Veriť či neveriť?

39.časť

Každý jeho dotyk vyvoláva vo mne neopisateľné pocity. Všetko je zrazu ako v raji a ja nedokážem na nič iné myslieť len na nás dvoch. Len on a ja. On jediný sa ma takto dotyká, on jediný vie čo milujem, iba on. V posledných dňoch mám pocit že tento krásny sen sa končí. Krásny sen s pár výnimkami. Všetko bolo farebné, krásne, príjemné a teraz to zchádza všetko do tmy. Všetko ide tam ale ja nechcem dovoliť aby tam išiel aj on. Nedovolím aby sa stratil v tme a ja ho už potom nenájdem.

Mikina skončila na zemi a tak isto tam pristáli aj nohavice s tričkom. Moje Vans-ky som si len zošúchla z nôh a ďalej sa o ne nezaujímala. Ležať pre ním len v spodnom prádle už nebolo pre mňa zahanbujúce ako po prvý krát. Veľa krát ma videl len v podprenske a nohavičkách, no keď už pôjde aj ten kúsok oblečenia dole vtedy sa začnem hanbiť. Tak sa aj stane. Spodné prádlo skončí na zemi a ja tam zostanem pred ním úplne nahá. Moja tvár začne naberať červeň tak si zahanbene zakryjem dlaňami tvár. Hneď mi ich dá dole a svoje pery jemne obtrie o tie moje. Naschvál ma nepobozká, viem že ma tým provokuje.

"Toto nieje fér." Zakňučím mu do ucha a on sa z uchechtnutím odtiahne. Jeho očí sa vpíjajú do tých mojích, nedokážem z ních nič vyčítať. Všimnem si ako sa mu rozšíria zreničky, v ktorých sa objavia malé iskričky.

"Čo by nemalo byť fér?"

"Moje oblečenie sa už povaluje niekde na zemi a to tvoje máš stále na sebe." Z úškrnom sa ku mne skloní a tentokrát ma už pobozká. Len jeden bozk mi venuje a potom sa presunie k môjmu uchu. Jemne mi zahryzne do ušného lalôčiku a mne z úst výjde nepatrný tichý ston. Chytím jeho lem trička a začnem mu ho pomaly zdvíhať až si ho sám pretiahne cez hlavu a tým odhalí svoju vypracovanú hruď. Už som aj zabudla aký je to skvelý pocit dotknúť sa jeho vypracovaného tela. Prstami som obkreslovala jeho tehličky na bruchu a po celý čas ma pri tom pozoroval. Ani na sekundu neodvrátil odomňa zrak a pozoroval moje prsty. Zdvihla som k nemu zrak a naše oči sa zase stretli. Tentokrát to bolo iné. Akoby medzi nami prebleskla nejaká iskra a ja som jednoducho nemyslela na nič iné ako len na jeho pery. Potrebujem ho. Potrebujem ho cítiť.

Tu krátku medzeru som medzi nami hneď prerušila. Nemohla som si pomôcť ale už som chcela aby sa to stalo. Aby som ho už mohla cítiť v sebe a zase si užívať ten neopisateľný pocit. Ten pocit eufórie a bezmocnosti keď pod ním ležím. Ten pocit keď ste si istý že vás ten človek miluje. To je presne to čo teraz prežívam. Oprel si čelo o to moje a ja som mu zatiaľ stihla rozopnúť opasok na nohaviciach a stiahnúť ich rovno aj z jeho boxerkami. Postavil sa aby si ich mohol dať úplne dole a pomedzi tým ešte vytiahol z nohavíc peňaženku, z ktorej si vybral ochranu. Zase sa nadomňa naklonil a medzi zubami roztrhol balíček. Ochranu (kondóm) som mu vytrhla z ruky a v jeho očiach som zaznamenala prekvapenie. S úsmevom som mu ho pomaly navliekla a potom ešte raz po jeho celej dĺžke prešla. Jeho vzdych bolo momentálne to najkrajšie čo som mohla v túto chvíľu počuť.

Nikam sa neponáhlal a to som si na ňom cenila. Moju hruď začal zasypávať malými bozkami a ja som pri tom musela zatvoriť oči. Zahryzla som si do spodnej pery a sústredila sa len na jeho pery na mojej pokožke. Na nič iné som nemyslela. Len on a ja. Nikto iný. Cez hlavu mi prebeskol obraz Charlieho a ja som svoje ruky hneď zatlačila do hrude. Josh sa na mňa vystrašene pozrel a keď som videla jeho smútok v očiach tak som mala chuť si vlepiť facku. Tento krát už mu nič nedovolím. Žiadny Charlie mi nebude kaziť moje intímne chvíle len kvôli tomu že sa ma pokúšal znásilniť. Pri tej spomienke sa mi začnú hrnúť do očí slzy. Nedokážem ich potlačiť ale z jednej strany môžem byť rada že sa to nestalo.

"Čo sa deje?" Utrel mi slzu, ktorá mi tiekla po líci. Jeho ustaraný hlas ma aspoň trochu ukludnil. Nemôžem to dnes zkaziť. Nedovolím to.

"Nič, ja len... Prepáč." Nenechám ho už nič hovoriť v túto chvíľu a vrhnem sa na jeho pery. Keď ucítim ako sa obtre svojím rozkrokom o ten môj tak začnem byť riadne nedočkáva. Pomaly do mňa začne vnikať a keď je vo mne až po koreň, konečne cítim ten pocit plnosti. Nič nieje krajšie ako tento úžasný a neopisateľný pocit. Raz prirazí a v podbrušku ucítim tú istú bolesť ako po prvý krát. Nieje úplne silná, dá sa zvládnuť ale aj tak to strašne bolí. Naše pomalé tempo mi zatiaľ vyhovuje. Pohltí ma slasť a Josh trochu pridá na tempe. Naše vzdychy zaplňujú miestnosť ale nezaujímam sa o to. Ani sa to nedá, na jediné čo sa dokážem sústrediť je on. Tlak v podbrušku sa začne meniť a ja viem čo už mám očakávať. Tempo ešte viacej zrýchli a to ma začne prinášať do rozpakov. Pozriem sa do Joshových očí a vtedy docielim svoj vrchol. Spravili sme sa na rovnako keďže Josh hneď prestane. Na jeho čele sa objaví pár kvapiek potu a ja mu ich zotriem. Tak ako som vyčerpaná teraz som snáď ešte ani nebola. Viečka sa mi začnú pomaly zatvárať a zatiaľ nás Josh prikryje dekou. Lahne si vedľa mňa a je hneď v tú chvíľu upadnem do spánku.