Dawn behind the black horizon [HP Fanfiction]

EPILÓG

Aurora nadšene cupitala vedľa Hermiony, poskakovala a neustále sa obzrela okolo seba. Boli na stanici King's Cross, kalendár ukazoval prvého septembra. V lete jej konečne prišiel vytúžený list z Rokfortu, na ktorý sa tak tešila a nevedela sa ho dočkať. V tomto bola celkom ako jej matka, dychtila po vedomostiach.

Scorpius šiel popredu, predsa len už sa na Rokfort vracal po tretí krát a mal veľa kamarátov. Navyše bol vo veku, keď nechcel aby ho videli s rodičmi. Nebol predsa už malý.

Draco uzatváral ich skupinku. Tlačil Aurorin vozík s batožinou na ktorom sedelo malé tmavovlasé dievčatko s hustými strapatými vláskami a oceľovo šedými očami. Fascinovane sa okolo sebe dívalo a všetko komentovalo. Hermiona prešla stenu spolu s Aurorou, a jej manžel a ich malá dcérka, ktorá bol dokonalou kombináciou ich dvoch ju nasledovali.

Nástupište deväť a trištvrte bolo ako vždy preplnené. Všade bol hluk, chaos a veľmi veľa ľudí. Vlak odchádzal o desať minút, čiže mali dobrý čas. Stretli aj nejakých známych ministerstva, niekoľko Weasleyovcov a aj Harryho s Ginny a ich deťmi. Najstarší James Sirius šiel tiež na Rokfort rovnako ako Aurora.

„Ahoj, miláčik!"

Aurora sa obzrela a videla ako ju volajú. „Ocko!" Aurora sa pustila Hermiony a rozbehla sa k Ronovi, ktorý ju prišiel odporevadiť. Ella sa na ňu usmiala a potom sa trocha zohla aby mohla Aurora pobozkať svojho trojročného bračeka, malého Arthura.

„Priniesli sme ti darček." povedal jej. „Chceš?"

„Darček?" zhíkla keď si uvedomila, že klietka s peknou hnedou sovou je pre ňu. „Ďakujem!"

„To bol Ellin nápad, aby si nám mohla často písať." priznal sa Ron. „To mi došlo." zaškerila sa Aurora. „Ďakujem Ella, vážne."

„Neďakuj zlatko, len nám často píš, áno?" žmurkla na ňu. „Uvidíme sa cez Vianoce."

Ron ešte raz dcérku objal. „Určite budeš v Chrabromile, krpec. Som si istý."

„Ronald!" Hermiona sa naňho mračila. Nesmierne ju hnevalo ako celé leto do Aurory Draco a takisto aj Ron hustili, že v akej fakulte bude. „Prestaň áno?"

„Čau Hermiona." odpovedal jej.

„Wes ... Ron." Draco si na to oslovenie stále nevedel zvyknúť, ale vážne sa snažil.

„Draco." odpovedal Ron rovnako stručne.

Pozdravili sa navzájom. Rešpektovali jeden druhého a celkom spolu vychádzali kvôli dcére ktorú obaja milovali. Dokonca sa snažili predstierať že spolu vychádzajú nielen kvôli nej, ale to dlho nevydržalo. Hermiona ich aspoň donútila aby sa oslovovali menami.

„Dávaj si pozor," Draco tiež objal Auroru, kým Hermiona išla vyhľadať Scorpiusa. „A pamätaj si, že si moja princezná áno?"

„Jasné ocko." uškrnula sa. Rozlúčila sa aj so svojou sestričkou a ukazovala jej sovu, ktorú dostala.

Do odchodu ostávalo necelých päť minút, bolo čas ísť. Hermiona zovrela Auroru v náručí.

„Neplač maminka," pobozkala ju Aurora na líce. „Lebo potom budem plakať aj ja a to nechcem a  ide sem Teddy!" odtiahla sa od Hermiony a snažila sa upraviť svoje vlasy.

Teddy Lupin bol už piatak, na športovej bunde mal pripnutý svoj nový odznak kapitána metlobalového družstva a veselo sa usmieval. „Čaute!"

„Ahoj Teddy!" Aurora sa usmievala ako slniečko a líca jej sčervanali. Mala na mladého biflomorčana veľkú slabosť.

„Kde sú rodičia?" spýtala sa Hermiona a dala mu bozk na lice.