Dawn behind the black horizon [HP Fanfiction]

16. PLÁN SA ZAČAL

Hermiona napriek tomu, že všetko dobre dopadlo (aspoň zatiaľ, čo si neustále opakovala) bola nepokojná a nervózna. Draco šiel pozrieť Blaisa Zabiniho a ona bola toľko zvedavá, no radšej si zahryzla do jazyka a šla nakŕmiť Auroru a pohrať sa so Scorpiusom. Aspoň na pár chvíľu zabúdala na starosti. Úsmev tých dvoch malých drobcov jej dodával toľko energie a radosti.

Keď deti poobede zaspali, ona zistila, že Malfoy opäť nie je doma. Využila jeho neprítomnosť a trocha sa venovala samej sebe. Dala si dlhý kúpeľ a potom si čítala. Zrak jej odbiehal neustále na hodinky. Draco sa nevrátil ani na večeru a to si už zase začínala robiť starosti.

Bola taká nervózna, že to aj Aurora vycítila a hlasno plakala, miesto obvyklého mrnkania. Scorpius začínal byť tiež mrzutý. Napokon to dopadlo tak, že ju Nimmi pekne vypoklonkovala z detskej izby. Hermiona bola nahnevaná, ale napokon sa rozhodla, že si urobí čaj. Ako schádzala dolu zo schodov videla ako si Draco oprašuje habit. Spokojne sa usmieval. „Dnes bol skvelý deň, nemyslíš Grangerová?" uškrnul sa.

„Naozaj?" odvetila sarkasticky. „Nevšimla som si."

Mykol plecom, ale opäť sykol od bolesti. Vybehol hore po schodoch, jediné po čom túžil bola posteľ a výdatný spánok.

„Hej!" zavolala naňho Hermiona a prakticky bežala za ním aby mu stačil. „Chcem vysvetlenie, Malfoy!" žiadala ho. „Počuješ?"

„Nemám dôvod ti niečo vysvetľovať." upozornil ju. „Prines mi nejakú večeru, ja sa musím pozhovárať s mojím hosťom."

„Prines si ju sám!" odvrkla.

„Grangerová, naozaj ma neštvi." Draco sa na ňu zamračil. 

„Ako povieš." Hermiona opäť neskrývala sarkazmus. „Máš nejaké špeciálne želanie?"

Uškrnul sa a žmurkol na ňu. „To znie dosť zaujímavo. Premyslím si to, dobre?"

Zamračila sa. „Choď do čerta Malfoy." odvrkla opäť.

***

„Niečo sa deje."

To bola prvá veta, ktorú povedal Oliver Wood Remusovi, na schôdzke PA. Dnes ich bolo iba zopár, väčšina členov nemohla prísť, vrátane Kingsleyho či Luny.

„Pri sledovaní aktivít smrťožrútov, sme videli dosť čudné veci." vravel ustarostene. „Vieš, Remus ... celé je to dosť čudné. Akoby niečo hľadali. Alebo niekoho. Vďaka vynálezom Freda a Georga sme mohli počuť nejaké útržky rozhovorov, no nedávali zmysel. Ale všetko sme spísali tu na tomto pergamene. Prehľadával domy všetkých svojich ľudí. Museli mu niečo vziať."

„To nič, Oliver. Netráp sa tým už." prikývol Remus. „Aj tak skvelá práca." nevyzeral, že by bol prekvapený touto informáciou, aj keď ostatní áno. Remus si všimol, ako naňho všetci hľadia. „Mám aj svoje dosť spoľahlivé zdroje." vysvetlil krátko.

„Koho?" spýtal sa zvedavo George.

Remus iba zavrtel hlavou. „Nemôžem. Mohol by som tú osobu ohroziť."

George napokon mykol plecami a prikývol.

„A navyše, Yaxley je mŕtvy." dodal Oliver. Väčšina sa zatvárila pri tejto správe prekvapene.

„Merlin." zamračil sa Dean Thomas.

„Veru," prikývol George. „Keď bude v tomto štýle pokračovať, a zabíjať svojich ľudí, o chvíľu už nebude mať žiadnych prívržencov. A navyše nás pripraví o všetku zábavu." dodal.

„Nezabil ho Voldemort." odvetil mu Oliver. „Aspoň som teda nič také nezistil, no zase to ani nevylučujem."

Medzi členmi PA nastalo ticho. Všetci ponorení do svojich myšlienok, sa pokúšali prísť na to, čo sa asi deje teraz medzi smrťožrútmi. Akoby aj tie plány, ktoré mali ohľadom ovládnutí sveta odsunuli. Napokon pred prehovoril, ab prerušil to mučiace ticho