Sebastian sa späť do Charlesovho domu dostal až za tmy. Porozprával sa s Valeryiným známym, majiteľom hostinca Poolom a ten sľúbil, že sa povyzvedá v okolí.
Mal podľa jeho domnienky veľmi nádejné vyhliadky.
Stačí sa len opýtať tých správnych ľudí, povedal.
A Sebastian toho muža ani nemusel presviedčať. Stačilo mu povedať, že pani Kensingtonovej hrozí nebezpečenstvo.
Potom sa sám išiel povypytovať do motelov v blízkosti, či v poslednej dobe neubytovali niekoho podozrivého. Ale nič nezistil.
Rower si asi nemohol dovoliť ani ten najlacnejší pajzel.
Cestou po pozemku do domu informoval strážnikov o pokroku jeho vyšetrovania a išiel pohľadať Valery.
Dúfal, že spolu strávia nejaký čas v súkromí. Potreboval s ňou hovoriť.
U ich dcéry ju nenašiel. Tá pokojne spala a celý svet jej mohol byť ukradnutý. Tak pohľadal Evangeline. Ak by niekto mal vedieť, kde je jeho nevesta, tak je to jej priateľka.
Našiel ju s Hannah, ako o niečom diskutujú v knižnici. A vyzerali veľmi vážne.
„Pani Evangeline, neviete, kde je Valery?" spýtal sa a zdalo sa mu, že sa pri jeho hlase trochu strhli. Ale možno si to len predstavoval.
„Iste to neviem, doktor Gale. Ale určite bude niekde v dome. Pred chvíľou sa tu zastavila a viem, že dieťa by v noci neopustila."
Chcel ešte niečo dodať, ale prišiel k nemu strážnik a niečo mu pošepkal. Zavolali si ho do chodby k predným dverám.
Mali návštevu.
Dôležitú návštevu.
Stáli tam traja muži, pričom jeden z nich vyzeral na Angličana. Vyzeral mladý, možno niečo starší ako Hannah, ale nie o veľa. Avšak v tvári orámovanej čiernymi neposlušnými vlasmi mal tvrdý výraz a oči čierne ako noc mal nedôverčivé a vzdorovité. Akoby sa snažil vyrovnať dospelým mužom už v detstve a ostalo mu to aj v dospelosti. Taký výraz videl na mnohých mladých vojakoch.
„Dobrý večer. Som doktor Sebastian Gale, kapitán 12 kavalérie Únie. Chceli ste so mnou hovoriť?"
„Vďaka, že ste ma prijali. Volám sa William Barnes a som detektívom londýnskeho úradu vyšetrovania, poverený prípadom Covent Garden. Mám tu príkaz na polapenie a odvedenie Clivea Rowera do Británie. Počul som, že ste zapojený do hľadania."
„Áno, lebo sa vyhrážal mojej budúcej snúbenici. Ale stále nechápem, prečo ste tu." Sebastian začal hovoriť tak zmätene a nechápavo, ako sa aj cítil.
„Prišli ste pomôcť lordovi Kensingtonovi?" skúsil sa vymotať zo zmätku, ktorý predstavovala jeho hlava.
„Nie, neprišiel. Mám tu aj dokument, ktorým pozbavujem lorda Kensingtona povinností týkajúcich sa tohto prípadu. Moji nadriadení mali pocit, že začína byť posadnutý chytením pána Rowera. Mysleli sme, že toto odvolanie dostal už v Londýne na domácej adrese, ale očividne sme ho nezastihli včas."
Cez predné vchodové dvere vstúpil ďalší dôstojník so starším mužom. Ten muž vyzeral tak na šesťdesiat a bol dosť pri tele, hoci mal ťažký šedý kabát, ktorý zažil už aj lepšie časy.
Mal po krk dlhé biele vlasy a husté fúzy s bradou rovnakej farby. Čo však bolo na ňom nezabudnuteľné bolo ľavé oko, ktoré mal stále zavreté. Sebastian ho typoval na veterána.
Prehovoril dôstojník.
„Pane, tento muž tvrdí, že má informácie."
„To jo, ale tento muž bude hovoriť za seba. Jasné, mladý?"
Muž pozrel zdravím okom na Sebastiana.
„Vlastním hostinec kúsok od rieky a mladý Pool je dobrý známy. Opis chlapa, ktorého podľa Poola hľadáte sedí na jedného môjho nedávneho nájomníka. Keď nemal prachy na nájomné, platil mi ženskými šperkmi, ktoré asi niekde šlohol. Myslel som, že sa, ako väčšina nájomníkov v hostinci dostal po vojne do dočasne zlej situácie. Ale chlapík nikdy nepoužil meno Clive Rower. Nechá si hovoriť James Alen. Už dva dni nezaplatil nájomné, tak som myslel, že to so sebou išiel skončiť."
„Nepoužil svoje meno?" spýtal sa Sebastian a muž prikývol.
„Nechcem problémy, doktorko. Dám vám tie šperky a nechcem s týmto mať už nič spoločné."
Sebastian prikývol a pozrel na strážnika. Ten odviedol muža preč a šiel s ním urobiť výpoveď.
„To bol rozumný nápad zmeniť si meno. Ak je človek na úteku, nikdy by nepoužil svoje skutočné meno. Stratil by výhodu nenápadnosti. To by som od Rowera nečakal." Poznamenal detektív.
„Tak ako ho mohla vedieť pani Haroldová?" Nedávalo to zmysel. Aspoň Sebastianovi.
„Možno nepovažoval pani Haroldovú za hrozbu. Až na konci možno pochopil, čo by mohla prezradiť. A preto sa jej pokúsil zbaviť."
Z dverí nakukla Evangeline.
„Prepáčte, že som načúvala, ale myslím, že by ste toto mali vidieť." A podala im malý lístok.
Sebastian pocítil paniku, keď to čítal. Podal lístok ďalšiemu dôstojníkovi vedľa seba a ten ho dal detektívovi Barnesovi.
„Evangeline, prosím, len mi nepovedzte, že tam Valery skutočne išla. Sama. Len tak bez podpory vojakov."
Prekrížila si ruky cez prsia a zamračila sa.
„Neurobili by ste to isté?"
„Ale ona je žena! A toto je hlúposť!"
„Aj ja sa bojím! A nielen o Valery. Heather je len pätnásť rokov a o živote nič nevie. Má len nás."
Sebastian sa upokojil.
Mala pravdu.
Krikom nič nevyrieši. Čo sa stalo, stalo sa.
Pozrel na londýnskeho detektíva a v tom jedinom okamihu zdieľali myšlienku.
„Ideme!" „Ideme!"
***
„Na čo sa tu hráš?" Valery začala cítiť hnev, ale stále mala zbraň zamierenú na Clivea. Prečo predstiera, že o ničom nevie?
„Hovorím o nevinných ľuďoch, čo si zabil v Londýne. Henry mi o tom všetko povedal."
„Bolo to neúmyselné. Ponáhľal som sa. Nechcel som toho chlapa tak silno udrieť. Myslel som, že sa z toho spamätá." Trochu zaváhal. „Nakoniec."
„A čo to, čo sa stalo pred šiestimi rokmi?"
„To bola nehoda. Bola to jej chyba. Nemala ma tak vytočiť."
Jej? Henry sa nezmienil o žiadnej ženskej obeti. „Kto je ona?"
„Nightingalova šľapka. Zistil som, že miesto toho, aby mi nosila informácie týkajúce sa toho obchodníka, s ním pracovala. Že jej platí, aby ma motala do tej investície. Prišiel som za ňou, keď som za tým bastardom poslal dvoch svojich chlapov, aby mu dali poriadnu príučku. Prišiel som o všetko a chcel som sa pomstiť. Keď som tú ženskú našiel u nej doma, hádali sme. Ona si chcela baliť svoje kufre, ale keď som jej povedal, že odišiel s tebou, bola prekvapená. Nemyslela si, že pre neho niečo znamenáš. Hádka sa vystupňovala a ja som si nevšimol tie schody. Strčil som do nej a ona spadla. Nehýbala sa. Bože, ja som ich nevidel."
Začal sa triasť. Ak mu bolo takto pri predstave, že niekoho omylom zabil, ako by mohol zabiť úmyselne piatich ľudí?
„Čo sa stalo s tvojimi rodičmi?" spýtala sa Valery. A začala mať nepríjemné podozrenie. Že by to niekto na jej bratranca nastražil?
„Keď som v deň vášho úteku z Británie, tvojho a toho decka, prišiel domov našiel som ich ležať na zemi." Zdalo sa jej, že videla v jeho očiach slzy a strach. Na chladnokrvného vraha prejavoval až priveľa citov.
„Nedýchali. Oči mali vypleštené. Myslel som si, že prišiel nejaký pochybný veriteľ a takto mi po nich nechal odkaz. Že som na rade, ak nezaplatím. A peniaze som nemal. Utiekol som len v tom, čo som mal na sebe. A keď som videl toho chlapa, ako sa chváli v krčme lístkom na loď do Južnej Karolíny, tak som sa chytil príležitosti. Ešte stále som sa triasol, keď som ho ovalil. Nemohlo to byť predsa tak silno!"
„A to je všetko? To je všetka krv, čo máš na rukách?" vykríkla Heather, stále sa skrývajúc za Valery.
„Je to všetko." Clive sa začal pomaly upokojovať.
„Clive, a čo tie prstene? A ten drôt v tvojej izbe?" prihovorila sa mu pokojnejšie Valery.
Ale on sa tváril nechápavo, akoby prehovorila cudzím jazykom.
„To neboli informácie pre verejnosť. Tak sa ťa pýtam, Clive Rower, si vrah z Covent Garden?"
„Čo to žvaníš?" spýtal sa Clive a sklonil zbraň, akoby ho len tá myšlienka úplne paralyzovala.
Ozval sa výstrel.
Valery sa zľakla, že Clive v strese stlačil kohútik a niekoho zasiahol. Pravdepodobne ju.
Keby to tak ale bolo, necítila by páliacu bolesť a presakovanie krvi cez látku jej šiat?
A hneď zistila prečo tomu tak nie je.
Na spodku Cliveovej košele sa začala rozširovať červená škvrna a on zvrieskol bolesťou. Na ranu si položil dlaň a podlomili sa mu nohy. Spadol na bok a stále kričal.
Pri pohľade na čerstvú krv a asi aj pre celý stres a prežitý strach sa aj Heather podlomili kolená a upadla do blaženého bezvedomia.
Aj Valery bolo mdlo, ale nemohla si dovoliť podľahnúť.
V dome bol ešte niekto.
A ten niekto mal zbraň.
***
Charles sa usmieval, keď sledoval, ako jeho snúbenica skúsene diktuje svojej slúžke a osobnej komornej všetko, čo jej majú priniesť do izby, aby mohla zorganizovať ich svadbu.
Keď ale povedala, že to všetko chce už ráno, bol tu Charles, aby zachránil situáciu.
Zakázal Constancii čokoľvek robiť tak tri dni, čím si vyslúžil ďakovný pohľad mladej slúžky.
Akonáhle potom ostali sami, oznámil jej, že ak ho nepočúvne, priviaže ju k posteli.
Ona mu ale ľahostajne odpovedala, že aj na to bude čas. Po svadbe.
Nad jej doberaním sa musel zasmiať. A ona na neho laškovne žmurkla, miesto toho, aby ho odbila, ako to mala kedysi vo zvyku.
Ich nasledujúci búrlivý rozhovor sa týkal miesta, kde budú po svadbe žiť. Charles chcel, aby sa presťahovala k nemu, kde je pokoj a ticho. Constancia by zase rada žila v jej dome, v centre mesta, kde mala blízko k obchodom. Nedokázali sa rozhodnúť. Pokračovanie bolo príhodne prerušené príchodom sestier.
Jedna z nich sa na Charlesa koketne usmiala a jeho Connie si toho nanešťastie všimla. Miesto toho, aby na ňu zvrieskla cez celú miestnosť, ako by to urobila jeho prvá žena, si ju k sebe milo privolala.
Niečo mladej dievčine zašepkala do ucha a to ju tak vydesilo, že sa odvtedy radšej vyhýbala Charlesovmu pohľadu.
Ani si neuvedomil, ako veľmi sa mu páči, keď na neho Constancia žiarli. Rýchlo ju však o svojej láske k nej uistil bozkom na jej plné pery.
Iba s ňou sa cítil znovu mladý. Jeho prvá žena neznášala spoločný čas v súkromí, preto spali vždy v oddelených izbách. Ale s Constanciou si bol istý, že ho už nikdy nečakajú noci samoty po celodennej práci v nemocnici.
Konečne odišla posledná sestra s obväzmi a Constancia si vydýchla.
„Ako sa cítiš, drahá?"
„Neužitočne. Chcem ísť domov a začať pracovať na plánoch pre našu svadbu. Prajem si, aby bolo všetko dokonalé."
„S tým musíš počkať. Chcem ťa pod dohľadom pokým nebude Clive Rower zadržaný a vy všetci v bezpečí."
Náhle vyzerala láska jeho života skľúčene a odmietala mu pozrieť do očí.
„Klamala som." Vyslovila tie slová tak potichu, že mal pocit, akoby sa mu to len zdalo.
„V čom?"
„Muž s ktorým som sa stretávala mi povedal iné meno. Meno Clive Rower som sa dozvedela až od toho útočníka. Ale bol to iný muž."
„Tak prečo si to povedala."
„Ten útočník mi prikázal, aby som to meno povedala, spolu s opisom muža, ktorého som nedávno spoznala."
„Ale mohla si povedať pravdu. Tu si v bezpečí. Sem by sa nedostal."
„Ale dostal. Prišiel sem s tebou, Sebastianom a pani Kensingtonovou. Pozeral sa na mňa a dával pozor, čo poviem."
Charlesa zovrel nepríjemný pocit. Vtedy tu s nimi boli traja muži. A z toho jeden bol pravý Angličan.
Len Henry Kensington poznal vrahove metódy a prostriedky.
„Prečo by to robil? Prečo ťa napadol?" chcel vedieť Charles. Nemohol uveriť, že sa k jeho žene dostal tak ľahko.
„Mal šialené oči, Charles. Chcel moje falošné svedectvo za každú cenu, ak prežijem."
Charles sa rýchlo postavil.
„Connie, musím ísť. Musím varovať Sebastiana."
„Len bež." A naposledy sa na neho usmiala, ako opúšťal jej izbu.