Dawn behind the black horizon [HP Fanfiction]

33. V ŠIKMEJ ULIČKE

Dni sa zmenili na týždne a tie na mesiace. Zimu vystriedala jar a  dokonca minula už aj Veľká noc. Koncom apríla bolo ešte stále chladno, sychravo a Potterova armáda čelila smrťožrútom častejšie než dosiaľ. Našťastie bez nejakých výrazných strát na životoch. Prakticky bolo všetko po starom, akurát teraz Hermiona ostávala na Grimmauldovom námestí číslo dvanásť, trávila celé hodiny s Aurorou a Scorpiusom, ktorý každým dňom hovoril viac a viac a ústa sa mu prakticky nezastavili. Aurora už lozila a v noci veľa plakávala kvôli zúbkom, ktoré jej rástli.

Remusa prakticky nevídala, a keď aj áno všade naokolo bolo priveľa ľudí. Vyzeral veľmi ustarane a zničene akoby mal na pleciach všetku ťarchu sveta. Všetci boli takí. Roztržití, smutní, nervózni. Ginny chodila celý čas zadumaná a nesvoja, pani Weasleyová zase iba striehla na svoje hodiny, ktoré ukazovali členov rodiny a miesto kde sa nachádzajú. Stále však ručičky ukazovali na spoločného menovateľa – Smrteľné nebezpečenstvo.

Hermione sa uľavilo, že aspoň Draco sa sem tam ozval, pýtal sa na Scorpa a ubezpečil ju o tom, že hentí dvaja idioti sú v pohode. Doslova použil túto vetu a ona sa musela zasmiať a potom sa rozplakala. Držala mincu vo svojich rukách a prevracala ju, akoby dúfala že sa na nej objaví ešte aj iná správa. Márne. Sedela na malej drevenej lavičke pri okne a mohla sledovať aspoň kúsok muklovskej časti Londýna. Vnímala ten čulý ruch, zhon pracujúcich ľudí, veselých študentov či turistov. Bolo to akoby sa dívala na iný svet, ktorý už nie je jej súčasťou.

„Hermiona ..."

„Tonksová, čau." Hermiona sa unavene usmiala a posunula sa aby si Nymphadora mohla sadnúť. „Mám rada pouličné lampy," prezradila jej odrazu. „Vždy som si ako dieťa predstavovala, že tam hore žijú nejaké noční škriatkovia a strážia nás. Troška hlúpe, že?" ospravedlňujúco sa usmiala.

„Vôbec to nie je hlúpe," oponovala Nymphadora. „Je to milé ..."

„Kedy sa už toto všetko skončí?" šepla Hermiona.

„Verím, že čoskoro ... Harry to zvládne..."

„Ja viem. On ..." prikývla Hermiona. „Stále mám výčitky, že sme správu o jeho smrti vzali ako fakt ... nikoho z nás nenapadlo, že to je klamstvo. Chudák ..."

„Všetci sme tomu žiaľmerlin uverili," pritakala Nymphadora a tiež vyzerala smutne. „Ale ako hovoril tatko, nie je dôležité čo bolo včera, ale to čo je dnes a čo bude zajtra." utrela si slzu. Tedova smrť ju stále veľmi bolela. „Minulosť už nezmeníme, ale môžeme zmeniť budúcnosť. Naše deti raz budú poznať iný svet, oveľa lepší a krajší. Bezpečný."

Hermiona ju objala. „Máš pravdu. A tvoj ocko bol veľmi múdry muž."

„Najlepší." prikývla Nymphadora. „Ale teba trápi niečo úplne iné však?"

„Bojím sa. Všetkého. Už ani nedokážem čítať toho odporného Denného proroka!" priznala sa Hermiona. „Bojím sa zakaždým, keď dostaneme nejakú správu, alebo sem príde Remus, Kingsley či Oliver." Po lícach jej tiekli slzy. „Bojím sa keď zaspávam, že ráno bude všetko inak a ja už nikdy neuvidím svoju dcéru a ... zo všetkého najviac sa bojím toho, že som sa zamilovala do niekoho komu je to úplne jedno."

 „Hermiona ..."

„Nie prepáč." Hermiona si zahanbene utierala slzy. „Nevšímaj si ma, nechala som sa uniesť."

„To nič drahá." Nymphadora sa na ňu usmiala.„Náhodou je to pekné. Nová láska je vždy pekná."  

„Vždy nie."  

***

„Už sme na cestách celé mesiace a zatiaľ nemáme jedinú stopu!" Ron sa zamyslene mračil a hádzal do ohňa, ktorý mali rozložený pri stane, malé vetvičky. Draco kontroloval účinky a silu ochranných zaklínadiel aby na nich náhodou nenarazili lapači, ktorí boli opäť dosť aktívni. Harry medzitým v malom medenom kotlíku pripravoval polievku.