Čierne vdovy 1: Dokiaľ nás život nerozdelí

9. Kapitola

Ráno po návšteve nemocnice, sa Valery ešte uistila, že Lucille nič nechýba a že ju môže nechať pod dozorom Heather, než sa vybrala do práce.

Pred časom obstarala Valery pre dievčatá farby a plátno, aby sa mali čím zabaviť, keď budú obe dospelé ženy mimo domu.

Na žiadosť svojej zamestnávateľky sa Valery začala obliekať do nových a veselších šiat. Dnes vyhrali karamelovo hnedé šaty vlastného návrhu so štvorcovým výstrihom.

Evangeline odprevadila Valery k salónu a potom zamierila na poštu.

„Idem len poslať zopár listov. Mám pár starých adries, z ktorých mi už brat písal. Snáď tak získam predstavu, kde sa práve nachádza. Zastavím sa na spiatočnej ceste, keby si niečo potrebovala."

„Nemaj obavy, Eve. Budem v poriadku." Upokojovala Valery priateľku.

A odišla.

Prácu v salóne začala triedením látok v regáloch a upravovaním figurín vo výklade. Po otvorení obchodu sa pustila do udeľovania rád neistým zákazníčkam a pomáhaním za zástenou s obliekaním hotových modelov na ich poslednej skúške a meraním na šaty budúce.

Pred pár dňami prišla za Valery pani Strouthová s novou pracovnou ponukou.

„Ukázala ste sa nám v najlepšom svetle, paní Kensingtonová. Myslíte, že by ste mohli začať pracovať na nákresoch nových návrhov? Zapáčil sa mi nápad nádychu londýnskej módy."

Valery nezostávalo nič iné, ako súhlasiť. Mala z toho samozrejme radosť, ale nevedela si predstaviť, že bude upravovať šaty pre zákazníčky, keď to doteraz robila len pre seba. A pre Lucille.

Presne o štvrtej vošla do salónu milá dvadsaťročná brunetka so zelenými očami a pánskym sprievodom.

V mladej žene spoznala zdravotnú asistentku, Hannah Kellyovú.

Čo však Valery veľmi prekvapilo, bol pánsky sprievod. Nečakala, že tak skoro uvidí doktora Galea. Nevedela si predstaviť, aký by mohol mať dôvod, aby sem prišiel.

Nepovedala mu predsa, kde pracuje!

Jediná možnosť, bola slečna Kellyová.

Očividne si boli tí dvaja veľmi blízky. Valery mala zvláštny zvieravý pocit.

Nechcela si priznať, že by to mohla byť žiarlivosť.

Keď si ju Sebastian všimol, uvidela ako mu zažiarili oči a s úsmevom si ju obzerá. Pocítila zimomriavky, ale snažila sa nedávať to najavo.

Prečo len priťahuje práve tých nesprávnych mužov?

Nasadila profesionálny úsmev a pristúpila k nim, ako k zákazníkom.

„Dobrý deň, vitajte v salóne pani Strouthovej. Slečna Kellyová," dievča s úsmevom prikývlo. „Vaše šaty sú pripravené. Prosím, nasledujte ma dozadu."

Otočila sa doktorovi chrbtom a zdvorilo viedla Hannah k zástene. To však neodradilo muža, aby ju aj tak nenasledoval.

„Ako sa darí vašej dcérke, pani Kensingtonová?" spýtal sa Sebastian.

„Má sa dobre, ďakujem. Teraz je doma s tetou a na nič vážne sa nesťažovala."

„To som naozaj rád. Mimochodom, máte krásne šaty. neuveriteľná zmena po tých čiernych smútočných. Úplne žiarite, pani..."

„To stačí. Čo keby ste si sadol u okna, kým so slečnou Kellyovou neskončíme, doktor Gale?"

„Volajte ma Sebastian. Doktor Gale ma volajú iba pacienti. Pre vás len Sebastian."