Alri ich včera previedla budovou a ukázala im ich izby. Dostali hneď aj večeru. Po nej si šiel Eradan ľahnúť. Bol vyčerpaný z cesty a rana ho pobolievala. Alri zostala s Elinyrou, aby jej porozprávala, čo ju vlastne na druhý deň čaká.
Vysvetlila jej, že na tomto mieste vychovávajú mláďatá grifov. Starajú sa o ne a trénujú. No Elinyra vnímala sotva tretinu z toho, čo jej povedala. Stále myslela na Norcanov náhly odchod. Nikdy by jej nenapadlo, že ich rozlúčka bude takáto. Rozhodne nečakala objímanie a sentimentálne reči, ale predsa len čakala trochu viac. Správal sa k nej milšie, ako väčšina ľudí. Mala pocit, že si rozumejú. No nakoniec pre neho zrejme nebola nič viac, ako len úloha. Dovolil, aby si ho obľúbila, obdivovala ho a potom to všetko jednoducho uťal.
Nebude nad tým viac rozmýšľať. Nič už na tom nezmení. Ospravedlnila sa Alri za svoju mizernú náladu a vyhovorila sa na únavu. Veľmi dlho nemohla zaspať a len sa prehadzovala. Keď zaspala, bolo už neskoro po polnoci.
Ráno vstala zavčasu. Stále sa nemohla baviť nepokoja, ktorý jej nedovolil spať. Obliekla si nohavice, košeľu a vestu, na nohy si natiahla čižmy. Podľa Alriných pokynov si zbrane nevzala. Pri práci v grifích záhradách ich potrebovať nebude. Dlhé vlasy si zviazala, aby jej nezavadzali pri práci a zbehla dolu schodmi na raňajky. Alri prišla chvíľu po nej.
„Dobré ráno," pozdravila. „To si taká nedočkavá alebo si nemohla spať?"
„Dobré ráno. Asi oboje," odvetila Elinyra. Alri si k nej prisadla a spolu sa pustili do raňajok.
„Alri, môžem sa ťa niečo spýtať?" začala po chvíli.
„Iste, pýtaj sa." Alri na ňu pôsobila veľmi sympaticky. Sršala z nej nákazlivá veselosť. Je o jedenásť rokov staršia od Elinyri, no z krásnych modrých očí jej žiari detská duša.
„Vedela si o Norcanovej úlohe všetko?" Alri ju hneď zastavila.
„Nie, nemohol mi povedať podrobnosti. Viem len, že bol poverený dávať na teba pozor, pretože by si mohla byť v ohrození."
„Vieš aj prečo ma ochraňoval?"
„Vravím, že som nesmela vedieť podrobnosti."
„Teraz sa jeho úloha už skončila a ja u teba mám pracovať. Myslím, že môžeš vedieť všetko."
„Norcan mi to porozpráva, ak bude chcieť."
„Vy ste sa spoznali ešte predtým?"
„Nie, spoznali sme počas tej doby. Nestrážil ťa nepretržite, občas mu ten, kto ho tým poveril, doprial voľno a zastúpil ho sám." Elinyra ihneď zareagovala.
„Ty vieš, kto ho poslal za mnou?"
„Nie, to neviem. Tomu človeku záležalo na tom, aby o tom vedel len Norcan." Elinyra pocítila veľké sklamanie. Na okamih si myslela, že sa konečne dozvie pravdu o tom, kto Norcana poveril dozeraním na ňu.
„Spoznali ste sa teda počas jeho voľných dní?"
„Áno, bolo to pred šiestimi rokmi v Gredonskom prístave. Totiž, môj otec je z Aderonu. Je to dlhý príbeh, skrátka, rodičia sa dali dokopy mladí a po čase sa rozišli, no mama už bola tehotná. Rozhodla sa, že ma vychová sama, ale otec sa o mňa staral tiež. Občas navštevoval Zahr a inokedy som zase ja prišla do Aderonu. Práve som sa vrátila loďou odtiaľ, keď bol Norcan v prístave. Bola som v sprievode strážcov, ktorých otec so mnou vždy posiela a s kamarátkou, ktorú som vtedy zobrala do Aderonu so mnou." Na chvíľku sa odmlčala a pozrela na Elinyru. „Nenudím ťa? Asi si chcela vedieť len stručnú verziu."
„Nie, rozprávaj. Rada si to vypočujem," odvetila a ďalej so záujmom počúvala.
„Keďže sme museli prenocovať v Gredone, trochu sme si to spestrili a opili sme sa. Aby si to správne pochopila, nezvykli sme veľa piť. To bolo prvýkrát, čo sme sa naozaj opili. Samozrejme nám to stúplo do hlavy a začali sme robiť hlúposti. Vyšmykli sme sa našim strážam, ktoré si mysleli, že sme šli spať, a ušli sme do ulíc nočného prístavného mesta. Vieš si to predstaviť. Nebudem rozoberať podrobnosti. Ale keby nás nestretol Norcan, mestské stráže by nás zatvorili prinajmenšom dovtedy, kým by sme nevytriezveli. Povedal, že nás pozná a postará sa, aby sme sa vrátili, kde sme boli ubytované. Strážnici nás nechali teda v jeho rukách nech nás odvedie. No my sme mu nič nepovedali, ani kde sme ubytované. Aj tak s nami zostal.
Začalo pršať a zaviedol nás do lodenice. Kamarátka sa uvelebila v jednej z lodiek, no ja som nespala. Norcan nás po celú dobu strážil a bol naozaj veľmi slušný. Iný muž by asi využil príležitosť, ale on len dozeral, aby sme nerobili hlúposti a nedostali sa do problémov. Ja som sa správala celkom inak, povzbudená alkoholom a on to napriek tomu nezneužil.
Nakoniec som tiež zaspala a po prebudení, keď som sa na všetko rozpamätala, neskutočne som sa hanbila. Ospravedlňovala som sa mu a vysvetľovala som, že som sa prvýkrát opila. Ľutovala som, že s nami musel pretrpieť celú noc. Čakala som, že ma odbije, ale on sa zasmial a povedal, že to bolo celkom zaujímavé. Povedala som mu, že mu to vynahradím ako bude chcieť a on mi povedal, aby som mu sľúbila, že už nebudem piť." Alri sa pri tej spomienke zasmiala a pokračovala. „Povedala som mu, že budem piť len vtedy, keď bude nablízku on, aby na mňa dal pozor. Tomu sa zasmial zase on a potom už to tak šlo ďalej až sme sa dohodli, že sa stretneme o dva mesiace znova v Gredone, pretože kvôli práci sa nebude vedieť skôr uvoľniť."
„A stretli ste sa?" vyzvedala Elinyra, keď si Alri znova dala menšiu pauzu v rozprávaní.
„Áno. O dva mesiace som prišla do Gredonu a popravde, cítila som sa ako taká hlupaňa, že sa trmácam cez polovicu Zahru za niekým, kto určite po dvoch mesiacoch zabudol na moju existenciu. Ako už teraz viem, on si myslel to isté. Ale obaja sme prišli a strávili sme spolu celý deň. Bez nadmerného pitia, podotýkam. Z toho sme upustili. Takto sme sa stretli ešte niekoľkokrát v Ayore, pretože to mesto sme mali obaja bližšie ako Gredon. Neskôr sme sa ale snažili stretávať častejšie. A po štyroch rokoch sme sa vzali."
„Vy ste manželia? To som nevedela," prekvapivo utrúsila Elinyra.
„Áno, sme manželia," potvrdila Alri. Elinyra sa náhle cítila nepríjemne a Alri si to všimla. „Čo sa deje?"
„Je mi ľúto, že ste nemohli byť poriadne spolu kvôli mne," Alri sa usmiala a chytila ju za ruku.
„Ty predsa za nič nemôžeš. Okrem toho sa naše cesty s Norcanom skrížili práve preto, že pôsobil na východe Zahru kvôli tebe. Možno by sme sa nikdy nestretli." Alri sa k nej správala mimoriadne láskavo, no jej slová pomohli len málo. Norcan nasadzoval kvôli nej vlastný život, keď ho mal tráviť so svojou ženou. Cítila sa teraz ešte mizernejšie. Z úvah ju vytrhol Alrin hlas. „Všimla som si, že sa medzi vami niečo odohralo." Elinyra zaváhala. Nevedela, či jej má o tom porozprávať. Aby to Alri pochopila, musí poznať celý príbeh. A je dosť možné, že ju potom pošle čo najďalej. Nakoniec sa Elinyra odhodlala a porozprávala jej o všetkom, nech sa stane, čo sa má. Onedlho aj tak každý v meste bude vedieť, kto je.
Alri celý čas napäto počúvala a ani raz ju neprerušila. Elinyra sa na ňu nedívala, nechcela zbadať opovrhnutie a odpor v tej milej tvári. Keď skončila, stále vytrvalo sledovala vlastné prsty, ktorými nervózne prepletala. Alri bez slova vstala, prešla k nej a objala ju. Elinyra spracovala prvotný šok z celkom nečakanej reakcie. Keď sa Alri odtiahla, prehovorila a v jej hlase bol len úprimný súcit.
„Prežila si veľa zlého, Elinyra, a ešte ťa veľa zlého čaká. Ale ustála si to. Som si istá, že všetko, čo na teba čaká, zvládneš a urobí ťa to silnejšou." Elinyra nevedela, čo povedať. Alri sa usmiala a sadla si naspäť oproti nej. „Poviem ti, že som trochu prekvapená, keď som si vypočula, o čo vlastne šlo pri Norcanovej práci. Sama si to musím nechať uležať v hlave a spracovať. No jedno ti poviem. Aj z môjho rozprávania si mohla pochopiť, že Norcan je veľmi starostlivý a hoci sa snaží pôsobiť odmerane, nie je taký.
Získala si si ho, pravdepodobne v tebe vidí výnimočnú osobu, ktorou nepochybne si. A popravde neviem ti vysvetliť jeho zmenu správania. Nezdá sa mi pravdepodobné, že by chcel takýmto spôsobom pretrhnúť puto, ktoré nikdy nemalo vzniknúť. Znie to kruto, ale Strážcovia si musia držať odstup za každú cenu. Norcan si robí veci po svojom, ale toto vždy dodržiaval, pokiaľ viem. Ty si si ho skrátka získala. Ale to, ako sa zachoval, sa na neho vôbec nepodobá. Samej mi to vŕta v hlave."
„Alri, prosím ťa, nehovor mu, že som ti o tom povedala," Nechcela, aby to vyzeralo hlúpo. Asi jej to nemala všetko hovoriť. No Alri na ňu pôsobila tak nezvyčajne sympaticky a dôveryhodne, že jej skrátka všetko vysypala bez pomyslenia na následky.
„Neboj sa, nepoviem mu nič. Nebudem sa do toho miešať. Ale som rada, že si mi to povedala. Nemysli si o ňom, že je to zlý človek, alebo že by mu na tebe nezáležalo. Po tom všetkom, čo si mi povedala, mi je celkom jasné, že opak je pravdou." Zamyslela sa a potom sa potichu zasmiala. „Možno v tebe na chvíľku videl niečo ako dcéru."
„Čože?"
„Neviem, tak mi to napadlo. Možno sa tieto udalosti prekryli tak, že to na neho takto zapôsobilo. Totiž, naposledy, keď sme sa stretli, a ani sme netušili, že je to posledný krát počas tejto jeho úlohy, bolo to mimoriadne vzácne stretnutie. Bolo to pred niekoľkými týždňami."
„Asi nerozumiem," povedala zmetene Elinyra.
Alri sa usmiala a položila si ruku na spodok brucha. Elinyra prekvapene rozšírila oči a nadšene sa usmiala. „Písala som mu to v liste, ktorý musel dostať tesne predtým, ako ste opustili tvoju dedinu."
„Takže on vedel, že bude mať dieťa?"
„Áno, odpísal mi, keď ste boli na ceste. Prečo ťa to tak prekvapuje?"
„Pretože o to viac je pre mňa nepochopiteľné, že riskoval kvôli mne život." Vedel, že bude mať dieťa, a aj napriek tomu sa vrhal do jej neustáleho zachraňovania. Namiesto toho, aby sa na ňu vykašľal a šiel za svojou rodinou. Zrejme si to nakoniec uvedomil a zanevrel na ňu, napadlo jej. To ale nahlas nepovedala.
„Dobre, som rada, že sme si pohovorili. Teraz je už ale čas pracovať," pripomenula Alri. Obe sa zdvihli a odišli z jedálne. Prešli chodbou a vyšli von zadným východom.