Veriť či neveriť?

17.časť

Venujem Durkooo :) uži si to :)
Dnes je nedeľa. Nemala som čo robiť a spomenula som si na Zoeinu scénu v piatok v škole. Je obed a rozhodla som sa že jej zavolám. Chytila som do ruky svoj mobil a vytočila som jej číslo. Po chvíľe mi to zdvihla.
"Áno?" Ozval sa jej hlas.
"Ahoj Zoe." Pozdravila som. Chvíľu bolo ticho ale nakoniec sa ozvala.
"Ahoj. Deje sa niečo?" Spýtala sa.
"Nie. Malo by sa?"
"No... To ja neviem. Či náhodou ti tá tvoja nová priateľka niečo nevhodné nepovedala." Povedala urazene. Už viem o čo jej ide. Ona žiarli?
"Nechcem sa teraz rozprávať o El. Prídeš ku mne? Potrebujem sa porozprávať s tebou." Povedala som a popri tom som si prezerala moje nechty na rukách. Nič zvláštne som tam nevidela.
"Dobre. Ale neprídem sama." Chcela som namietať ale zložila mi.
"No super..." Zamrmlala som si popod nos. Chcem s ňou osamote porozprávať a ona si sem niekoho 'pozve'. Ale nenapadá koho. Teda... Jeden človek by tu bol. Adam. Keď príde s ním tak im sa zatvorím dvere rovno pred nosom. Vrátila som sa do reality a začala som trochu upratovať obývačku, kuchynu a chodbu. Pre istotu. Akurát som všetko dokončila a po dome sa rozoznel zvonček. Bežala som otvoriť. Pomaly som otvorila dvere a prestala som dýchať. Žiadna kamarátka, žiadny Adam... Len Zoe a človek, na ktorého som sa snažila celé tie 3 a pol týždňa zabudnúť. Keď to tak vezmem... Nedala som sa s Joshom dokopy trochu skoro?
"Ahoj. Myslím že by si sa potrebovala porozprávať aj s ním." Ukázala na neho prstom a ja som rýchlosťou blesku zatvorila dvere. Do hlavy sa mi vmotali všetky spomienky... To ako keď sme boli malý a robili sme zle mojej starkej. To ako ma pred každým chránil a bral ma ako mladšiu sestru keďže som od neho o rok mladšia. To ako na mojích 13-tich narodeninách ma zobral do aquaparku a on si tam zlomil ruku keď sa šmikol. To ako on vždy pri mne stál a ja pri ňom tiež. A hlavne... Ten deň keď som ho stretla pod vŕbou a on odišiel a po pár dňoch som si ho vypočula a pocítila som že som našla človeka, ktorý bude pri mne stáť za každú okolnosť.
Človek, ktorého som ľúbila ako brata stál pred dverami nášho domu. Všetky spomienky mi stále vŕtali v hlave a mne sa nahrnuly slzy do očí. Začali mi stekať po líciach a ja som sa skĺzla po stene na zem. Hlavu som si dala do lona a ruky si obmotala okolo nôh. Spomienky. Blbé spomienky. Chýbajú mi jeho objatia, jeho vôňa, jeho ochrana a v podstate on celý.
Počula som ako niekto otvoril dvere. Zase sa zatvorili a cítila som ako si niekto ku mne čupol. Vôňa. Jeho vôňa.
"Prepáč. Neplač kvôli mne. Nezaslúžiš si to. Prepáč mi to všetko. Naše posledné stretnutie a zároveň aj tá hadka je stále pred mojími očami a ja sa toho neviem zbaviť. Všetko čo som povedal alebo naznačil ľutujem a aj vždy budem. Ublížil som mojej malej sestričke a bolí ma to. Ak mi neodpustíš tak ja to pochopím, ale dúfam že si aspoň necháš pre seba moje slová." Cítila som že sa postavil. Pomaly som zodvihla hlavu a videla som ako odchádzal. Buď teraz alebo nikdy. Rýchlo som sa postavila, rozbehla som sa a zozadu som ho silno objala.
"Chýbal si mi Loui." Poviem. Otočí sa čelom ku mne a pozriem sa mu do očí. Mal slzavé oči. Objal ma tak silno že ma skoro rozpučil ale bolo mi to úprimne jedno.
"Už nikdy nenechám aby sa nám niečo takéto stalo." Odtiahol sa. Čapla som ho za ruku a posadili sme sa na gauč.
"Keďže sme sa dlho nerozprávali tak mi teraz povieš všetko čo sa udialo." Povedala som a on sa zasmial.
"Ako chceš. Čiže... Mala si pravdu. Ohladne Kirsty. Rozišiel som sa s ňiu lebo som ju videl s niekým ako sa bozkávala. Potom... Už nič také. Ty sa pochváľ." Usmial sa.
"Prepáč ale poviem ti to úprimne. Vôbec mi nieje ľuto čo sa ti stalo lebo očakávať si to mohol. A ja? No... Začala som s niekým chodiť." Usmiala som sa.
"Wow! Super. Kto je ten šťastný.
"Josh. Josh Logan. Je tak starý ako ja." Usmiala som sa ale on sa zamračil.
"Aha. Tak to je... Super." Falošne sa usmial.
"Deje sa niečo?" Pre istotu som sa spýtala.
"Nie. Nič."
"Dobre. Budem sa tváriť že ti verím." Zasmiala som sa. Po čase k nám prišla aj Zoe. Poďakovala som jej a tiež som sa s ňou porozprávala a mala som pravdu. Povedala mi že sa bála že teraz už budem len s El. Trubka. Všetko sme si vysvetlili a dohodli sme sa že dnes všetci prespíme u mňa a zajtra ráno oni pôjdu skoršie od nás keď je škola. Všetko bolo fajn. Večer sme pozerali nejaký horor a ja som sedela medzi Zoe a Louisom. Bola som trochu pritúlená k Louimu lebo som sa bála. Zrazu zazvonil zvonček a všetci sme pištali ako splašený. Potom sme sa začali na tom smiať ale mne prebehlo hlavou že niekto zvonil, tak som išla otvoriť. Stál tam Josh.
"Ahoj. Čo tu robíš?" Usmiala som sa a on ma pobozkal.
"Prišiel som si s tebou spraviť filmový večer. Volal som ti ale nezdvíhala si mi." Povedal. Ou... Asi by som mu mala povedať že tu je Louis a Zoe že?
"Aha, tak poď ďalej." Povedala som. Prešiel cez dvere a chytil ma za ruku. Pozrela som sa na naše prepletené prsty a usmiala som sa. Prišli sme do obývačky a Josh zostal prekvapený.
"Prepáč, chcela som ti to povedať ale nevedela som ako."
"To nevadí, ja teda pôjdem." Povedal.
"Môžeš sa pridať k nám. Bude väčšia sranda." Prehovoril Louis. Zoe len prikývla a ja som mu stiakla ruku.
"Tak dobre." Povedal a úsmev mi opätoval.
"Idem spraviť pukance." Odišla som do kuchyne. Vytiahla som balíček pukancov a dala som ich na 3 minúty do mikrovonky. Vytiahla som misku a čakal som. Z obývačky som počula smiech, bola som rada že Josh si bude rozumieť s mojími kamarátmi.
Pípla mikrovonka a ja som to opatrne vytiahla. Nasypala som ich do misky a vrátila som sa do obývačky. Sadla som si vedľa Josha a dopozerávali sme ten horor. Zrazu tam vyskočila nejaká postava a ja som otočila hlavu k Joshovi. Skrčila som sa a už som ani nemala chuť to ďalej pozerať.
"Ak sa bojíš, tak to môžme vypnúť." Povedala Zoe. Pozrela som sa na ňu a ona bola trochu pritúlená k Louisovi. Hlavou mi hneď prebehla myšlienka: 'Boli by spolu zlatý.' Otriasla som sa a prikývla som. Zobrala ovládač a vypla to.
"Hééééééééj." Ozvalo sa dvohlasne po celej obývačke.
"Prepáčte chlapi ale my to nechceme pozerať." Povedala som. Josh sa zamračil a prehovoril:
"Ale my áno." Povedal a Louis prikývol. Hádali sme sa dosť dlho a skončilo to tak že sme každý išiel do svojej izby. Louis spal v jednej hosťovskej, Zoe v druhej a Josh spal somnou. Ležala som v posteli a Josh sa akurát sprchoval. Prepadla ma jedna myšlienka... Čo ak sa Josh bude o niečo pokúšať? Sme spolu len 2 dni a ja ešte určite niesom pripravená. Všetko čo sa mi motalo v hlave som zahnala do kúta. Po chvíľi som počula ako sa otvárajú dvere. Stál tam Josh len v boxerkách. Nemohla som odtrhnúť zrak od jeho vypracovaného tela. Lahol si ku mne a ja som ho stále pozorovala.
"Čo na mňa tak pozeráš?" Spýtal sa so smiechom. Otriasla som sa a venovala som mu pozornosť.
"Čo... Čo si ho-hovoril." Vykoktala som zo seba.
"Že prečo si sa na mňa tak pozerala." Zasmial sa.
"Prepáč." Sklopila som zrak a lahla som si na bok, chrbtom k nemu. Ucítila som ako si ku mne lahol a prehodil ruku cez môj pás.
"Mne to nevadí." Pobozkal ma na krk a mne sa vytvorili po celom tele zimomriavky. Vypla som svetlo a Josh si ma k sebe viacej pritiahol.
"Dobrú noc." Povedal.
"Dobrú..." A upadla som do ríše snov.
Ráno nás zobudil budík. Vypla som ho, ale Josh sa otočil a spal ďalej. Nechala som ho tak a išla som do kúpeľne. Rýchlo som sa osprchovala a spravila som si rannú hygienu. Naniesla som si na tvár puder, špirálu, lesk na pery a vrátila som sa v uteráku do izby. Josh stále spal ako bábätko. Bol roztomilý a musela som sa nad tým usmiať. Lahla som si vedľa neho na posteľ a dala som mu pusu na líce. Nič. Pobozkala som ho na pery. Nič. Začala som ho štekliť a on sa usmieval.
"Vedela som že sa len robíš." Povedala som a vstala som z postele. Pomaly otvoril oči a celú si ma prezrel. Zahryzol si do spodnej pery a povedal:
"Takéto ráno by som si prial mať každý deň." Mrkol na mňa. Chytila som do ruky jeho tričko a hodila som ho po ňom.
"Radšej sa obleč. Škola volá." Zasmiala som sa. Zobrala som si veci na oblečenie (modré jeany, čiernne tričko s batmanom a čisté spodné prádlo) a išla som naspäť do kúpeľne. Teraz som si len uvedomila že som vlastne mala štastie, že mi Josh ten uterák nestrhol dole alebo niečo podobné lebo by som bola pred ním úplne nahá. 'Vďaka pánu bohu.'
Obliekla som si veci, vyfénovala som si vlasy čo mi zabralo asi 5 minút a spravila som si cop. Prišla som do izby kde Josh ležal na posteli a niečo robil na mobile. Keď ma zbadal tak sa široko usmial.
"Batman?" Spýtal sa. Pozrela som sa na tričko a usmiala som sa.
"Hej. Ako malá som ho mala rada." Povedala som.
"Ja ho doteraz zbožňujem." Zasmial sa a oči sa mu zase rozšírili ako číňanovi. On zbožuje batmana a ja zbožujem jeho smiech, úsmev, oči a vlastne... Celého aký je...

----------
Ahojte :) Po dlhom čase vám sem pridávam novú časť :) bola som na chalupe ale teraz som už až dokonca prázdnin doma (myslím :D) tak budem pridávať častejšie. Vote a Kommenty potešia :)
- Love u all :3