Dawn behind the black horizon [HP Fanfiction]

11. LITTLE HANGLENTON

To, že sa Draco nemýlil sa presvedčil skoro ráno. Čisto čierna sova, mu doručila list v ktorom stál jasný príkaz od samotného Temného pána.

„Úplne si zbledol Draco..." Narcissa sa naňho ustarostene dívala.

„To nič." snažil sa upokojiť matku. S kamenným výrazom vstal a bez dalších slov zamieril k schodom po ktorých vyšiel do svojej izby. Hermiona už bola hore, ale ešte nevyliezla z postele. Iba sa dívala do stropu a mala taký sklenený pohľad. Trocha sa strhla keď si uvedomila, že nie je sama. „Malfoy." vydýchla s úľavou.

„Obleč sa Grangerová." povedal jej. Bol to síce príkaz, ale aspoň vynechal ten nepríjemný úškrn a tón hlasu. „Musíme odísť."

„Kam?" spýtala sa. Všimla si, že v ruke drží pergamen.

„Temný pán si to želá."

„Malfoy prosím ... nenecháš ma mu napospas však? Urobím všetko čo chceš! Sľubujem!"

„No ..." troška sa uškrnul. „To znie síce celkom lákavo. Ale nemôžem ti sľúbiť nič ... pretože to nie je na mne. Obleč sa áno?"

Prikývla. „Máš pravdu. Aspoň sa moje trápenie konečne skončí." zašepkala.

„Prestaň tárať." zamračil sa na ňu. „O desať minút, nech si hotová."

***

Hermiona sa celá chvela keď sa obliekala. Nebála sa Voldemorta, bála sa len toho čo by mohol urobiť jej dieťaťu. Nežne sa dotkla svojho bruška. Bolo jediným zmyslom jej života, jediným dôvodom prečo to ešte nevzdala. Napokon predsa len zišla dolu po schodoch, Draco ju už čakal. Mal na sebe svoj čierny habit, na ktorom bol vyšitý erb smrťožrútov. Ešte ho tak nevidela oblečeného.

„Si presná."

Prikývla. Nevedela čo povedať. Nechcela prosiť, a aj keby jeho možno uprosila aby ju tam nebral nebolo by to nič platné. Nebolo to na ňom. „Scorpius?" spýtala sa.

„S matkou." odvetil.

„Dobre." cítila sa trocha previnilo, že ho nešla skontrolovať. „Poďme nech je to čím skôr za mnou."

„Merlin Grangerová," trocha ňou zatriasol. Bola bledá, oči mala uplakané snáď ešte od včerajška. „Aspoň raz ma počúvaj." vravel jej. „Mám plán. Chápeš? Ale potrebujem aby si aspoň raz držala jazyk za zubami, pretože netúžim dnes umrieť!"

„Aký plán?"

„Nestaraj sa!" odvrkol. „Viem, že ovládaš legilimenciu, takže sa pozbieraj a sústreď sa."

„Skúsim."

„Dobre." mal trocha pochybnosti, ale nemohol nič iné robiť, iba dúfať, že to zvládne.

Vyšli pred dom, zovrel jej zápästie. „Nie, že sa pokúsiš ujsť."

Zamračila sa naňho. „Bez prútika? Myslíš, že som taká hlúpa?"

Neodpovedal. Sústredil sa na miesto, kam sa potrebovali dostať. Na veľký starobylý dom obrastený brečtanom a machom. S neudržiavaným živým plotom uprostred malej pochmúrnej dediny.

Hermiona lapala po dychu. Premiestňovanie jej nerobilo problémy, keď to robila sama, ale keď šla ako prívesok, vtedy jej zakaždým prišlo nevoľno.

„Kde sme?" spýtala sa. Nepáčilo sa jej tu.

„V dedine Little Hangleton," odpovedal jej. „Je tu sídlo Temného pána." odpovedal jej. 

„Hmm," zamračila sa. „To nikomu nie je divné, prečo sa usadil v muklovskej dedine?" spýtala sa trocha uštipačne.

Draco nevravel nič. Samozrejme, že veľa smrťožrútov nechápalo tento dôvod svojho pána. A tí, ktorí vedeli, predstierali že nie. „Poďme. Nemá rád, keď niekto mešká."