Dawn behind the black horizon [HP Fanfiction]

36. V PASCI

Bystrohlavská klubovňa bola obrovská kruhová miestnosť. Bolo v nej veľa okien, čo značilo že je úžasne plná svetla a slnka cez deň. V kozube tichúčko pukotal oheň, a sálalo z neho príjemné teplo. Sem-tam boli rozhádzané nejaké školské pomôcky či tašky v pohodlných mäkkých kreslách, ktoré si tu študenti nechali. Harry si dokonca všimol aj rozohranú partiu čarodejníckeho šachu či v ľavom kúte rozložené pľuvadlíky. Samozrejme, rovnako ako vo všetkých spoločenských miestnostiach fakúlt, aj tejto dominovali typické farby - modrá a strieborná.

„Potter!" zamračil sa Draco. „A teraz čo?" spýtal sa. „Pôjdeme sa pozrieť do spální pod postele študentov, či tam niekoľko desaťročí neleží pohodený horcrux?"

„Drž hubu Malfoy!" mračil sa naňho Ron. „Keď sa ti nepáči, môžeš vypadnúť, nepotrebujeme ťa."

„Jediný, kto je navyše si ty Weslík." Odvrkol rovnako podráždene Draco.

Harry ich však dokonale ignoroval. Za posledné mesiace bol voči ich hádkam celkom odolný a jednoducho ich nepočúval. Väčšinou sa aj tak škriepili kvôli hlúpostiam, ale nerobil si ilúzie, že sa to niekedy zmení. Jeho pozornosť upútala socha veľká socha Roweny Bystrohlavovej, ktorá stála v klubovni. Bola to veľmi pekná žena a Harry pri pohľade na ňu vedel, že sa nemýli. Bol tu správne. Ďalší horcrux bol prepojený s Bystrohlavom. Lenže netušim ako ... Jeho však pozornosť upútalo čosi čo mala na hlave, vyzeralo to ako korunka.

Jediný predmet, ktorý sa podľa Dejín Rokfortu (ako im povedal Malfoy) spája s Bystrohlavom je diadém Roweny Bystrohlavovej, ktorý je však stratený už celé stáročia.

Díval sa na korunku ktorá bola akousi replikou tej skutočnej a ktorú mala socha na hlave. V mysli sa preniesol niekoľko rokov dozadu. Núdzová miestnosť ... podobné niečo držal v rukách. Nuž, asi by bolo reálnejšie aby Tom Riddle po pohovore s Dumbledorom, keď sa uchádzal o miesto učiteľa proti temnej mágii narazil práve na túto čarovnú a nezvyčajnú miestnosť a nepozorovane ju tam nechal.

Školu mal rád, radšej než čokoľvek iné. Aspoň tak nejako to povedal Dumbledore. Bol presvedčený, že jediný prenikol do najtajnejších zákutí hradu. Ako veľmi sa mýlil, samozrejme. Ale vo svojej mylnej predstave a nadradenosti to preňho bolo typické.

„Viem kde je diadém." usmial sa Harry odrazu.

„Kde?" opýtal sa ho Ron.

„V núdz ..." Nedopovedal Harry. Vytiahol si prútik a a všetci traja sa obzreli k dverám, pretože začuli hlasy. Zdržali sa príliš dlho a študenti sa vracali z večere. „Poďme!" zavelil. Stihli opustiť klubovňu len ako tak, lenže Draco šiel posledný a práve jeho zahliadla Alecto Carrowová. Smrťožrútka, ktorá na Rokforte učila a vyžívala sa v trestoch. To ako sa naňho pozerala zračilo iba jediné. Voldemort a všetci smrťožrúti vedeli, že o jeho počine v Gringottbanke.

„Zradca!" zaškriekala a vyslala po ňom zaklínadlo, ktorému sa ale vyhol, odzbrojil ju a omráčil.

„Bežte do klubovne!" prikázal študentom, ktorí postávali naookolo.. „Rozumeli ste?"

„Si okey?" spýtal sa Harry.

„Som ..." pritakal Draco, trocha si šúchal boľavé plece kam ho kúzlo zasiahlo ale dalo sa to zniesť.

„Gemnio!" zaškriekal akýsi iný hlas.

„Choď Potter, zdržím ho." 

„Nie!" Harry sa obzeral okolo seba. Ocitli sa v pasci, ale aj tak bol ochotný bojovať.

„Má pravdu," nečakane súhlasil s Dracom Ron. „Zdržíme ho, ty ... rob čo musíš ... Choď Harry! Nič nie je dôležitejšie než Horcrux ..."