Dawn behind the black horizon [HP Fanfiction]

28. NIKDY SOM NEMAL RÁD ASTRONÓMIU

Hermiona nebola jediná kto tú noc poriadne nenaspala. Ron si však ani neľahol narozdiel od nej, ale túlal sa po vonku a snažil sa všetko spracovať. Hermiona je späť pri ňom. Skutočná z mäsa a kostí. Stále tomu nedokázal uveriť. Toľko ju oplakal a teraz bola späť. Podvedome zamieril k domčeku, ktorý stál na druhom konci malej čarodejníckej dedinky. Bolo už hlboko po polnoci no aj tak zaklopal.

„Ron ..." dievča so svetlými vlasmi, ktoré aj v tme žiarili ako zlato, mu otvorilo takmer okamžite. Tušil, že je ešte hore. Nemal čas sa s ňou zhovárať hoci jej to vážne dlhoval. A mal pravdu, čakala naňho.

„Šo tu robiš?" spýtala sa s jemným prízvukom. Angličtinu sa začala učiť nedávno, no išlo jej to o dosť lepšie než jej staršej sestre.

„Ja ani neviem, Elle." Ron sa na ňu díval, a opäť si ho dokonale podmanila svojou jemnou krásou. Gabrielle Delacourová, bola vážne pekná mladá žena. 

„Idež dnu?" spýtala sa a mierne drkotala zubami, pretože bolo dosť chladno.

„Áno."

Odstúpila z prahu dverí a dovolila mu vojsť. Neobzeral sa okolo seba, ako to ľudia zvyčajne robia. Bol tu už toľkokrát, že to tu poznal naspamäť.

„Prešo si prišiel?" spýtala sa potichu, aj keď to vlastne ani nechcela počula.

Mykol plecami a neodpovedal. „Elle ... ja ..."

Odvrátila sa od neho a podišla k oknu. Prežmurkávala slzy a potiahla nosom. Naozaj nechcela plakať. Nie teraz a nie pred ním. „Som vášne rada, še je Hermiona našive."

„To aj ja." pritakala Ron. „Avšak ..."

„A nebudem ti robiť phroblémy." sľúbila rýchlo a prerušila ho. „Chápem to."

„Gabrielle ..." Ron k nej podišiel a objal ju okolo pása a pobozkal na líce. Chvíľu obaja mlčali a potom sa ona odtiahla a obrátila sa aby mu videla do očí. „Nehnevám sa. Nemám na to dôvod ani phrávo. Ja len ..." po lícach jej stekali slzy. „Milovala som ťa, vieš?"

„Ella ja ..."

Zavrtela hlavou. „Ja to chápem. Bolí ma to, ale rhozumiem a vášne ti to nezazlievam." opakovala.

Ron sa cítil naozaj príšerne po jej slovách. Bola taká milá, sladká a nevinná.  Vedel, že ho miluje a on zahodil behom jedného dňa všetko čo medzi nimi bolo. Lenže Hermiona ho potrebovala. Dlhovali si to. „Nikdy nezabudnem na nič Ella. Prisahám." posledný krát ju pobozkal na pery a pritom jej utrel slzy.

„Nechoď." zadržala ho keď chcel odísť. „Ostaň." prosila ho slovami aj pohľadom. „Ešte túto noc."

„Nemali by sme ..."

„Viem," odpovedala. „Ale obaja to chceme ... na rozlúšku. Ron ... chcem ešte raz tvoju lásku, tak ako keď si o nej - o Hermione, nevedel." šepkala. „Prosím ťa."

***

„Ahoj, spomínhaš si na mňa?"  prihovoril sa mu veselý dievčenský hlas a jemným prízvukom.

Ron Weasley odmietal žiť. Po tom čo stratil Hermionu aj svoje dieťa, na to jednoducho nemal dôvod. Posledné roky bol jeho život plný strát. Najprv jeho najlepší priateľ. Potom otec. Kamaráti, známi aj neznámi čarodejníci. Ale nič z toho nebolo také hrozné ako keď stratil Hermionu. Keď ju nedokázal zachrániť z tej odpornej kobky kde ich väznili. A ich dieťa sa nemalo ani len šancu narodiť.

A teraz sem prišlo akési dievča na ktoré sa odmietal čo i len pozrieť a obťažuje ho počas toho ako čakal na smrť. Vážne by ju privítal.