Zastavili sme pred starým hotelom na kraji mesta. Postavený v tvare písmena U stál na hranici hustého ihličnatého lesa. Nevyzeral zanedbane ani špinavo, no budil pocit, že by ste sa ubytovali hocikde inde, len nie tu. Takmer prázdne parkovisko tento dojem potvrdzovalo. Dokonalé miesto na skrývanie pred upírmi.
Farrell zaparkoval v tieni stromov, hneď vedľa tmavomodrého malého auta, o ktoré sa opierala trojica skrotených.
Hneď ako sme zastali, Erin vybehla z auta, objala Raya a ani jeden z nich už potom nevenoval okolitému svetu veľa pozornosti. Ostatní zašomrali niečo na pozdrav, Carin sa postavila vedľa Dereka a neušlo mojej pozornosti, ako mu stisla ruku. Asi toľko k tomu, že medzi nimi nič nie je.
„Tak? Čo teraz?" opýtal sa Elliot a podupkávajúc nohou rýchlo preskúmaval les.
„Nikto tu nie je," ubezpečil ho Derek. „Skôr než ste prišli, sme prezreli celé okolie. Mesto je plné upírov, ale zdržiavajú sa v centre. Aj tak by sme však nemali moc opúšťať tento hotel. Rezervovali sme izby na tri dni."
„Dosť času, aby sme niečo vymysleli, no nie toľko, aby si nás všimli," poznamenal Farrell a súhlasne prikyvoval.
Potom sa všetky pohľady otočili na mňa a ja som pochopila, že prišla tá chvíľa, kedy odo mňa všetci očakávajú nejaké múdre slová alebo rovno celý plán.
Povzdychla som si.
Uvedomujú si vôbec, že mám len sedemnásť? Že som v tomto svete len tak krátko a tiež nemám ani poňatia, čo robiť? Nebola som pripravená, aby som niekomu rozkazovala, rozhodovala o jeho živote. Nič z toho som však nemohla povedať na hlas. Spoliehali na mňa, očakávali to a ja som ich nemohla sklamať. Nemohla som sklamať Axela.
„Tak dobre," povedala som skôr sama pre seba ako pre nich. „Máme tri dni na to, aby sme vymysleli fungujúci plán. Je nás málo, preto musíme byť rýchli a hlavne nenápadní. Keď zistia, že Axel chýba, musíme byť už dávno odtiaľto preč." S nádejou som sa otočila na Farrella. „Vy ste tam už boli, poznáte nejaké tajné chodby, spôsob, ako sa nepozorovane dostať dnu?"
„Viem, že to asi nechceš počuť, no nie nadarmo sa o tom hovorí ako o najchránenejšej pevnosti upírov. Hrad je postavený na útese, z jednej strany obklopený lúkou. Nikto sa tam nedostane bez ich vedomia. Hradby sú dvojité a na každej hliadkujú upíri celý deň aj celú noc."
„A kúzla?" vložila sa do toho Lisa. „Sú použité nejaké ochranné kúzla?"
„Pokiaľ viem tak nie. Upíri neveria čarodejniciam a nespoliehali by sa na nich v ničom dôležitom ako je toto," odpovedal.
„Potom iba stačí dostať sa s najbližšími upírmi dnu, nie?" opýtala sa Carin a odhodlane na všetkých pozrela. „Hliadky sa musia predsa meniť, neprežili by dlho bez krvi alebo môžeme prepadnúť najbližšie auto, ktoré bude prepravovať väzňov a sme dnu."
„Ono to nie je také jednoduché," namietal Farrell. „V prvom rade ani nevieme, kedy tadeto niekto najbližšie pôjde, mohli by to byť dni alebo aj týždeň a toľko času nemáme. Druhá vec je, že každé auto prísne kontrolujú. Dostali by sme sa za hradby, ale čo potom? Museli by sme si prebojovať cestu dnu a toľko nás nie je."
„Tak nevidím, že by mal niekto lepší nápad," zašomrala a založila si ruky na hrudi.
„Podľa mňa by sme sa mali zamerať skôr na to, čo bude, keď sa tam dostaneme," prehovoril Mason. Vlk, ktorý sem prišiel hľadať svojho brata. „Budeme sa musieť rozdeliť, lebo pochybujem, že brata a tvojho krotiteľa držia na jednom mieste."
„Nedržia," súhlasil Farrell. „Axel bude určite v podzemí na najnižšej úrovni a obyčajných vlkov držia hneď pod zemou."
Z celého rozhovoru sa mi roztočila hlava a rana mi začala nepríjemne pulzovať. Bola som príliš unavená, aby som im pripomenula, že nemá cenu sa o tom hádať.
„Môžeme sa o tom dohodnúť zajtra?" navrhla som a bolo mi jedno, že som niekomu pravdepodobne skočila do reči. „Stále máme čas a nikomu nepomáha, keď sa tu hádame unavení po dlhej ceste. Stretneme sa zajtra v jednej z izieb a dohodneme sa na pláne."
Nikto neprotestoval a rozišli sme sa do svojich izieb. Ja som s Lisou dostala jednu malú na kraji s výhľadom do lesa.
Hneď ako som vošla do izby, zvalila som sa na posteľ a zavrela oči.
Všetko sa teraz zdalo byť príliš skutočné. Axel bol tak blízko, až som dokázala cítiť jeho prítomnosť. Čoskoro bude na slobode. Jedna moja časť sa bála toho, čo má prísť, že odtiaľ už možno nevyjdem a táto stará izba bude to posledné, čo uvidím. Nezáležalo mi na tom však natoľko, aby som z tohto šialenstva vycúvala.
„Myslíš, že je to dobrý nápad tam ísť?" spýtala sa Lisa, keď vyšla s mokrými vlasmi z kúpeľne. Ani som si nevšimla, kedy odišla z izby.
„Čo?" Prudko som zdvihla hlavu a pozrela na ňu, ako si nezaujato suší svoje dlhé svetlé vlasy. „Na to sa pýtaš teraz, keď sme prešli cez polku sveta?"
„Ja viem, že teraz máš v hlave len záchranu svojho frajera, ale zamysli sa nad tým," povedala. Chcela som jej oponovať, že medzi mnou a Axelom to tak nie je, no nedostala som príležitosť.
„Ani sa nenamáhaj." Vyčítavo na mňa pozrela so zdvihnutým obočím. „Z tvojho správania je to úplne očividné. Neboj sa, mňa tie vaše hlúpe zákony nezaujímajú. Teraz tu ide o to, že sa nás kvôli nemu chystáš nahnať do náruče upírov."
„Tu ide viac ako len o to! Snažíme sa zabrániť tomu, aby upíri ovládli vlkov. Chceme zachrániť všetkých!"
„Tak to je to, čo si navrávaš? Farrell mi povedal o tej ich zbrani, čo chystajú. To kúzlo je..'
„Ja viem, ja viem. Čítala som tvoj zápisník," prerušila som ju netrpezlivo. „Je to podobné ako krotiteľské puto. Ten, na koho je zoslané, musí poslúchnuť inak bude trpieť."
„Nie, ver mi, že nevieš. Toto kúzlo je niečo, čo si nedokážeš ani predstaviť. Ovládanie tisícky bytostí je neuveriteľne nebezpečné a treba na to neskutočne veľa energie. Nie je to len hocijaká krvná mágia, je to ten najčernejší druh, aký existuje. Pochádza od pôvodných démonov, s takým niečím sa nikto nemôže zahrávať." Frustrovane vydýchla a potriasla hlavou. „Ja nie som tá, ktorá by ti to mala vysvetľovať."
„A kto potom?" zakričala som. „Ako mám vedieť, proti čomu stojíme, keď mi to nechceš povedať!"
Rezignovane zvesila plecia a povzdychla si. „Tak fajn." Posadila sa na posteľ oproti mne a prekrížila si nohy. „Celý svet je tvorený energiou, dobrou aj zlou, ktoré sú v rovnováhe. Všetko je zložené z energie. Ty, ja, príroda aj všetky živé bytosti. Čarodejnice sú ľudia, ktorí túto energiu vedia ovládať, formovať ju podľa toho, ako chcú."
„To je síce zaujímavé, ale ako to pomôže..."
Strelila po mne naštvaným pohľadom. „Snažím sa ti to práve vysvetliť, tak ma láskavo neprerušuj a počúvaj. Upíri sa týmito svojimi pokusmi snažia zmeniť to, čo už bolo dané, spraviť niečo neprirodzené. Pripútať touto energiou k sebe vlkov a k tomu potrebujú jej veľmi silný zdroj. A vieš, čo je zdrojom najmocnejšej mágie?"
„Krv," vyhŕkla som, keď som si to uvedomila.
„Správne," prikývla. Zamračila sa a pohľad jej stvrdol. „Keď niekomu zoberieš krv, odčerpávaš mu energiu. Nečudovala si sa, prečo upíri ľuďom pijú zrovna krv? Nie je to len tak náhodou, berú energiu, ktorá ich posilňuje a udržiava stále silných a živých, aj keď im už srdce dávno nebije. A čím je mocnejšia tvoja krv, tým viac energie z nej budú môcť získať."
„Takže mňa chcú len ako veľkú magickú baterku?" overovala som si.
Prevrátila očami. „Pochopenie a talent na mágiu mať asi nebudeš, ale v podstate hej. Využijú ťa, aby kúzlo mohli dokončiť. Na takýto rituál je však nutné mať viac energie, ako by mohli získať z tvojej obety. Vyhľadaj si najbližší vzácny prírodný úkaz a hneď máš čas, kedy to chcú spraviť. Vtedy sú čarodejnice silnejšie. A stavím sa, že čarodejnica, ktorá im pomáha, už má všetko pripravené, preto to bude čoskoro," povedala a vážne na mňa pozrela. „Keď ťa chytia."
„Do dokončenia im chýbam už len ja?" hlesla som potichu.
„Áno. Preto to je neuveriteľne hlúpe tam ísť!" vyprskla. „Mohli by si zobrať hocikoho na svete, no načo sa zdržiavať hľadaním, keď ty im tam sama prídeš. Axela mohli zabiť už dávno a my riskujeme zbytočne! Môže to byť pasca, rozumieš?"
„Rozumiem," povedala som pomaly, „ale to na tom nič nemení. Za tri dni tam pôjdeme a Axela zachránime."
Lisa sa ironicky zasmiala a pokrútila hlavou. Niečo si zamrmlala po pod nos a po zvyšok noci sme sa nerozprávali.
Noc prebehla pokojne, aj keď som sa nedokázala úplne uvoľniť a stále sa budila aj pri tých najtichších zvukoch. Nedostatok opatrnosti by tu mohol znamenať istú smrť.
Hneď ráno sme sa stretli v izbe Dereka,Elliota a Raya, ktorá bola najväčšia. Každý si posadal na posteľ a kreslo si obsadila zívajúca Carin s hrnčekom kávy v ruke. Ja som sa len postavila ku oknu, aby som dokázala zbadať, keď sem niekto pôjde.
A potom sa v miestnosti rozhostilo ticho, kde bolo počuť len netrpezlivé nádychy a tikot lacných hodín na stene.
„Vidím, že sme sa moc ďaleko neposunuli," zahlásila ironicky Carin, keď už hodnú chvíľu nikto nič nehovoril.
Erin prevrátila očami. „Veď aké máme možnosti? Žiadne tajné chodby ani východy. Jediná cesta vedie hlavnou bránou a tade sa nedostaneme. Je jedno, že sme tu tri dni, nedokážeme nič vymyslieť. Učili nás bojovať vo vojne, nie vymýšľať stratégie, ako ju vyhrať."
„Možno by som nás cez hradby mohla dostať, ale to by som potrebovala presné plány budovy," povedala Lisa. „Nemôžem tam ísť bez toho, aby som to pred tým nevidela, takže mrzí ma to, ale ja vám moc nepomôžem."
„Tak potom si tu teda celkom zbytočne," zavrčala Emily, vlčica, ktorá patrila k Masonovi. „Nedostaneš nás dnu ani nám nepomôžeš bojovať."
Lisa prekvapene vydýchla a naštvane na ňu pozrela. „Čo ty môžeš o mne vedieť, keď sa celá tvoja rasa snažila vyhladiť tu moju? Stavím sa, že ty nemáš ani poňatia o tom, čo dokážem."
„Stále mi to môžeš ukázať," vyzvala ju.
„To už by stačilo!" zahrmel Farrell. „Sme tu, aby sme bojovali proti upírom, nie proti sebe navzájom. Je jedno, čo sa stalo v minulosti, teraz máme všetci rovnaký cieľ."
Lisa si odfrkla, no už viac k tomu nič nepovedala.
„A čo zahrať sa na nového väzňa a dozorcu? Vo filmoch to vždy fungovalo," navrhol Elliot. „Stačí, keď sa presdsa dostaneme z rozsiahleho priestoru, potom by sme sa už dokázali ubrániť."
„Spoznajú ťa podľa pachu," zamietla to Erin.
„Tak budeme bojovať." Ľahostajne som mykla plecom. „Je to jediná možnosť, ako sa dostať dnu. Kým sa spamätajú, že na nich útočíme, bude po nich, nie?"
Derek si odfrkol. „Nebuď idiot! Sama predsa veľmi dobre vieš, aká je to hlúposť. Nemáme proti nim najmenšiu šancu. Ak dôjde na boj, prehráme."
„Mysleli sme na všetko! Prešli sme každý možný plán a iná možnosť tu nie je!" zavrčala som.
„No tak, May," prehovoril upokojujúcim hlasom Farrell, no ešte viac ma rozhneval. „Nájdeme spôsob, ako ho zachrániť. Ešte stále máme čas."
„Nie, nemáme," vykríkla som so zúfalstvom v hlase. „Sú to už mesiace! Celé mesiace, ako tam Axel trpí a ja tu stále len bezmocne sedím a nič s tým nedokážem urobiť. Už sme tak blízko a ja mu stále nedokážem pomôcť!"
Trhane som sa nadýchla a vykročila ku dverám.
„Hej! Kam ideš?!" zastavila ma Amanda. „Nemôžeš ísť von, vieš, že sú tam upíri."
„A malo by ma to zaujímať?" vyprskla som. „Je predsa jedno, či zomriem teraz alebo až za pár dní, nie?"
Naštvane som vybehla z hotela. Nezaujímalo ma, kde idem. Chcela som ísť odtiaľ len čo najďalej. Utiecť od skutočnosti, že to nedokážeme. Nie bez toho, aby som stratila posledných ľudí, na ktorých mi záležalo.
Ruky som zvierala do pästí. Hnev ma poháňal dopredu a skutočnosť, že sú tu v mojom okolí upír ma nezaujímalo. Alebo to bolo možno zúfalstvo, čo mi nedovolilo zastaviť. Ocitla som sa na jednej z rušnejších ulíc a až potom som si uvedomila, že by som nemala ísť ďalej. Moja hrdosť mi však nedovoľovala vrátiť sa späť, a tak som vošla do kníhkupectva.
Tu ma upíri rozhodne nenapadnú.
Chcela som ísť dozadu, schovať sa medzi regálmi kníh a zabudnúť na všetko to šialenstvo, no v tej chvíli zrazu upútalo moju pozornosť mladé dievča, ktoré sa v zadnom rohu opieralo o poličku a bolo pohltená dejom knihy, ktorú čítala. Civela som na ňu možno aj pár minút, kým mi došlo, že ju poznám.
Naposledy, keď som ju videla mala biele šaty pokryté krvou a v očiach strach z blížiacej sa smrti. V obyčajných rifliach a jednoduchom tričku vyzerala tak... normálne, no o jej identite som nepochybovala.
Určite to bola ona. Upíria princezná, ktorú som takmer pred polrokom zachránila od istej smrti.
„Nicollete."
Zdravím! ^^
Snáď sa vám časť páčila, viem, že viacerí ste boli zvedaví, kedy sa už upíria princezná objaví na scéne, tak tu ju máte :D Čo myslíte, pomôže im? A ako podľa vás dopadne celá záchranná akcia? Ešte jedna kapitola, a potom už bude akcia :D Nezdá sa vám inak, že má táto 2. časť pomalý začiatok? Len tak som rozmýšľala, či to nebude treba trocha prepísať :D