Čierne vdovy 1: Dokiaľ nás život nerozdelí

15. Kapitola

Valery strnulo sedela vo svojom obľúbenom kresle, kde normálne vo svojom voľnom čase vyšívala, vnútri ich skromného salóniku a na kolenách jej ležala kniha. Nemala chuť na čítanie, ani na nič iné. Dúfala, že toto kreslo jej dodá odvahu.

V hlave jej totiž plávali rôzne myšlienky. A žiadne neboli pokojné.

Sebastian vyzeral rozzúrene, keď si uvedomil, kto je Valery.

To ona chápala.

Aj ona si tým prešla, keď zistila, kto je v skutočnosti Sebastian. Myslela si, že s ňou okamžite preruší všetky kontakty.

Ale dnes ráno jej poslal lístok, ktorý doteraz zvierala v rukách. Písal v ňom, že sa s ňou musí súkromne porozprávať.

Urgentne.

Na premyslenie svojich slov mal celú noc. A našťastie pre Valery, chápal súčasnú situáciu s Rowerom a žiadal ju o stretnutie u nej doma, na jej území, než na nejakom otvorenom mieste.

Ráno požiadala Evangeline, aby zobrala Lucille niekam von, nech nemusí počuť nadchádzajúci rozhovor. Nepriala si, aby jej dcéra videla, ako sa jej matka háda s mužom, v ktorom začala vidieť otca.

Na toto bola primladá.

Samozrejme ich sprevádzal aj strážnik, v prípade ak by sa niečo zase zomlelo. Henry sa bohužiaľ tejto úlohy nemohol chopiť, pretože bol na stanici a pripravoval plán na chytenie zločinca.

Presne o jedenástej začula Valery zaklopanie na vchodové dvere a zvuky, ako ich ide Heather otvoriť.

Počula tlmené pozdravy a otázku, kde je Valery. Po krátkej odpovedi už len čakala.

Nastal čas pravdy.

Keď vstúpil Sebastian do izby, Valery sa zo slušnosti postavila.

Teraz mali sľúbené súkromie.

Chvíľu tam len tak mlčky stáli a čakali, kto ticho preruší ako prvý.

Čakali, kedy ten druhý začne.

Nastal čas na ich sľúbený rozhovor. A preto ho začala radšej Valery. Inak by sa asi nikam nedostali.

„Tak začni. Povedz čo máš na srdci. Nemáme na to celý deň."

Sebastian prešiel k oknu.

„Prečo si mi tajila, kto si?"

To Valery prekvapilo. A trochu nahnevalo.

„Ja?! Nikdy som ti neklamala! To ty si vtedy používal vymyslené meno a teraz sa obhajuješ neexistujúcou manželkou."

„Manželka existuje. Práve sa na ňu pozerám."

„Nebolo to skutočné manželstvo. Ale to by ste mali dobre vedieť. Však pán Nightingale?"

„To ti môžem vysvetliť."

„Tak do toho. Som samé ucho. Rada si vypočujem, prečo si si ma pod falošným menom zobral v rozpadajúcom sa kostolíku v prístave. Bez svedkov. A prečo si ma tam nakoniec nechal."

Sebastian vyzeral, že chce vybuchnúť.

Alebo ju uškrtiť. Ale ovládol sa.

Skúsil to najskôr pokojne.

„Clive bol podvodník a zlodej s možnosťou vstupu do vyššej spoločnosti. Aby som ho odhalil, musel som sa vydávať za niekoho iného. Aby ma nespoznal. Vymyslel som si minulosť a kontakty. Musel som ho zastaviť."