Čierne vdovy 1: Dokiaľ nás život nerozdelí

22. Kapitola

Bola sobota, ale keby ste v ten deň prišli do nemocnice, ani by ste to nepoznali.

Tak tam bolo rušno.

Jedným z dôvodov bol odchod pani Haroldovej z opatery nemocnice. Ale nanešťastie pre personál, doktor Greer jej dohodol domácu lekársku starostlivosť, pokým sa úplne nevylieči. Konečne môže pani Haroldová uskutočňovať svadobné prípravy na svojej pôde. U seba doma.

Kto však bude ženíchom na tejto oslave bolo pre väčšinu ľudí záhadou. A ostatní to nepovažovali za dôležité.

Ďalším dôvodom celého rozruchu boli zranení ľudia z Blackwoodskeho domu.

Strážnik Fridrich mal mierny otras mozgu a tak mu dali pár dní voľno z práce na preliečenie.

Clive Rower dostal potrebné ošetrenie a časom sa z toho úplne dostane. Ale kým nebudú s detektívom pripravení na cestu loďou do Londýna, zostane pripútaný k posteli. Len pre prípad, keby ho napadlo utiecť.

Väzeniu sa už určite nevyhne.

O to sa postarali.

Detektív William Barnes vyviazol len o vlások. Mal veľké šťastie, že si nakoniec vyslúžil len tri až štyri týždne v nemocnici, než miesto v márnici.

A čo bolo s Henrym?

Pre neho už nebolo záchrany. Z Blackwoodu ho poslali rovno do márnice a už len čakal v rakve na prevoz domov, do rodinnej hrobky Kensingtonocov v Londýne. Keďže detektív nemohol kvôli svojmu stavu cestovať, postaral sa o to jeden z jeho kolegov z Británie.

Detektív medzitým sľúbil, že sa postará o prevoz živého väzňa, ale dovtedy zostane v osobnej starostlivosti sestry Hannah.

Dievčaťa sa veľmi dotklo, keď počula o Henrym. Za čas, ktorý sa poznali ho začala považovať za rytiera na bielom koni a postupne si túto svoju predstavu a muža zidealizovala.

Valery s ňou cítila.

Poznala, aké to je mať zlomené srdce svojou prvou láskou.

Ale za tých pár dní v nemocnici sa jej srdce zahojilo. Azda to bolo tým, že sa začala zbližovať s detektívnom Barnesom a zdalo sa, že aj on si vychutnával jej blízkosť.

Heather do nemocnice vôbec nemusela. Po prehliadke ju Sebastian poslal domov, aby si dala na upokojenie nervov napríklad aj čaj. Evangeline to už ustráži a dá na dievča pozor.

A čo sa týkalo Valery, tak tá mala pravdu o svojom zranení. Bolo to len škrabnutie zatúlanej guľky, ktoré nepotrebovalo ani stehy. Potreli jej to akousi zapáchajúcou masťou a pevne obviazali.

Potom ju Sebastian odviezol k Charlesovi domov.

Zatiaľ sa nemohli vrátiť domov do Blackwoodu, pretože tam sa ešte upratovalo po nedávnej streľbe. Na Sebastianovu prosbu sa o to postarali niekoľkí jeho priatelia, pod velením pani Poolovej. Tá trvala na tom, že na nich dohliadne a poprípade poradí, ako vyčistiť zaschnutú krv.

Ženy pri návrate Valery z nemocnice radostne privítali a boli šťastné, že sa jej nič nestalo. Lucille bola rada, že má mamu späť, ale museli jej povedať, že mala len malú nehodu na prechádzke.

A keď sa začala vypytovať na Henryho, mohli jej odpovedať len tak, že sa musel vrátiť domov do Londýna. Okolnosti by nepochopila. A chceli jej ponechať pekné spomienky.

Keď sa Lucille rozhodla ísť sa hrať von s bratmi Poolovými, ženy so Sebastianom sa usadili v salóne. Kuchárka im priniesla čaj spolu so sušienkami, ktoré práve upiekla.