Čierne vdovy 1: Dokiaľ nás život nerozdelí

13. Kapitola

Aby Valery prišla na iné myšlienky išla do práce.

Tri dni sa snažila nemyslieť na pocit zrady, ktorý mučil jej zranenú dušu.

A doteraz sa jej to celkom aj darilo.

Krátko pred zatvorením obchodu vstúpila do salónu žena, ktorú Valery videla v kostole.

Dnes mala na sebe ohnivo červené šaty v štýle, ktorý videla len v tých najlepších anglických salónoch. Valery nepochybovala, že boli ušité z francúzskej látky.

Žena sa pohybovala elegantne s mierne zdvihnutou bradou, akoby chcela dať najavo, že je lepšia, ako tu pracujúce ženy. Pomaly sa rozhliadla, až kým pohľadom nenarazila na Valery.

Úsmev, ktorý jej vyslala spôsoboval na Valerynom chrbte zimomriavky.

Neznáma žena pomaly kráčala k Valery a cestou sa dotýkala látok, ktoré mala v dosahu. Valery potlačila inštinkt utiecť a radšej venovala zákazníčke profesionálny úsmev.

To ženu trochu prekvapilo.

Nesmie stratiť hlavu, ak sa dotyčná žena rozhodne robiť problémy.

Všimla si, že ostatné ženy ju vydesene pozorujú.

„Vitajte v salóne pani Strouthovej. Smiem vám pomôcť?"

Žena na Valery prižmúrila oči. Potom sa rozhodla hrať svoju hru ďalej.

„Prišla som sa presvedčiť, či sú klebety o tomto obchode pravdivé. Hovorí sa, že tento salón kráča s dobou, ale ja tu vidím len staré látky nemoderných farieb a návrhy, ktoré by si nevybrala ani ľahká žena bez haliera."

Valery jej nedala najavo, ako ju tie kruté slová zranili. Mala už s takými ľuďmi svoje skúsenosti a vedela, ako ovládnuť zhnusenie. Takéto ženy chcú svojimi slovami dosiahnuť výhodnejšiu cenu, alebo exkluzívnejšie návrhy.

Valery sa namiesto toho usmiala.

„Určite tu pre vás nájdeme niečo, s čím budete spokojná. Vzadu máme niekoľko bežných návrhov, ktoré by ste si mohli dovoliť."

Valery sa otočila a nepožiadala ženu, aby ju nasledovala. Vykročila nevediac o nenávistnom pohľade, ktorý sa na ňu zameral. Neznáma ju nasledovala a neodpustila si nejaké tie reči.

„Všimla som si vás v kostole. Vyzerali ste tam na môj vkus trochu ako šedá myš. Preto som si nevedela prestaviť, ako si k vám mohol prisadnúť môj drahý Sebastian. Veď ani nie ste jeho typ!"

Žena sa postavila tvárou v tvár Valery. „Keď som sa na vás popýtala a zistila som, že tu pracujete, nestihla som sa čudovať. Pre Sebastiana je netypické stretávať sa so ženou bez majetku."

„Poznáte sa s doktorom Galeom?"

„Áno a veľmi dôverne, ak mi rozumiete." Povedala jej to s miernym zapradením.

Snažila sa jej naznačiť, že je jeho milenkou.

Valery sa sama seba snažila presvedčiť, že vôbec nepocítila osteň žiarlivosti.

Po tom, ako sa jej dvoril, nezmienil sa, že má vzťah. Ani pred priateľmi. To by ju zranilo.

Ak to bola pravda.

„A ako ste sa vy dvaja spoznali?" spýtala sa žena.

Valery sa radšej držala pôvodnej verzie, ktorej spočiatku verila. Mohla by aj niečo pridať, zo škodoradosti. A aby zistila, ako bude žena reagovať.