Čierne vdovy 1: Dokiaľ nás život nerozdelí

19. Kapitola

Tak ako povedal Sebastian, doktorovi Greerovi prítomnosť žien nevadila.

V momente, ako slnko zapadlo a chystalo sa predať vládu tme, mali konečne Blackwoodske ženy svoje skromné batožiny v izbách domu doktora Greera.

Našťastie pre všetkých zúčastnených bol doktorov dom natoľko priestranný, aby mohla mať každá žena svoju vlastnú izbu. Aspoň dočasne.

Valery však napriek tomu trvala na tom, aby u nej zostala jej dcéra. Vyhovárala sa na to, ako si jej dcéra zle zvyká na nové prostredie, hlavne v noci, a ona ju chce mať na očiach. Ale bola to skôr poistka, keby si Sebastian vymyslel nočnú návštevu do jej izby.

A podľa jeho krátkeho pohľadu to pochopil. A nesnažil sa skrývať svoje sklamanie nad jej rozhodnutím.

Avšak, čo sa týkalo bezpečnosti ich dcéry, mal rovnaký názor ako Valery. A to, že by ju tiež chcel mať pod dohľadom ďalšej zodpovednej ženy. A kto je lepší, ako vlastná matka?

Po pozemku mali roztrúsené hliadky strážnikov, ktorí súhlasili s názorom, že tieto ženy potrebovali strážiť a osobne sa dobrovoľne prihlásili na ich ochranu.

Vo vnútri domu, pre väčší pocit bezpečia všetkých prítomných osôb, nielen Blackwoodskych žien, zostali ďalší dvaja strážnici, ktorých Sebastian dobre poznal.

Dôveru dostanú tí, čo si ju zaslúžia, hovoril Sebastian.

Ženy mali z celej situácie stiesnený pocit, ale uvedomovali si, že pokým nebude Clive Rower za mrežami nebudú v bezpečí.

Keď mesiac vyšiel zo svojho úkrytu a ožiaril svojím svetlom oblohu, Hannah s Evangeline sa rozhodli si pri krbe prečítať nejakú knižku. Medzitým, čo boli tieto dve dámy zaborené do svojho vlastného sveta, na diváne sedela Lucille mame na kolenách a hlavu mala opretú o Valeryino rameno. Začala cítiť únavu z celodenného vzrušenia.

Sebastian sedel pri stole a s Henrym hrali šachy, ktoré im na požiadanie našla Charlesova domáca. Obaja vyzerali veľmi uvoľnene. Občas pohľadom zablúdili k ženám, aby sa uistili o ich nálade a psychickom rozpoložení. Ale inak sa venovali dileme, kde by sa mohol Rower skrývať.

Keď sa už Valery zdalo, že jej Lucille je blízko spánku a ju už príliš bolia nohy, rozhodla sa dieťa uložiť spať.

„Myslím, že je čas, aby si išla do postieľky, mladá slečna."

Malá sa ani nezmohla na protest.

Valery sa nežne usmiala. „Beriem to ako súhlas."

Sebastian odsunul stoličku, ako náhle tie slová začul a postavil sa.

„Ja ju tam odnesiem."

A vzal svoju dcéru na ruky.

Pomaly sa presunul ku schodom vedúcich na poschodie so spálňami. Počkal však, pokým ho Valery nedoženie, kým sa po nich vybral.

Mala pocit, že sa jej nohy premenili na drevené dosky.

Spoločne potom prešli na poschodie a Valery otvorila dvere ich izby. Sebastian jemne položil dieťa na posteľ a prikryl ju prikrývkou jasne oranžovej farby s kvetinovým vzorom.

Valery sa pre seba usmiala.

Možno z neho bude naozaj dobrý otec, pomyslela si.

Keď vychádzal z izby zavrel za sebou Sebastian dvere, aby nechal Lucille nerušene spať. V okamihu, ako sa pobrali na prízemie, zo svojej izby vybehla Heather.