Dawn behind the black horizon [HP Fanfiction]

22. ZRADCA

Remus aj Rodolphus mlčali a práve sa chystali rozísť, keď niečo opäť zapraskalo. Tentoraz však Remus nezaváhal. Namieril na odpadkové koše a vyslal omračujúce zaklínadlo. Narobilo veľký hluk, pretože zasiahol stenu. Z pod odpadkov a s tenkým a vystrašeným pišťaním sa dal na útek potkan.

„Prestaň byť paranoidný!" Lestrange sa trocha zasmial.

„To nie je potkan. To je tá všivavá krysa. Pettigrew!" Remus opäť vyslal na potkana omračujúce zaklínadlá, aj rôzne iné, ale všetky minul hoci sa mu zdalo, že pŕhliacim zaklínadlom zasiahol aspoň jeho chvost.

V tej tme nemalo cenu ho naháňať a Peter Pettigrew zmizol v tmavých kľukatých uličkách.

„Takže to by sme mali." zasmial sa Rodolphus spokojne, keď Remus odložil prútik. Tváril sa viac než spokojne.

„Pripadám si ako idiot." zamračil sa Remus. „Naschvál minúť a pripraviť sa o príležitosť pomstiť Jamesa, Lily a Siriusa!" rozčuľoval sa.

„Všetko má svoj čas," odvetil jeho spoločník. „Nevravíš to stále ty?"

„Mal by si ísť Draco." povedal Remus a konečne ho oslovil jeho pravým menom. „Aby si sa stihol vrátiť domov, keď to začne."

„Myslíš, že na to Peter fakt skočil?" ubezpečoval sa Draco. Celý plán totiž závisel na tomto detaile. Ak by im to nezhltol, celé by to bolo zbytočné.

„Určite." prikývol Remus. „Je to v podstate hlupák. Ale taký bývajú najnebezpečnejší, lebo sú schopní všetkého."

Draco neodpovedal. Iba Remusovi podal ruku. „Ďakujem za pomoc v tomto divadle."

Na tvári bývalého profesora Obrany proti čiernej mágii sa objavil úsmev. „Maličkosť. Je to pre dobrú vec."

„Ešte nie je koniec ..." vzápätí Draco trocha zvraštil tvár, všehodžús prestal účinkovať, tmavé vlasy sa zmenili na svetlé, rovnako aj pokožka a celý výzor.

„Ako sa má Hermiona?" opýtal sa ešte pretým ako sa chystal Draco odísť. Nemohol si dovoliť aby ho tu niekto čo i len zazrel. Všetko by bolo márne.

„Asi dobre," odpovedal Draco stručne. „Nič jej nechýba. Sľúbil som predsa, že bude v bezpečí." dodal.

„Viem, že áno." ubezpečil ho Remus. „Ale je to Hermiona, šalie keď je niekde zatvorená ..."

„Hovor mi o tom." uškrnul sa Draco. „Bude v poriadku."

Remus prikývol. „A náš priateľ?"

„Blaise?" Draco sa uškrnul. „Zotavuje sa, pomaly ale isto. Hermiona ho neznáša."

Remusovi neušlo ako v poslednej dobe Draco hovorí o Hermione jej krstným menom a nie priezviskom. Ale nepýtal sa. Nebola to jeho vec. „Asi je však pomaly čas na jej útek, ako sme plánovali na začiatku." pripomenul.

„Prečo?" Draco sa zamračil. „Myslím, že jej u mňa nič nechýba, a Aurore už vôbec nie."

„Bellatrix." odpovedal Remus stručne. „Vieš ako bude vyvádzať keď Rodolphus padne?"

„Nemyslím, že jej to bude veľmi vadiť." zhodnotil Draco. „Ale je pravda, že má Hermionu veľmi v zuboch, a maličkú tiež."

„Takže?"

Draco sa zamyslel. To čo hovoril Remus, dávalo zmysel. Predtým by dal všetko za to aby sa zbavil záťaže, ktorú Hermiona predstavovala. Ale teraz sa mu tá myšlienka príliš nepozdávala. Naopak. „Po Vianociach."