Čierne vdovy 1: Dokiaľ nás život nerozdelí

12. Kapitola

Valery sa so Sebastianom videla o týždeň na deň presne na nedeľnej omši, tak ako jej dcére sľúbil.

Ráno pred omšou sa všetky členky Valeryinej domácnosti rozhodli vstať skôr, aby stihli obsadiť miesta v kostole, než sa nebude dať kam si sadnúť. Minulý týždeň, ktorý Valery považovala skôr za skúšobný, sa Lucille nechcelo vstávať a chvíľu jej matke trvalo, kým sa jej podarilo vytiahnuť ju z postieľky a pripraviť ju na cestu. A preto si takmer nenašli miesto. Našťastie tam bolo niekoľko mužov, ktorý s radosťou ženám prenechali svoje miesta.

Kňaz bol celkom mladý, ale mal schopnosť zaujať svojimi kázňami nejedného farníka. Heather bola tak nadšená jeho kázňou, že trvala na tom, aby prišli aj nabudúce. Valery súhlasila s tou podmienkou, že nabudúce bude pripravovať Lucille ona.

Tento krát bola do návštevy kostola dotlačená aj Evangeline. Išla, hoci trochu neochotne, ale pod nátlakom malej Valeryinej dcérky nakoniec prestala odporovať. Po ceste sa Valery trochu zverila.

„Vieš, raz som už v kostole na kázni bola. Ale kňaz bol veľmi starý a stále obviňoval ženy z hriechov, pričom mnohé z tých čo tam boli nemali o hriechu ani poňatia. Zostala som znechutená. Akoby muži nikdy žiadny hriech nemali na svedomí."

„Nemusíš sa báť, že by sa to dnes opakovalo. Tunajší kňaz sa mi zdal veľmi ohľaduplný. Lucille sa páčil a vieš aká je citlivá na protivné povahy." Upokojovala ju Valery.

A tak sa vydali na ďalší spoločný zážitok.

Lucille sa najviac tešila, že znovu uvidí doktora Galea.

Valery to trochu pripadalo, akoby si ho jej dcéra vybrala, ako náhradu za vlastného zosnulého otca. Hoci tento otec by sa k nej správal lepšie ako vlastný.

Sama sa tiež usmievala nad nedočkavosťou, že znovu stretne Sebastiana. Celé dni myslela na ich bozk. A na slová, ktoré jej povedal.

Nikdy predtým nič podobné necítila, ani keď spoznala svojho prvého manžela Bastiana, a už vôbec nie pri Frederickovi Kensingtonovi.

Stále dokázala cítiť sladký nektár jeho úst, tlak jeho mäkkých pier a korenenú vôňu jeho vody po holení. Mala pocit, že je zase to osemnásťročné dievča na svojom prvom bále v náručí muža, čo ju tancom a šarmom okúzlil. Až natoľko, že súhlasila s rýchlou tajnou svadbou.

V kostole boli dnes vdovy z Blackwoodu medzi prvými. Sadli si do tretej lavice od kazateľne. Heather si vybrala miesto až na úplnom konci pri stene, vedľa nej Lucille a Evangeline si sadla vedľa dieťaťa z druhej strany. Ich skupinku ukončila Valery, pri ktorej bolo ešte miesto pre ďalšiu osobu, či dve. A aj tie sa čoskoro zaplnili.

Valery čakala, že sa čoskoro zjaví aj Sebastian, a ukáže jej, ako si dokáže v takejto situácii poradiť. Ale keď sa otočila všimla si v poslednom rade príťažlivú ženu v stredných rokoch v extravagantných šatách červenej farby. Ťažké svetlé pramene vlasov mala stočené do zložitého účesu a jej tvár bola pokrytá vrstvou púdru. Asi aby zamaskovala svoj vek, hoci stále vyzerala veľmi dobre a mladistvo. Ale aj tak to musela byť asi najkrajšia žena, ktorú kedy Valery videla, hoci z nej cítila nebezpečenstvo.

A Valery nežartovala. Tá žena mala naozaj ostrý pohľad.

Evangeline pripomínala Valery exotického leoparda, ale táto žena by sa dala prirovnať skôr k striehnucemu orlovi. Dravcovi, ktorý čaká na slabú chvíľu svojej obete.

Z nejakého dôvodu si tou obeťou pripadala práve Valery.

Trochu sa otriasla.

Keď konečne bolo vidieť Sebastiana vo dverách, žena sa na neho zmyselne usmiala a narovnala sa, aby pritiahla pozornosť na svoj hlboký výstrih.