Zayn ma doviezol domov. Ponáhľala som sa dovnútra odložiť si tašku a vzať si so sebou teplú bundu. Vonku je zima čo dáva zmysel, kedže je jeseň. Moji rodičia sú v práci, tak som im na lístok napísala, že sa za chvíľu vrátim.
Zayn zariadil stretnutie s realitným maklérom, takže sa ideme pozrieť na dva rozličné typy bytov.
Som poctená tým, že chce, aby som mu robila spoločnosť ja a nie jeho mama alebo jeden z jeho kamarátov, ktorého pozná dlhšie.
Zayn nás doviezol k prvému domu a auto zaparkoval hneď vedľa moderno vyzerajúceho auto nášho makléra.
Ten muž sa opieral o auto s telefónom pritisnitým k uchu. Je skoro plešatý, na čele má vrásky a v ruke drží hnedú aktovku.
Keď sme vystúpili z auta, telefón si vložil do vrecka a potriasol si s nami rukou. Stáli sme pred malým, staro vyzerajúcim murovaným komlexom so oknom smerujúcim k pokojnej uličke s málo obchodmi.
Odomkol bránku a rukou naznačil, aby sme podišli k dverám, ktoré viedli k hnilým schodom: "Dámy prvé."
Muž mi otvoril dvere, obdarovala som ho slabým úsmevon, kým sa so Zaynom rozprával o nejakých číslach.
Byt je starý a zaprášený. Steny sú vymaľované tmavými farbami a podlahu pokrýva tmavé drevo, dokonca ani z malého okna sem neprichádzalo veľa svetla.
Úprimne to tu bolo trochu strašidelné. Našťastie so mbou Zayn súhlasil. Nasadli sme do auta a nasledovali sme makléra k druhému domu.
Tento byt je dokonca bližšie k našej ulici. Vyzerá, akoby ho postavili len pred nedávnom a rozhodne vyzerá modernejšie, ako predchádzajúci.
Fasáda bola murovaná bielymi tehlami s veľkým oknom. Vyzeralo to dosť draho.
"Pekné." Povedala som. Prikývol upravujúc si svoju čiernu čiapku, vyzeral ohromený.
"Hej, tento som videl na internete." Usmial sa a stisol mi ruku predtým, ako sme vkročili.
Je to jednopodlažný dom a je skutočne dokonalý. Je väčší a svetlejší, ako predošlý. Steny sú namaľované na bielo a odrážajú svetlo prichádzajúce z obrovského okna, aj napriek tomu, že začalo pršať. Je to tu moderné a čisté. Má to veľkú spálňu, pekne vyzerajúcu kúpelňu, veľkú kuchyňu a obývačku.
Vedela by som si predstaviť bývať tu, je to presne môj štýl. Nemám rada farebné steny s metúcimi tapetami. Súdiac zo Zaynovej tváre, tiež sa mu tu páči.
"Cool, nie?" Prešiel rukou po kuchynskej doske.
"Hej, dokázala by som si predstaviť bývať tu. " Súhlasila som. Pobozkal ma a pritiahol si ma bližšie.
"Myslím, že mama ma bude chcieť donútiť predať auto. " Zasmial sa. Musela som obdivovať jeho žiarivý úsmev. Vyzeral šťastne.
*****
Keď sme prišli domov, rozhodla som sa Zayna pozvať dnu vediac, že rodičia sú doma.
"Ahoooj." Zakričala som, keď sme vkročili dnu.
Vyzula som sa, vyzliekla som si bundu a zavesila som si ju na vešiak.
Čadť zo mňa ľutovala, keď som Zaynovi dovolila spraviť to isté, keďže pod bundou mal iba biele tričko s krátkym rukávom, ktoré mu ofhaľovalo jeho potetované ruky - to moji rodičia rozhodne nebudú vidieť radi. Zayn sa za ne nehambí, takže by to bolo nevhodné povedať mu, aby ich zakrýval.
Nechcem aby si Zayn myslel, že sa za ne hambím, to nie, len nechcem, aby ho moji rodičia súdili.
"Priniesla som Zayna. " Povedala som, no potichu som si vynadala, keď sa z obývačky vynoril otec - ich dvoch ešte nikto nepredstavil.
Jeho oči okamžite spočinuli na Zaynových tetovaniach, začo som mi darovala nepekný pohľad.
"Ahoj Zayn." Povedal spôsobom akým šéf hovorím k svojmu podriadenému a nadstavil mu ruku, aby si potriasli. V podstate sa na neho mračil.
"Dobrý deň pán Fray. " Povedal slušne a jemne si s ním potriasol rukou. Zayna očividne netrápil otcov pohľad.
Chcela som otcovi naznačiť, aby sa stiahol, no on sa stále pozeral na Zayna. Pohľadom zamieril na Zaynovu čiapku a pozeral na ňu spôsobom "myslíš si, že si cool keď nosíš vo vnútri čiapku?"
Zayn ma chytil za ruku a bez ďalšieho slova som nás zaviedla hore na poschodie.
"Nebolo to až také zlé, vyzeral, že sa mu celkom páčim." Zasmial sa. Chcela som nad ním pretočiť očami, ale nedokázala som sa prestať smiať.
"Neviním ho za to." Venoval mi súcitný pohľad a obkrútil si okolo mňa ruku. Podišla som k nemu bližšie a vdýchla som jeho vôňu. Cítila som sa pri ňom bezpečne.
"Hej, moji rodičia nie sú vždy taký prísny. " Ale nemohla som ich z toho viniť. Zayn sa objavil trochu nečakane.
Cítila som jeho dych pri mojom uchu, kým svojimi rukami zohrieval tie moje, ktoré boli studené z vonku.
"Mimochodom, keď kúpim ten byt, som si istý, že to bude miesto, kde budeme tráviť spoločný čas. " Povedal a hodil sa na postel.
Natiahol sa k môjmu nočnému stolu, vzal odtiaľ časopis a začal v ňom listovať s úsmevom na tvári.
____________________________________
A nový diel je po pol roku na svete :) Mrzí ma, že som nepridávala časti skôr, ale mala som toho naozaj veľmi veľa a moja fantázia bola na bode mrazu. Tak ak tu ešte zostali nejakí verní čitatelia, som veľmi rada, že ste nezanevreli na moju poviedku. Za každú hviezdičku ďalujem . A ak by ste mali čas, môžete si prečítať poviedku, ktorú som začala prekladať. Ďakujem :)