,,Nehovor že by sa ti to nepáčilo. Mňa aj tak neoklameš," zaškeril sa a odpochodoval preč.
,,Kedy to vlastne ideš von?" zakričal po mne zo svojej izby.
,,To ťa nemusí zaujímať,"zakričala som mu naspäť. ,,Ty fakt nevieš byť milá čo?" urazene zakričal.
V mojom pravom vrecku na nohaviciach som cítila zavibrovanie mobilu. Mobil som vytiahla a odomkla.
Už dnes sa uvidíme zlato.
Ďalšia správa od tej osoby neosoby.
Skrčila som obočie a zahľadená rozmýšľala.
,,Deje sa niečo?" predomnou stál Cameron a svoju ruku mal na mojom ramene. Presne ako vtedy keď bol nadrogovaný.
,,Nie," prosto som odpovedala a falošne sa usmiala.
Prečo som si vspomenula na ten deň? Neviem, nechápem prečo. Možno lebo som ho pobozkala a to bola veľká chyba.
,,Naozaj si v pohode? Stále nad niečím rozmýšľaš a si dosť nervózna ako vidím," postavil sa oproti mňa a spýtavo hľadel. ,,Naozaj som v poriadku," mykla som plecom. ,,Vážne?" zamračila som sa. ,,Nestačí ti to povedať raz?" vzdychol a prehovoril: ,,Načo sa vôbec snažím byť milý keď to druhý nerobia. Vôbec sa mi to nevypláca," hodil rukou a posunul sa o kus ďalej.
,,Idem, musím niečo zariadiť," buchol dverami a odišiel z bytu.
Vážne sa naštval za to že som mu to povedala? Uhm, teda. Asi mal pravdu, snaží sa byť milý zatiaľ čo ja sa k nemu správam ako mrcha.
Skontrolovala som si čas. Bolo 16:44. Do 18:50 mám kus času.
Po chvíli vyvalovania na gauči a jedenia chipsov mi už zasa zavibroval mobil.
Teším sa na teba slniečko.
Zamračila som sa nad správou a hodila mobil na zem.
Už ma nebaví hrať toto divadlo a nedovolím aby nejak zaobchádzali s otcom a vydierali ma s ním.
Zazvonil zvonček. Udivene som prišla k dverám a otvorila ich.
,,Čau Peyton, je Cameron doma?" vybehol na mňa Chris hneď čo som otvorila.
,,Nie, niekam ževraj musel ísť," uškrnula som sa. ,,Prosím daj mu to keď príde a hlavne to neotváraj, nie je to pre tvoje oči," uchechtol sa a do rúk mi strčil menšiu ale hrubú obálku.
,,Vaše veci ma vôbec nezaujímajú presne tak ako vy," mrkla som na neho. Chris sa len zasmial a odišiel.
Obálku som položila na stolík v kuchyni a bezstarostne si znova sadla pred telku.
Klamala som keď som povedala že ma to nezaujíma. Nič ma do toho síce nie je ale chcem vedieť čo tajomné tam je. Vraj nie pre moje oči pff.
Poznáte ten pocit keď niečo chcete ale zároveň nie lebo by vás potom žralo svedomie? Nie?
Tak presne to je ten pocit keď mám tú obálku chuť otvoriť ale zároveň nie pretože by som si to vyčítala a k tomu by ma asi Cameron zabil.
Pomaly som docupitala do kuchyni a očkom hypnotizovala obálku na stole.
Ach, tak krásne sa na mňa škerí že ju mám chuť otvoriť a zistiť čo je to čo nie je pre moje oči.
Čo to tak môže byť? Niečo erotické? Hm, Cameron je síce nadržané prasa čo je dosť možné ale zároveň si myslím že keby to bolo niečo také tak by to Chris priniesol v balíku a nie v obálke.
Ďalšia možnosť sú drogy. Tie sú možné viac. Dokonca to bol priniesť sám Chris, jeden z najväčších dílerov v meste. Lenže v tom zas pochybujem že by Cam drogoval. Sám povedal že sa mu to hnusí, ževraj len fajčí pre zrelaxovanie a nič viac.
Ďalšia možnosť ma vôbec nenapadá a už by som konečne mala s tými teóriami prestať a nerozmýšľať o tej obálke.
Okom som prešla na hodiny ktoré vyseli na stene, bolo 18:05. Vypúlila som oči a doslovne behom prišla ku skrini vo svojej izbe.
Rýchlo som sa obliekla a jednoducho nalíčila. Popadla som trendový ruksak a posledný krát skontrolovala čas. 18:39 argh.
Nesmiem meškať!
Vybehla som z dverí a rýchlo zavolala taxi ktorý by ma tam dopravil.
Za pár minút prišiel a ja som mu hneď kázala nech ma čo najrýchlejšie priveze na danú adresu.
Vďaka bohu, bola som tam o 3 minúty skôr a všetko som pekne stihla. Keby nie ako sľúbila tá osoba, zabil by ho.
Som tam kde mám byť. Nervózne si hryziem peru a prestupujem z miesta na miesto. V mojích žilách mi prúdi more adrenalínu a nedočkania ale hlavne strachu.
Je presne 18:50.
Nikde ani duše.
Znova a zas ďalšia správa.
Práve sa na teba pozerám slniečko.
Okamžite som sa rozhliadla okolo seba. Na mojej koži sa objavili zimomriavky.
Nikde nikto nebol, môj strach sa stupňuje čím viac tým viac. Každou správou.
Nevieš ma nájsť však? Len hľadaj. Možno nájdeš, verím že áno si šikovná, huh.
Môj zrak letel z jedného bodu do druhého. Nevedela som kam sa pozerať.
Sadla som si na schody pri klube a vydýchla. Nemala som ani najmenšie tušenie kde je a kam sa mám pozerať.
Hm, vieš že si nemáš sadať na tie studené schody lebo prechladneš? Otec ti to nepovedal keď si bola malá?
Zamračila som sa a naštvane buchla do zábradlia pri mne.
,,Sviňa!" hlasno som zanadávala.
Ale no tak nenadávaj, kazí ťa to. A môžeš sa upokojiť. Stále žije, veď toto je len predohra na zábavu, tak si to uži.
,,Zábava? Mne to nepríde ako zábava sakra!" zakričala som na plné hrdlo.
Keby ma teraz niekto uvidí, myslí si že som totálny psychopat pretože sa rozprávam sama so sebou.
Počkaj do 19:40 tam kde si a všetko zostane v poriadku. Keď odídeš tak nie. Rozumieš?
Kývla som hlavou aj keď som vôbec nevedela kam sa pozerať a kde sa tá sviňa schováva. Táto blbá hra ma vôbec nebaví ale robím to kvôli človeku ktorý ma vychoval a hlavne naučil veľa vecí pre ktoré si ho vážim. Vždy tu pre mňa bol a pomohol mi ak ho to stálo čo chce. Teraz som na rade niečo také spraviť ja a hlavne odvďačiť sa za všetko čo pre mňa kedy spravil.
Poklepkávala som si nohou a pritom spievala do rytmu text s piesne ktorú si otec rád púšťal v aute keď sme spolu niekam šli.
Cítila som sa tým o niečo lepšie a mala som pocit že bude všetko také ako predtým a že sa mi podarí zachrániť ho a tým rovno pomôcť mame z depresií ktoré má kvôli nemu.
19:37
Svetlo v ulici sa premenilo na tmu. Trocha som sa tej tmy bála ale nebrala som na to ohľad a snažila som sa myslieť na niečo iné.
Prekvapene som hľadela na osobu v čiernom ktorá sa ku mne blížila.
Bola bližšie a bližšie až zastala pár krokov odomňa. Vôbec jej nebolo vidieť do tváre pretože tam mala šatku. Ani som len netušila či je to muž alebo žena pritom bol tak blízko až mi to dohnalo strach.
Osoba hľadela na mňa a ja na ňu.
Za ten čas sa za mnou nejakým spôsobom objavili ďalšie dve osoby ktoré ma popadli a pred tvár dali nejakú mokrú vec.
Viac si nepamätám pretože tá vec ma okamžite uspala.
Takže hlásim sa z novou časťou ktorá sa vám dúfam páčila a skončila v tom najlepšom za čo ma možno niekto bude chcieť zabiť😂
Každopádne sa ospravedlňujem lebo hrozne hrozne a ešte raz hrozne dlho nebola časť. Dôvod je že som mala hrozne nabitý program a nemala som ani chuť na wattpad🔥
Dúfam že ma chápete💔
Inak kto myslíte že sú tie osoby?🙈
- With love your cuddly❤