo. Možno sa príliš nechal uniesť okamihom alebo to chcel urobiť už dlhšie. Možno to bolo tým, ako stála vedľa neho a s očareným pohľadom hľadela na nočnú oblohu alebo tým, ako jej malá teplá dlaň pasovala do jeho.
Nech dôvod bol akýkoľvek, nehodlal nad tým rozmýšľať – s druhou rukou ju chytil za líce a počkal kým na neho pozrela. Potom sa pomaly naklonil a pobozkal ju.
Bolo to krátke, bolo to váhavé a bolo to nežné. Celý ich bozk netrval dlhšie ako pár sekúnd – Erin bola taká šokovaná, že nestihla ani zareagovať a Elliot už od nej ustúpil ďalej.
Až keď sa od nej odtiahol, akoby si uvedomil, čo vlastne spravil. So zastonaním si prikryl dlaňami tvár. „Prepáč, ja neviem, prečo som to urobil. Ja-"
„Už musím ísť domov," prerušila ho. Nevyzerala nahnevane, iba zmätene.
Prekvapene na ňu pozrel. „Nie, nemusíš, ja som ťa tu vyrušil," namietal rýchlo.
„Ale hej, musím. Je to predsa tvoje miesto." Usmiala sa na neho. Otočila sa a pomalým krokom kráčala preč.
Zahryzol si do pery a sledoval jej vzďaľujúci sa chrbát. Vedel, že by jej mal niečo povedať. Nechcel, aby len odišla preč a na druhý deň bolo medzi nimi všetko ešte horšie. Nechcel, aby si myslela, že to spravil ako vtip alebo kvôli nude.
„Hej, Erin!" zakričal za ňou. Počkal, kým sa zmätene neotočila, a potom za ňou zavolal: „Mrzí ma, že som ťa vystrašil, ale neľutujem, že sa to stalo!"
Erin sa len usmiala a s horiacimi lícami odišla domov.
Ani jeden z nich si neuvedomil, že padajúce hviezdy ani nevideli.