Po dlhej hodine som kráčala po chodbe ku skrinkám vediac, že tu bude Zayn a bude na mňa čakať. Zaujímalo by ma, ako to, že je tu vždy skôr ako ja, no myslím, že je to preto, lebo ich učiteľ púšťa skôr ako nás.
Keď som zabočila, hneď som zbadala jeho štíhlu siluetu. No nebol sám. Úsmev mi zmizol hneď, ako som zbadala Jade stáť pred jeho postavou, ktorá sa opierala o skrinky.
Spravila som krok vzad, zašla za roh a kryla sa za ním, aby ma nemohli vidieť. Ako trápne by bolo, ak by som k nim prišla a stála tam a rozprávala sa s nimi? Teda skôr, ako som o nej počula - o nich. Potichu som sa rozprávala sama so sebou v hlave. Spravila som krok vpred a pozrela sa na nich.
Stáli oproti sebe veľmi blízko a rozprávali sa. Smiala sa na niečom, no znelo to hrane.
Snažila som sa prečítať Zayna podľa jeho postoja, no bolo to ťažké, keďže vyzeral ako vždy zhrbený a znudene. Jade sa s jednou rukou hrala s jej vlasmi a celú svoju váhu držala na jednej nohe. Očividne flirtuje.
Bola som od nich síce dosť vzdialená, no ak sa nemýlim, slabo som rozoznala Zaynov úškrn. Cítila som, ako by ma niečo bodlo do hrude, keď som videla, ako sa uškrnul takto na iné dievča.
Zamrzla som a nový nepríjemný pocit začal kvitnúť v mojom brušku. Žiarlivosť. Môžem veriť Zaynovi alebo sa pozerá po iných?
Pozrela som sa za mňa a videla tlupu študentov, ktorý ku mne kráčali smerom k ich skrinkách. Povzdychla som si, prestala sa skrývať a šla som k Zaynovi a Jade.
Keď ma Zayn zbadal, jeho oči iskrili. Bola to minisekunda, no videla som to. Čo to malo znamenať? Bolo to, ako by som ho pri niečom prichytila. Prichytila? Som si vedomá, že sa topím vo vlastnej neistote, no nemôžem si pomôcť.
Myslela som si, že k Zaynovi pôjdem so zdvihnutou hlavou, no možno by to bolo ľahšie, ak by Jade nebola tak blízko neho.
Jade sa na mňa otočila so zmätenosťou v očiach. Potom sa jej tvár rozveselila s veľkým úsmevom.
Snažila som sa, no nenašla som žiadnu známku úprimného úsmevu. Vedela som, že je falošný - obe sme to vedeli.
"Ahoj." Povedala som a venovala jej slabý úsmev dúfajúc, že to je dosť priateľské.
Zayn sa poškriabal na krku a váhu si prehodil na druhú nohu.
"Takže, ty si nová?" Očividne. Prikývla som.
"Som Jade a ty si?" Nadstavila mi ruku.
" Zoe." Potriasla som si s ňou a všimla si, že Zayn sa pozerá iným smerom a poklepkáva si nohou.
"Rada ťa spoznávam, Zoe." Opäť sa na mňa usmiala, potom sa otočila k Zaynovi a objala ho. Chvíľu sa nehýbal, no potom ju objal späť. Vyhýbal sa môjmu pohľadu.
"Vidíme sa neskôr." Povedala Zaynovi a obdarovala ho zvodným pohľadom. Potom odišla. Zayn sa opäť nervózne poškrabkal na krku.
_________________________________________
Takže, chcela by som Vás poprosiť, aby ste mi napísali váš názor na moju poviedku. Či sa to oplatí písať a či to vôbec niekto číta. -Moni