Dawn behind the black horizon [HP Fanfiction]

23. MEDAILÓN REGULUSA A. BLACKA

Draco sa vrátil domov trocha otrasený z toho všetkého čo sa dnes udialo, no napriek tomu necítil ľútosť. Najprv sa zašil s Blaisom do pracovne a potom zamieril hore na poschodie. Naozaj jediné po čom túžil bol spánok. Hermiona bola ešte hore, očividne ho čakala. Vôbec ho to neprekvapil.

„Rodolphus je mŕtvy." povedal hneď len čo za sebou zavrel dvere.

„To si chcel nie?" odpovedala mu otázkou. Vyzerala spokojne, ale poznal ju natoľko aby vedel, že je nervózna, podráždená a trocha aj nahnevaná.

Draco chvíľu nereagoval na jej otázku. „Nuž ... Nie je ho veľká škoda." riekol napokon. „Ale nebol to veľmi príjemný pohľad."

Hermiona prikývla. „Viem si predstaviť, alebo radšej nie ... asi to bolo dosť hrozné však?"

Prikývol. Vyzeral veľmi unavene. Napokon celá tá šaráda okolo dneška mu dala zabrať. Podišiel k nej a medzitým si vyzliekol plášť a hodil ho do prázdneho kresla. „Deti?"

„Spia," odpovedala mu. „Akože čo robíš?" zamračila sa keď ho videla ako sa vyzlieka. „Stále sa hnevám!"

„Kvôli tomu, že som ťa nazval vec?" tipol si. Prestal si rozopínať košeľu a zadíval sa na ňu. „Hermiona no tak! Buď rozumná hej?"

„Viem, že si musel!" odvrkla. „Ale aj tak sa mi to nepáčilo ja ... cítila som sa vážne hrozne."

Chytil ju za ruku a pritiahol si ju do náručia. „Naozaj nemám dnes náladu. Čo keby si sa hnevala zase zajtra?" opýtal sa jej.

Hermiona sa odtiahla. „Nemyslel si to vážne ani trocha však?" spýtala sa. „Záleží ... záleží ti na mne aspoň trocha?"

„To ako vážne sa toto pýtaš?" opýtal sa jej. „Pre merlina. Vy ženy ... ach ..."

Hermiona vyzerala trocha smutne, ale tiež nemala náladu dnes už nič riešiť. „Prepáč, asi to nechajme tak. Mali by sme ísť spať, čo ty na to?"

„Konečne normálny návrh Grangerová." súhlasil a úľavou. „Tak dobrú noc, Malfoy." Hermiona sa mu vyšmykla z náruče a z postele si vzala svoj vankúš. „Budem v detskej." oznámila mu.

Mykol plecami. Nemal energiu už dnes naozaj nič riešiť. „Ako chceš."

***

Nasledujúce dni sa Hermiona prestala hnevať, prišlo jej to s odstupom času naozaj hlúpe, ospravedlnila sa ale Draco nemal chuť to rozoberať. Doma sa zdržiaval opäť veľmi málo, a Blaise s ním tiež odchádzal. Často sa vracali až neskoro v noci. A čo sa týkalo Blaisa Zabiniho ten šiel Hermione na nervy stále viac. To ako k nej bol prehnane milý a pozorný ju iritovalo, no keď o tom a všetkých svojich obavách zase hovorila Dracovi, iba sa uškrnul a neriešil to. „Čo už, každý z nás nejako pôsobí na ľudí ..."

Z jeho odpovede sa naježila. Proste Blaisovi ani trocha neverila, a rozčuľovalo ju, že ju nebral vážne.

Jedného rána sa Hermiona zobudila a keď zišla dole na prízemie, prekvapilo ju že Narcissa energicky rozkazuje a spolu s Nimmi zdobili stromček a vlastne aj celý dom.

Vianoce.

Zajtra sú Vianoce. Napadlo ju odrazu.

Hermiona sa musela pousmiať a hneď im začala pomáhať. Možno to bol bláznivý nápad, oslavovať Vianoce za daných okolností, ale neľutovala to. Normálne Vianoce nemala už ani nepamätala. Vlastne áno. Tie posledné, pred tým ako zomrel Dumbledore, a potom aj Harry. Vojna iba začínala, vonku číhala hrozba, ale stáli mali nádej ... rozhodla sa, že nebude myslieť na zlé a nepríjemné veci.