Aurora nadšene cupitala vedľa Hermiony, poskakovala a neustále sa obzrela okolo seba. Boli na stanici King's Cross, kalendár ukazoval prvého septembra. V lete jej konečne prišiel vytúžený list z Rokfortu, na ktorý sa tak tešila a nevedela sa ho dočkať. V tomto bola celkom ako jej matka, dychtila po vedomostiach.
Scorpius šiel popredu, predsa len už sa na Rokfort vracal po tretí krát a mal veľa kamarátov. Navyše bol vo veku, keď nechcel aby ho videli s rodičmi. Nebol predsa už malý.
Draco uzatváral ich skupinku. Tlačil Aurorin vozík s batožinou na ktorom sedelo malé tmavovlasé dievčatko s hustými strapatými vláskami a oceľovo šedými očami. Fascinovane sa okolo sebe dívalo a všetko komentovalo. Hermiona prešla stenu spolu s Aurorou, a jej manžel a ich malá dcérka, ktorá bol dokonalou kombináciou ich dvoch ju nasledovali.
Nástupište deväť a trištvrte bolo ako vždy preplnené. Všade bol hluk, chaos a veľmi veľa ľudí. Vlak odchádzal o desať minút, čiže mali dobrý čas. Stretli aj nejakých známych ministerstva, niekoľko Weasleyovcov a aj Harryho s Ginny a ich deťmi. Najstarší James Sirius šiel tiež na Rokfort rovnako ako Aurora.
„Ahoj, miláčik!"
Aurora sa obzrela a videla ako ju volajú. „Ocko!" Aurora sa pustila Hermiony a rozbehla sa k Ronovi, ktorý ju prišiel odporevadiť. Ella sa na ňu usmiala a potom sa trocha zohla aby mohla Aurora pobozkať svojho trojročného bračeka, malého Arthura.
„Priniesli sme ti darček." povedal jej. „Chceš?"
„Darček?" zhíkla keď si uvedomila, že klietka s peknou hnedou sovou je pre ňu. „Ďakujem!"
„To bol Ellin nápad, aby si nám mohla často písať." priznal sa Ron. „To mi došlo." zaškerila sa Aurora. „Ďakujem Ella, vážne."
„Neďakuj zlatko, len nám často píš, áno?" žmurkla na ňu. „Uvidíme sa cez Vianoce."
Ron ešte raz dcérku objal. „Určite budeš v Chrabromile, krpec. Som si istý."
„Ronald!" Hermiona sa naňho mračila. Nesmierne ju hnevalo ako celé leto do Aurory Draco a takisto aj Ron hustili, že v akej fakulte bude. „Prestaň áno?"
„Čau Hermiona." odpovedal jej.
„Wes ... Ron." Draco si na to oslovenie stále nevedel zvyknúť, ale vážne sa snažil.
„Draco." odpovedal Ron rovnako stručne.
Pozdravili sa navzájom. Rešpektovali jeden druhého a celkom spolu vychádzali kvôli dcére ktorú obaja milovali. Dokonca sa snažili predstierať že spolu vychádzajú nielen kvôli nej, ale to dlho nevydržalo. Hermiona ich aspoň donútila aby sa oslovovali menami.
„Dávaj si pozor," Draco tiež objal Auroru, kým Hermiona išla vyhľadať Scorpiusa. „A pamätaj si, že si moja princezná áno?"
„Jasné ocko." uškrnula sa. Rozlúčila sa aj so svojou sestričkou a ukazovala jej sovu, ktorú dostala.
Do odchodu ostávalo necelých päť minút, bolo čas ísť. Hermiona zovrela Auroru v náručí.
„Neplač maminka," pobozkala ju Aurora na líce. „Lebo potom budem plakať aj ja a to nechcem a ide sem Teddy!" odtiahla sa od Hermiony a snažila sa upraviť svoje vlasy.
Teddy Lupin bol už piatak, na športovej bunde mal pripnutý svoj nový odznak kapitána metlobalového družstva a veselo sa usmieval. „Čaute!"
„Ahoj Teddy!" Aurora sa usmievala ako slniečko a líca jej sčervanali. Mala na mladého biflomorčana veľkú slabosť.
„Kde sú rodičia?" spýtala sa Hermiona a dala mu bozk na lice.
„Som tu s krstným Harrym, mama ostala doma s Hope má teplotu." vysvetľoval. „A tatko je už v Rokforte, však viete po tom čo Minerva išla minulý rok do dôchodku je z neho teraz riaditeľ." dodal hrdo. „A ty, si pripravená Rora?" žmurkol na dievča.
„Na čo?" spýtala sa, lebo ho absolútne nepočúvala iba z neho bola vedľa ako doteraz vždy.
„Na Rokfort predsa." zasmial sa.
„Ach áno ... samozrejme Rokfort." prikývla. „Teším sa. Veľmi."
„Poďme už lebo zmeškáme!" naháňal ich Scorpius.
Hermiona ešte raz pobozkala syna na líce, dcéru pohladila po blonďatých vláskoch: „Len chcem aby si bola dobrá, pekne sa uč, uži si Rokfort áno?"
„Sľubujem." usmiala sa Aurora. „A neboj, Scorp na mňa dá pozor." zaškerila sa.
„Alebo ty naňho." zasmial sa Draco.
„Alebo." pritakala veselo.
„Rory ideš už?" zavolal na ňu Scorpius. Vlak mal zachvíľu odísť. „Pa drobec," poslal bozk svojej mladšej sestričke. „Pošlem ti niečo z Medových labiek." sľúbil. Bol tretiak, tešil sa, že bude môcť konečne do Rokvillu.
„Aj ja chcem ísť na Rokfort!"
Draco vzal dcéru na ruku. „O pár rôčkov pôjdeš Andromeda, platí?"
„Ale ja chcem ísť teraz!" hádala sa s ním. „So Scorpom a Rorou!"
„Ešte nemôžeš ísť na Rokfort," Aurora pošteklila sestru po líci. „Kto by potom dal pozor na ocka a maminku?"
„Pravda, čo by bezomňa robili." prikývla malá Andromeda a tvárila sa úplne vážne.
„No utekaj už Aurora, lebo zmeškáš." súrila ju Hermiona.
„Papa rodinka! Vidíme sa na Vianoce, budem vám písať a ..." nestihla dopovedať lebo vykríkla ako ju Scorpius chytil za ruku a ťahal za sebou. Len čo nastúpili Rokfortský expres sa pohol.
***
Na druhý deň, sova priniesla list. Draco sovu odmenil, a počkal na Hermionu aby ho otvorili spolu :
Ahojte mami, ocko a Andromeda.
Rokfort je vážne taký nádherný, je oveľa oveľa krajší než som si predstavovala. Úplne wau proste. Neviem to ani opísať. A Veľká sieň je úžasná, strop je zakliaty presne, ako som o tom čítala v Dejinách Rokfortu. Neviem sa dočkať, kedy všetko preskúmam.
Asi ste zvedaví, kam ma klobúk zaradil však? Nuž, popravde mi povedal, veľa vecí ktoré si nechám pre seba, ale aj to, že je to veľmi náročné preňho aby sa rozhodol. No napokon ma zaradil do Bystrohlavu. (Hoci ani Bifľomor by mi nevadil). Sesternica Victoire sa premáva po škole akoby jej patrila a Teddy je z nej hotový. Nechápem čo na nej vidí.
Úprimne celkom sa mi však uľavilo. Aspoň ani jeden z mojich ockov nebude smutný. Neviem sa dočkať, kedy sa všetko naučím. Moje nové spolubývajúce vyzerajú byť fajn, no a jedna z nich je Dominique. Obe sme nesmierne šťastné, že sme tu spolu. Len Scorp bol celkom nahnevaný, alebo lepšie povedané sklamaný, (Domi sa mu páči, ale nemáte to odomňa) a tak dúfal, že bude s ním v Slizoline, ale keby niečo neviete to odomňa. James Sirius, skončil ako sme všetci čakali v Chrabromile.
Scorpius (vraj) napíše zajtra(v jeho ponímaní času to znamená budúci utorok), ale mám vás pozdraviť.
Posiela pusinky, vaša Aurora.
Hermiona nahlas dočítala list a všimla si, že sa Draco usmieva. „Bystrohlav je fajn." povedal napokon.
„Áno, ale hlavne že je spokojná." prikývla Hermiona a zasmiala sa. „Je zlatá ako je zamilovaná do Teddyho."
Draco sa zasmial a prikývol práve v okamihu keď počuli rachot z vedľajšej izby. Obaja sa tam rozbehli a s úľavou zistili že Andromeda je v poriadku. Nimmy sa tam premiestnila a začala všetko čarami upratovať. „Len som si chcela podať knižku!" obhajovalo sa dievčatko.
„Merlin ďalší knihomoľ v našej rodine, neviem či to prežijem." sťažoval sa Draco. „Aspoň že Aurora uprednostňuje šport."
„Nerada ti beriem ilúzie Draco," povedala mu Hermiona, „ale Auroru baví metlobal najmä kvôli Teddymu, nie z lásky k športu."
„No a čo." Draco mykol plecami. „Aspoň netrčí v kuse vnútri zahrabaná v knihách."
„Andromeda miláčik." Hermiona si k dcérke nej čupla. „Nabudúce keď niečo budeš chcieť tak povieš ockovi či mne, alebo poprosíš Nimmy. Áno?"
„Ale však som si poradila. Som šikovná predsa." odzbrojujúco sa usmiala, úplne rovnako ako Draco. „A že vraj je po mne," utrúsila Hermiona.
Napokon nechali Andromedu si prezerať knižku, bolo už celkom dosť hodín a Draco musel ísť do práce. Niežeby to potreboval ale bavilo ho to. A vážne sa mu darilo, majetok Malfoyovcov sa mu podaril zveľadiť naozaj slušne. Hermiona mala dovolenku, pretože Oddelenie na kontrolu a presadzovanie čarodejníckeho práva rekonštruovali. Harry pracoval o poschodie vyššie, ako vedúci Oddelenia aurorov a Ron prevzal staré miesto Arthura Weasleyho.
Všetko bolo naozaj úžasné. Za posledné roky bola šťastná, ako si to ani nedokázala predstaviť, že sa to dá. Nemuseli sa obávať o svoje životy a deti vyrastali v lepšom svete. Predsudky síce všetky nezmizli no veľa vecí sa zmenilo. Možno raz, jedného dňa ... len to chcelo ešte nejaký čas.
Keď sa im narodila dcéra dostala to najlepšie meno na svete. Meno po žene, bez ktorej by toto všetko nebolo. Hermiona jej bola vďačná každý deň.
„Na čo myslíš?" Draco ju zovrel v náručí a pobozkal.
„Iba na to, aké sme mali vlastne šťastie." usmiala sa. „Nemyslíš?"
Prikývol.
„Vieš, všetko sa zmenilo keď sa narodila Aurora. Hoci ... milovala som ju hneď ako som zistila, že čakám dieťa. Doba v ktorej sme žili bola hrozná. Neistá a desilo ma mať dieťa. Boli to temné časy a ona bola vážne ako slnko a dodávala mi silu. A vlastne sa mi ani nemohlo nič lepšie stať, než že si mi vstúpil do cesty. Hoci úprimne nenávidela som ťa." zasmiala sa. „Ale nie dlho ... no bol si na mňa fakt hnusný. Ten čepiec som ti stále neodpustila." dodala.
„Náhodou ti pristal!" zasmial sa no potom zvážnel. „Ty si zase zachránila mňa, skôr než by ma temnota úplne pohltila." pobozkal ju. „V deň keď sa Aurora narodila si povedala, že je úsvitom v temnote a že ti dodáva nádej. Pamätáš sa?"
Prikývla. Bola prekvapená, že si niečo také pamätal najmä z toho obdobia keď spolu ešte nevychádzali obzvlášť dobre.
„Ale ty si bola mojím. A stále si."
Jeho slová ju úplne dojali. „Draco, ja ... milujem ťa. Veľmi."
„A neľutovala si to niekedy ani trocha?" opýtal sa jej a pohladil ju po líci. „Nás."
„Čo som mala oľutovať?" nechápala jeho otázku a potom nad ním pretočila očami.. „Stále máš hlúpe otázky Malfoy vážne." Ruky mu obmotala okolo krku, a postavila sa na špičky aby ho mohla pobozkať. „Najprv mi povieš také krásne veci a potom sa spýtaš na absolútny nezmysel. Nemala som čo oľutovať." vzápätí sa naňho usmiala. „Máme tri nádherné deti. Hoci z Andromedy ma jedného dňa asi porazí a Aurory a jej nápadov tiež. Ešteže Scorp je také pokojné dobré dieťa. A mám teba Draco, ... moji priatelia sú v bezpečí, Harry aj Ron sú šťastní. A v neposlednom rade - milujem ťa." dala mu krátku pusu. „Nemohol by si dnes trocha meškať?" spýtala sa.
„Vlastne, mohol." pritisol ju ju stene a bozkával popritom mu rozopínala košeľu. „Aj ja ťa milujem Grangerová." zašepkal. „Najviac, navždy."
***
Ahojte :))
Takže nech sa páči ♥ Sľúbený epilóg :) Ako taká posledná pomyselná bodka za celým príbehom. A vyšiel nám na pekný dátum ♥
Koniec. Definitívny. Konečne !!! :D Nie vážne, teraz :)
Príbeh mi bude chýbať, pretože VY všetci ste boli skvelí ♥ bolo pre mňa naozaj cťou mať toľko skvelých čitateľov :)) ĎAKUJEM ♥ že ste to so mnou vydržali a zvládli :)
K epilógu samému, chcem tiež pár slov :)) Nuž, ako ste si všimli bol venovaný najmä osobe, ktorej meno inšpirovalo názov príbehu, Aurore :) Úplne ma bavila, totálne je chutná :D
Harry s Ginny očividne príliš nestrácali čas čo sa týka Jamesa Siriusa :D Ale tým, že Aurore zle vychádzajú roky, tak je možné aby šli do Rokfortu spolu.
Len dúfam, že Scorpa malá príliš nešikanuje :D Aurora je aj na obrázku ♥
Remus ako riaditeľ je skvelá predstava, no nie? ♥ A malá Andromeda je určite láska :)) ♥
Nech už by Horizont skončil akokoľvek, epilóg som si vždy predstavovala na nástupišti 9 a 3/4 s deckami, lebo v nich je práve tá nádej v lepšie zajtrajšky, ktorá dávala našim hrdinom silu.
Ach som dneska nejaká sentimentálna, čo už :D :D Skrátka a dobre, dúfam, že sa vám epilóg páčil a boli ste s ním spokojní :) Som zvedavá na názory, ako vždy :)
Zajtra maximálne piatok (neviem ako stihnem) bude posledný príspevok - poďakovanie a nejaké pikošky, ktoré možno viete, alebo neviete o príbehu :) Takže dúfam, že si ho prečítate :D ♥
Kisses -V :)