Vo veľkej sieni, do ktorej ich zaviedli, boli prestreté stoly tvoriac oblúk popri stenách. Sieň bola naplnená hlasmi skupiniek, ktoré sa spolu zhovárali. Aj ich skupinka si našla svoje miesto. Elinyra zaostala, aby sa pripojila k poslednému členovi ich desiatky, ktorý sa tiahol na chvoste. Čierne vlasy mu padali do očí a pôsobil dosť otrávene.
„Chcela som sa ti poďakovať," prehovorila k nemu. Otočil k nej tvár a prehrabol si vlasy. Chvíľu sa jej uprene díval do očí, akoby ho prekvapila. Nespomínal si na ňu? Akoby lovil v pamäti, kto to je. „Ďakujem, Adran" pripomenula sa mu už trochu váhavejšie, keď neodpovedal.
„Áno, jasné. Nie je za čo," odvetil akoby nútene. Mierne nadvihla kútiky úst, ale videla, že mu nie je veľmi do reči, tak zase vykročila k ostatným. „Počkaj!" vychrlil zo seba odrazu. "Ty si spútaná s dračím démonom," povedal, no celkom potichu. Prudko sa otočila a jej výraz teraz už nebol milý a priateľský.
„A čo má byť? Ak ti to vadí, daj sa preradiť do inej skupiny," odvrkla a znova sa otočila.
„Prepáč, nepýtal som sa preto. Nevadí mi to. Len..." Zmĺkol.
„Len čo?"
„Zaujímalo ma to. Preto ťa držali v tom úkryte? Preto ťa uniesli?" Elinyra sa zamračila a on sa zarazil, akoby si uvedomil, že sa pýta priveľa.
„Áno. Čo presne ťa zaujíma?" Svoju otázku nepoložila už vôbec mierne ale priam útočne.
„Čo sa deje?" Odrazu sa pri nich zjavil Eradan a prepaľoval Adrana pohľadom. Adran mu nevenoval pozornosť a stále pozeral na Elinyru.
„Nechcel som ťa naštvať," povedal, no Elinyru to nepresvedčilo. "Len mi to nejde do hlavy. Taká moc a ty si proste..." Odmlčal sa a to bolo múdre rozhodnutie, pretože akokoľvek by tá veta skončila, bolo by to viac než nezdvorilé. Už toho bolo dnes viac ako dosť. Cítila sa ako najväčšia atrakcia na celej škole a bolo jej z toho nanič. Otočila sa a chcela odísť. Adran urobil krok k nej, no do hrude mu narazila Eradanova dlaň a odsotila ho.
„Daj jej pokoj!" Adran ho odstrčil a chcel jej ešte niečo povedať, ale Eradan ho nenechal. „Hovorím ti daj jej pokoj!" Ďalší štuchanec.
„Staraj sa o seba, mamľas!" Štuchanec mu vrátil. Nasledovalo niekoľko ďalších postrčení od oboch, zaznelo zopár nadávok a potom sa Adran neovládol a pustil sa s Eradanom do bitky.
O niekoľko minút neskôr už celá ich desiatka stála zoradená v pracovni svojho majstra. Eradanovi sa tvoril monokel a Adranovi modrina na lícnej kosti. Thimeron si ich mlčky prehliadal spoza prepletených prstov usadený za veľkým dreveným stolom. Obaja chlapci sa pozerali do zeme. Elinyra a ďalší sa tvárili vážne, no Willrin sa pobavene uškŕňal a Esania sa tvárila, že ju vôbec nič nezaujíma a čistila si špinu z nechtov.
„Ešte ste na pôde akadémie len necelú hodinu a už ste stihli narobiť problémy." Thimeronov hlas znel prísne. „Ešte šťastie, že ste to aspoň stihli pred oficiálnym zahájením školského roka. Aby ste vedeli, aj takéto udalosti sa zohľadňujú pri hodnotení tímovej spolupráce. Všetko sa zaznamenáva." Všetkým do radu zamrzli tváre. Thimeron ich nechal chvíľu v napätí, potom dodal: „Teraz to ešte vynecháme, keďže riaditeľka Mayra ešte oficiálne nezahájila školský rok. Ale dávajte si odteraz pozor!" Vstal, obišiel stôl a postavil sa priamo pred vinníkov. Striedavo pozrel na jedného a potom na druhého. „Je vám to jasné?" Obaja mlčky prikývli. „Dobre. To by sme mali. Teraz si zadelíte predmety. Niektoré sú povinné, tie budete mať všetci spoločné. Ostatné si môžete zvoliť podľa toho, čo chcete po akadémií robiť alebo čo vás zaujíma." Thimeron si znovu sadol za stôl a položil pred seba zoznam predmetov.
„O každom predmete vám stručne poviem a vy si premyslíte, na ktoré by ste sa chceli zapísať. Popoludní sa stretnem s každým z vás individuálne a preberieme vaše možnosti. Taktiež potrebujem poznať vaše schopnosti, aby som vás mohol usmerniť." Elinyra sa zatvárila kyslo. Predsa si len našiel spôsob, ako jej zasahovať do života. „Takže pozrime sa na to. Máme tu hodiny boja, čo je základ pre tých z vás, ktorí chcú byť Strážcami, Hľadačmi, členovia gardy a podobne. Tieto hodiny sa delia na boj s mečom, ale samozrejme povolené sú aj iné zbrane, potom boj s očarovanými zbraňami, boj bez zbraní, lukostreľba a bojová mágia. To posledné budeme mať spolu. Povinné predmety, ktoré máte všetci rovnaké, sú v prvom rade hodiny mágie, ktoré sa ďalej rozdeľujú na teoretickú a praktickú časť. Aj tieto budete mať so mnou. Na hodinách teórie mágie si v prvom ročníku prejdeme základné poznatky mágie – jej druhy, poznatky o magickej energií, jej vyvolanie, základné využitie, rozsah, a tak ďalej. Počas praktickej časti sa budeme učiť základné používanie mágie v prvom semestri, v druhom prejdeme k jednotlivým náročnejším druhom využitia energie.
Ďalej tu máme základy bylinkárstva. Aby ste rozumeli, poznatky o rastlinách a ich využití sú potrebné takmer všade. Na týchto hodinách sa naučíte len základné veci, ako účinky niektorých rastlín, ich vplyvy na magickú energiu a ich využitie. Tí, ktorí sa chcete ďalej venovať alchýmií, pre vás je samostatný voliteľný predmet, ktorý je omnoho viac zameraný na využitie nie len rastlín, ale aj iných prvkov.
Medzi hlavnými predmetmi je aj sarenský jazyk, pretože, ako viete, sarenčina je stále veľmi používaný jazyk a mágiu ako prví preskúmali práve Sarenania, ak nerátame tharneiský národ. Magické rituály a zaklínadlá sú taktiež v sarenskom jazyku. Okrem toho Zafíria podporuje jeho učenie.
Ďalším povinným predmetom sú hodiny cvičenia. Mám na mysli fyzické cvičenie, ale nemusíte z toho mať obavy. Náročnosť bude taká, aká je potrebná pre každého z vás.
No a potom tu máme voliteľné predmety. Sem patria magické rituály. Rituály sú vyššia forma využitia mágie, silnejšie a odolnejšie než bežné kúzla a spotrebúvajú málo energie. No majú svoje pravidlá a vyžadujú čas a precízne prevedenie. Využívajú sa najmä pri ochrane, ale majú svoje využitie aj v iných podobách.
Potom tu je zaklínanie. To je vhodné pre niekoho, kto nedokáže správne využívať magickú energiu alebo jej má malý rozsah, no vyžaduje si to naučenie formuliek, samozrejme, v sarenčine. Je tu spomínaná alchýmia, liečenie, história a magická archeológia. Ako sa budete učiť na hodinách mágie, magická stopa pretrváva v prírode aj v predmetoch. Jej skúmanie pomáha pri odhaľovaní tajomstiev z minulosti a tomu sa venujú práve magickí archeológovia. No a ešte ak by mal niekto záujem, je tu aderonský jazyk a tharneiský jazyk, ktorý sa už síce nepoužíva, ale historici a archeológovia skúmajúci tento národ sa bez neho nezaobídu. Tieto dva predmety sa ale otvárajú len podľa záujmu.
Viaceré hodiny budeme mať spolu. Navyše spolu budeme mať dve hodiny týždenne, počas ktorých sa budeme venovať hlavne vašej tímovej spolupráci. Povedal by som, že sa snáď nebudú opakovať podobné situácie, ako nám pripravili títo dvaja, ale to by bolo priveľmi naivné. Vedzte ale, že toto hodnotenie je pre váš prospech veľmi dôležité."
„Ja s tým nemám problém, pokiaľ si tento tupý ksicht dá pozor na papuľu," ozval sa stále podráždene Eradan a fľochol na Adrana. Elinyra ho drgla lakťom, ale nevenoval tomu pozornosť.
„Radšej zmĺkni, ak nechceš dostať prídavok," odvetil rovnako podráždene Adran. Eradan sa k nemu otočil a Adran hneď po tom. Už to vyzeralo, že sa znovu do seba pustia, keď vtom medzi nich vbehla Ydaria a oboch zastavila dlaňou na ich hrudníkoch.
„Tak to by stačilo. Neviem ako vy, ale ja mám v pláne dosiahnuť veľmi dobré výsledky, tak mi to nekazte." Elinyra si už predtým všimla, že Ydaria je veľmi smelá. Spomedzi dievčat bola najstaršia a očividne sa nebála uzemniť ani chlapcov, ktorí boli obaja rovnako starí, ako ona. „Nebojte sa, majster Thimeron, dám na týchto dvoch kohútov pozor." Thimeron sa súhlasne usmial.
„Dobre, vidíme sa o tri dni na prvej hodine. Príďte včas." S týmito slovami ich prepustil. Po skončení všetkých bodov programu, ktorý ešte zahŕňal stručné zhrnutie školského poriadku, ktorého plnú verziu majú v izbách, ich povinností, termínov prázdnin a ďalších vecí, sa odobrali do svojich izieb, aby sa vybalili a zoznámili sa s prostredím, v ktorom budú najbližšie roky bývať.
Do budovy internátov prešli okolo hlavnej budovy úzkym chodníkom lemovaným okrasnými kríkmi. Z diaľky to vyzeralo, že Zafíria je jedna obrovitánska budova pripomínajúca starobylý hrad, ale v skutočnosti to bol komplex budov nalepených na seba vypĺňajúcich obdĺžnik tvoriaci štyrmi vežami ťahajúcimi sa k nebu.
Chlapci odišli do svojho krídla a dievčatá do svojho. V každej izbe bolo päť miest, takže dievčatá z ich skupiny boli všetky spolu.
Elinyra vstúpila hneď po Ydarií a Arvine, ktoré boli najviac zvedavé. Len čo jej uvoľnila výhľad Ydariína bohatá červená hriva, naskytol sa jej pohľad na krásnu, celkom priestrannú a pekne zariadenú izbu s piatimi posteľami, piatimi nočnými stolíkmi, piatimi skriňami a veľkým stolom uprostred. Z dvoch vysokých okien s dlhými kráľovsky modrými závesmi dnu prenikalo slnečné svetlo a ešte viac miestnosť zútulňovalo. Elinyra si s radosťou vzala jednu z dvoch postelí pri okne. Tú druhú obsadila Ydaria.
„Tak dievčatá, čo takto sa trocha zoznámiť?" navrhla Ydaria, ktorá už teraz bola tmelom, ktorý ich spájal dokopy. Dievčatá si položili batožinu vedľa postelí a posadili sa. „Začala by som, ale myslím, že nie som sama, čo horí nedočkavosťou dozvedieť sa niečo o našej spútanej priateľke." Namierila pohľad na Elinyru a tá stuhla. Ako sa zdalo, nadmernej pozornosti sa nevyhne po celý deň. Snáď to všetkých čoskoro omrzí.
„To je pravda," ozvala sa Winria a prebodla ju modrými očami. „Mňa hlavne zaujíma, či je bezpečné bývať s tebou v jednej izbe." Elinyra jej nevrlý pohľad opätovala.
„Keby nie, myslíš, že by ma sem pustili len tak?" spýtala sa Elinyra trochu dotknuto.
„Nehnevaj sa, ale nič o tebe nevieme," pokračovala Winria. „A musíš vedieť, čo sa vraví o Spútaných. Máme právo mať obavy. Čo ak stratíš kontrolu?"
„Nestratím kontrolu. Energia démona je uzamknutá, postaral sa o to Spútavač. Jej uvoľnenia sa nemusíte báť." Snažila sa neznieť dotknuto, ale nevedela, či sa jej to podarilo. Už mala na dnes dosť toto všetkého. Ak toto bude musieť počúvať ešte dlho, zapochybuje, či nebol omyl prísť na toto miesto.
„No tak, dajte s tým pokoj. Elinyra je úžasná osoba, milá a dobrá. Dajte jej šancu a neposudzujte ju podľa toho, že má v sebe tú vec." V tej chvíli bola Arvine nesmierne vďačná za jej slová. Boli to asi najmilšie slová, aké v ten deň počula. S vďakou vpísanou v tvári sa na ňu usmiala.
„Dobre, začnem ja," zachránila situáciu opäť Ydaria. „Som Ydaria, mám sedemnásť rokov. Som z Močaristých krajov na juhu. Milujem umenie, najmä spev, ako čoskoro zistíte," usmiala sa. „Hovoria o mne, že som sebavedomá a odvážna, ale to posúďte časom samé. Som tu, pretože sa chcem stať alchymistkou a pomáhať svojimi odvarmi kde sa bude dať." Po nej pokračovali ďalšie.
„Som Arvine, mám štrnásť rokov, som zo Staoru. Chcem sa stať liečiteľkou, ako je moja mama. Som veselá a priateľská a fakt dúfam, že sa mi bude dariť a nestiahnem vás svojou nešikovnosťou k zlým výsledkom."
„Ja som Winria, mám šestnásť, som z Tianmaru a chcem sa stať hlavne dobrou a slávnou ženou magického sveta. Som usilovná, nadaná, ambiciózna, a bez zbytočnej skromnosti, aj talentovaná. Možno budúca vodkyňa alebo riaditeľka Zafírie." Všetky zaradom sa uškrnuli. Tejto rozhodne nechýba sebavedomie a drží sa veľkých plánov, pomyslela si Elinyra. Potom však reagovala na netrpezlivé pohľady.
„Som Elinyra, onedlho budem mať pätnásť rokov a som z Vlčieho kraja. Chcem sa stať Strážkyňou. Neviem, či som dostatočne talentovaná, ale rozhodne som usilovná a odhodlaná na sebe pracovať." Viac zo seba nedostala.
Všetky pohľady teraz smerovali na posledné dievča, ktoré o sebe ešte nič nepovedalo. Čiernovláska ležiaca na posteli ucítila na sebe pohľady a otočila k nim tvár.
„Čo je?" Chvíľku všetky prepaľovala pohľadom, potom s povzdychom opäť namierila tvár k stropu a spustila: „Som Esania, ako už viete, mám primeraný vek, a fakt netúžim o sebe rozprávať cudzím ľuďom." Niektoré nadvihli obočie, niektoré mykli plecom. Nikto ju nenútil o sebe rozprávať.
Po tomto strohom predstavení sa začali vybaľovať a neskôr sa pobrali pohľadať jedáleň, kde ich čakal obed. Po obede mali všetci prváci prehliadku areálu. Celý komplex Zafírie tvorilo niekoľko budov, z ktorých každá mala svoj účel. Ako prvú videli hlavnú budovu, v ktorej sa nachádza okrem veľkej siene slúžiacej na spoločné akcie a stretnutia nachádzajú aj pracovne učiteľov vrátane obrovskej kancelárie riaditeľky na vrchnom poschodí.
Druhou budovou sú internáty, kde každé z troch poschodí patrí inému ročníku. Ku každému poschodiu navyše patrí niekoľko kúpeľní a spoločná miestnosť. Na prízemí sa nachádza kuchyňa a jedáleň. Medzi hlavnou budovou a internátmi sa nachádza veľká budova s bohatou knižnicou a observatórium. Priestor medzi týmito budovami tvoril rozľahlý pekne upravený park s lavičkami.
Keď prešli ďalej chodníkom okolo internátov, prišli k radu budov, v ktorých sa nachádzali učebne. Celkom na druhej strane bola aréna a zbrojnica. Všetky tieto budovy tvorili obdĺžnik a rohy tohto štvorca tvorili Zafírové veže, ktoré boli postavené na ochranu Zafírie pred nečakaným útokom. Málokto ale vie, ako ich mechanizmus spustiť a okrem toho severná veža je údajne nefunkčná. Na Zafíriu ale nikto nikdy nezaútočil, takže to nikto nepokladal za dôležité.
Širšie okolie tvorili trávnaté aj zalesnené plochy, kopce aj jazero. Ďalej od nich sa nachádzali skúškové arény, takzvané arény prežitia. Ale než ich uvidia, uplynú tri roky. Na druhej strane boli tréningové arény, ktoré budú naopak údajne vídavať celkom pravidelne.
Popoludní, tak ako bolo sľúbené, sa jeden po druhom stretli s Thimeronom. Vôbec sa jej do toho nechcelo. Nechcela s ním byť osamote. Ale vedela, že sa tomu nevyhne. Preto šla hneď druhá po Esanií, aby to mala za sebou.
„Vitaj, Elinyra. Sadni si," povedal s úsmevom a ukázal na stoličku pred sebou. Sadla si a nechala pred seba položiť zoznam predmetov s miestom na mená. Esania sa zapísala na mnoho predmetov. Netušila, že je taká nadaná. „Chcela by si byť Strážkyňou," ozval sa muž pred ňou. Prikývla. S jeho odsúhlasením sa zapísala na boj s mečom, boj bez zbraní a bojovú mágiu.
„Chcem aj magické rituály a magickú archeológiu, ale neviem, či to bude mať využitie u Strážcov," povedala a letmo pozrela na majstra.
„Strážcovia majú rôznorodé úlohy a taktiež vítajú rôznorodé schopnosti. Navyše nevieš, či sa tvoj cieľ nezmení za tie tri roky. Ak ťa tieto veci zaujímajú, venuj sa im. Určite to nebude na škodu."
„Čo sa týka tharneiského jazyka, tiež ma zaujíma. Bude sa otvárať?"
„To ti zatiaľ neviem povedať, ale pokojne sa zapíš. Ak bude aspoň šesť záujemcov, otvorí sa." Elinyra sklonila zrak k papieru a podpísala sa. Potom položila brko a vstala.
„Vďaka, dovidenia," povedala stroho a otočila sa.
„Elinyra," zastavil ju. Otočila sa späť a pozrela na neho s neutrálnym výrazom v tvári.
„Môj návrh stále platí. Ak budeš chcieť súkromné tréningy, počítaj so mnou. Väčšina tých, ktorí sa chcú stať Strážcami mávajú lekcie navyše."
„Vďaka za ponuku, ale zatiaľ ju nevyužijem," povedala s predstieranou milotou a otočila sa k dverám.
„Môžeme začať pracovať aj s energiou démona." Zastala s rukou na kľučke dverí. „Myslím, že by si ju dokázala zvládnuť aspoň z malej časti." Spustila ruku z kľučky a pootočila hlavou.
„Nechcem ju používať. Nechcem, aby som mohla stratiť kontrolu."
„To by som nedovolil. Všetko chce tréning. Nevravím, že by to bolo hneď. Potrvá, kým sa ju naučíš zvládnuť, ale tvoje schopnosti sa tým neporovnateľne zvýšia." Chvíľu obaja mlčali. Premýšľala. Bol by to spôsob, ako sa stať silnejšou a nezávislou. Ale je to riziko. Navyše by musela prijať jeho pomoc. Akoby jej čítal myšlienky, ozval sa zase. „Chcem ti pomôcť, Nyra. Dovoľ mi to." Práve toto ju odradilo. Sľúbil, že ju nechá na pokoji a znova to porušil. Nedokáže splniť jediný sľub, prečo by mala ustúpiť?
„Nie. Zaobídem sa aj bez toho." Bez ďalších slov otvorila dvere a odišla. Thimeron si sťažka vzdychol. Do miestnosti vošiel jej priateľ, vysoký blonďatý chlapec, o ktorom mu hovoril Norcan.
„Počul som, že máš problém s vyvolaním mágie," informoval ho, keď sa zapísal na štyri z piatich bojových predmetov. „Zapíš sa aj na bojovú mágiu." Blondiak na neho prekvapene pozrel.
„Ale ja neviem používať mágiu normálne." Thimeron sa uškrnul a vstal. Obišiel stôl a pokynul Eradanovi, aby sa tiež postavil. Vzal mu ruku a svojou dlaňou mu obopol zápästie. Eradan na to prekvapenie hľadel a nechápal, o čo mu ide. Thimeron len chvíľu mlčky stál a mračil sa.
„Tok tvojej mágie je zablokovaný," prehlásil napokon udivene. „Nevieš o tom nič? Niekto ti zablokoval mágiu, preto ju nedokážeš vyvolať a dokážu ju poňať len očarované zbrane a artefakty. Ale je celkom silná." Eradan na neho nechápavo hľadel.
„Ako zablokovaná? Nechápem."
„Nuž, niekto nechcel, aby si ju používal alebo aby si sa učil. Kto boli tvoji rodičia? Ovládali mágiu?"
„To sotva. Otec bol lovec a mama šila odevy."
„Zaujímavé. No, teraz to už bude v poriadku. A hneď máš domácu úlohu. Techniku by si mal poznať, takže sa pokúšaj vyvolať mágiu, kedykoľvek si nájdeš čas." Eradan na neho stále nechápavo hľadel a len pomaly mu dochádzalo, o čom to Thimeron hovorí.
„Ja... Ďa-ďakujem," vykoktal. Elinyra tohto človeka z duše nenávidí a on sa cítil podobne, už len preto, že to on jej urobil zo života peklo. Ale teraz mu pomohol. Nyre sa to páčiť nebude, pomyslel si.
„To nestojí za reč." Podal mu brko a naznačil, že sa má podpísať. Z voliteľných predmetov si Eradan pre istotu vybral zaklínanie. Keď už chcel odísť, Thimeron ho gestom zastavil aby zostal sedieť. „Môžeme sa porozprávať?" Až taký idiot Eradan nebol, aby mu nedošlo, o čom sa chce zhovárať.
„Nebudem Elinyru presviedčať, aby vám verila. Ďakujem vám za pomoc, ale v tomto vám ja nepomôžem."
„To od teba nechcem."
„Prečo ste to urobili?" Neovládol sa. Musel sa spýtať. „Bola malé dieťa."
„Viem, čím si musela prejsť," odvetil Thimeron skleslo.
„Neviete! Vy ste pri nej celý ten čas neboli. Vy ste sa pre ňu nebili, nechránili ste ju pred urážkami, pokrikovaním a hlúpymi narážkami. Pred kameňmi, ktoré do nej decká hádzali. Pred útokmi dedinčanov, ktorí ju mali za netvora." Rozohnil sa a Thimeron ho nezastavil. Nechal ho, nech vyplaví von svoje pocity a až potom sa ozval.
„Som ti vďačný, že si pri nej stál a chránil ju."
„Vy mi nemáte prečo byť vďačný! Nie ste jej ničím. Ste len cudzí chlap, ktorý sa jej po rokoch snaží votrieť do života." Zarazil sa, uvedomil si, že sa rozpráva s učiteľom.
„To je v poriadku. Zaslúžim si tvoj hnev. Ale poopravím ťa. Bol som tam, prišiel som. Jej matka ma vyhodila a preklínala. No aj tak som neodišiel. Z diaľky som na ňu dozeral celých päť rokov. Potom som ju naďalej chránil, keď po nej pátrali. Poveril som svojho učňa, aby na ňu dozeral osobne namiesto mňa."
„Áno, vieme o vašom učňovi. Veľká vďaka zaňho!" Eradan sa opäť rozčúlil pri zmienke o Norcanovi.
„Ten muž zradil mňa, ako aj vás. Veril som mu. Bol jedným z mála, komu som skutočne veril. Netuším, prečo to urobil, ale zaplatí za to, to ti sľubujem. Vlastnoručne ho zabijem, len čo sa mi dostane do rúk." Eradan musel ustúpiť. Thimeronov hnev ho presvedčil, že Norcanova zrada sa ho dotkla možno ešte viac, ako ich dvoch, ktorí ho poznali len zopár týždňov.
„Chcem, aby už mala Elinyra pokoj od toho všetkého, aby bola v bezpečí a aby ju ľudia prijali," hlesol viac-menej sám pre seba.
„Potom chceme to isté, Eradan. Viem, že si musím získať jej dôveru, ale nie je čas. Pátrajú po nej. Počas leta som poriešil dvoch prenasledovateľov, zatiaľ čo vy ste o ničom netušili. Tu je v bezpečí, ale neviem, čo bude počas prázdnin, ak opustí akadémiu. Prenasledovatelia to využijú, tým som si istý."
„Chiméry?"
„Nie, tentokrát nie. Vyzerá to tak, že tamtá skupina sa teraz neodváži na seba upozorňovať. Ale ide po nej Dračí úsvit a vypátral som aj nájomného vraha, ktorý mal zrejme za úlohu ju zabiť." Eradan sa zatváril zdesene. Mysleli si, aké bolo leto v meste pokojné. A pri tom po nej sliedili prenasledovatelia.
„Čo chcete odo mňa? Nebudem ju presviedčať, aby vám verila."
„To od teba nechcem, už som povedal. Stoj pri nej, ako doteraz. Nenechaj ju samu. Nie hneď, ale po nejakom čase, ju skús aspoň presvedčiť, aby prijala moju ponuku na súkromné lekcie. Nemusí mi veriť, no len ja dokážem pracovať s jej démonom. Dokáže oveľa viac, keď sa jej budem môcť venovať individuálne." Eradan sa zamyslel. Elinyra nebude rada, keď sa pridá na Thimeronovu stranu. Ani to nechcel. Sám si nebol istý, či sa mu dá veriť. Ale pomaly ho nahlodávalo presvedčenie, že tomu mužovi záleží na jej bezpečí. „Aj v škole to bude mať ťažké, nebudú ju chcieť prijať všetci. Musíš jej byť oporou," dodal Thimeron.
„Vždy jej budem oporou," rozhodne vyhlásil Eradan. Akoby sa o tom vôbec dalo pochybovať. Nevedel, ako sa zachovať. Nechcel sklamať Elinyru ale ani ju nechcel nechávať ohrozenú. Tento človek by ju mohol naučiť oveľa lepšie sa pripraviť na hrozby, ktoré ju prenasledujú.
Nezdalo sa, že bol o jeho slovách učiteľ presvedčený, ale nepovedal k tomu nič. Ako by aj mohol niečo povedať? Eradan je Elinyrin najbližší človek a jediný, komu naozaj dôveruje. Nemá právo pochybovať o jeho odhodlaní byť jej vždy po boku.
Keď opúšťal Thimeronovu pracovňu, vystriedal sa s Adranom. Zazreli po sebe. Ten chalan ho vytáča už len svojou prítomnosťou. Arogancia, ktorá z neho vyžaruje, mu je proti srsti. Prečo musia byť spolu v skupine? Eradan si nevedel predstaviť, že by s ním mohol niekedy normálne vychádzať alebo aspoň, že by dokázali spolupracovať. Od začiatku mal z neho zlý dojem a ten sa nenapravil ani keď sa stretli v Zafírií. Pochyboval, že sa to niekedy zmení. Ale bude ho musieť trpieť, nemá inú možnosť.