Veriť či neveriť?

7.časť

Vyzeralo to tak že to naozaj spraví, ale našťastie to neurobil. Zaskočilo ma to. Bol už tak blízko a namiesto toho ma silno objal. Dnes je tu tretí deň a už som si ho obľúbila. Mám pocit akokeby som ho poznala celý život.
Odtiahol sa odomňa. Myslela som si že je to všetko, ale zmílila som sa. Dal mi jemný bozk na líce. Zostala som zaskočená.
"Tak ja idem. Vidíme sa zajtra." Zamával mi s úsmevom na tvári.
"Ahoj." Úsmev som mu opätovala. Nasadol do auta a ja som počkala do kým odíde. Rýchlo prefrčal a ja som vošla dovnútra do domu. Vyzula som sa a mala som v pláne ísť do izby. Išla som cez obývačku a tam sedel na gauči otec. Myslela som si že ma nechá ísť, ale to by predsa nebol on.
"Kde si bola?" Prezrel si ma.
"Aj ja ťa zdravím." Povedala som ironicky a nahodila som falošný úsmev.
"Oh prepáč," povedal ironicky, "tak, Kde si bola?"
"Bola som u kamošky." Zaklamala som. Nemôžem mu povedať že som bola vonku s Joshom. Keby to zistil, tak by si najal nejakých chalpov, ktorý by mi boli stále v pätách.
"Aha. Tvoja kamoška má nejakú brigádu alebo má zazobaných rodičov?" Bol tak nepríjemný! Ako keby on zazobaný nebol!
"Prečo sa pýtaš?"
"Má dosť drahé auto." On ma sleduje alebo čo?!
"Ty ma sleduješ či čo?!"
"Nebuď neprijemná. Ja som na teba milý a nie nesledujem. Len som išiel okolo okna a videl som ako odtiaľto odchádza to auto." Húúf! Odlahlo mi. Keby videl čo sa stalo pred tým, tak som mŕtva.
"Super. Môžem ísť do izby?" Iba prikývol a ja som išla do mojej izby. Odložila som si k stolu tašku a hodila som sa na posteľ. Premýšľam. Nad dneškom. Neviem či sa do mňa zamiloval, ale ten menší bozk to takmer dokazuje. Bojím sa do niekoho zamilovať. Bojím sa mať nejaký vzťah. Bojím sa... Lásky. Ja v podstate ani moc neviem že čo je to láska. Poznám akurát lásku k rodine a to je asi tak všetko. O láske k druhému človeku viem akurát tak veľké nič! Ale čo ak je Josh typ človeka, ktorý niekoho využije a potom odhodí ako nejakú handru. Ale na ňom by mi to moc nesedelo. Viem že medzi mnou a Joshom je len kamarátstvo, ale niekedy mám pocit že on sa snaží o niečo viac. A to je tu dnes len tretí deň. Fakt neviem čo mám odneho očakávať. Proste sa bojím že sa do neho zamilujem a nejako mu ublížim keďže naozaj neviem čo to láska je. Alebo on ublíži mne. Z premýšľania ma vyrušilo klopanie na dvere:
"Ďalej!" Zakričala som a posadila som sa. Do izby prišla mama s úsmevom na tvári.
"Tak ako dopadlo rande?" Len príde a už vyzvedá. Prisadla si ku mne.
"Super. Rozprávali sme si o svojich životoch a pri tom sme jedli zmrzku. Potom sme boli v kine kde nám vynadal ochrankár, ale my sme sa aj naďalej smiali." Nad tej spomienke som sa musela uchechtnúť.
"Wow! A spravil nejaký náznak na záujem o teba?"
"Bože mami!"
"No čo? Mám právo to vedieť. Tak? Pobozkal ťa?"
"Veľmi dobre vieš že vďaka milému a starostlivému ocinkovi viem o láske veľký prd. A nie nepobozkal ma. Iba mi dal malý bozk na líce, ale to nič neznamená."
"Takže malý bozk hej? Tým to všetko začína."
"Mami prestaň! Nič nezačína ja nechcem mať s nikým vzťah! Žiadny vzťah! Radšej skončím sama s nejakým škrečkom."
"Zlatíčko. Musíš si niekoho nájsť. Nemôžeš byť sama. So škrečkom. A ja si myslím že ten Josh je pre teba akurát aj keď ho síce nepoznám."
"Ale ja nikoho nechcem. Veď ani neviem čo je to láska!" Spomenula som si teraz na Louisa. On je zamilovaný a nebojí sa toho. Aj keď by sa mal keď jeho láska je Kirsty. Zavidím mu. Nebojí sa priznať že niekoho miluje. Do očí sa mi nahrnuly slzy.
"Zlato ale za to netreba plakať. Všetko zistíš. Len sa neboj si to priznať."
"Ja neplačem za to. Proste... Pozri sa na Louisa. On sa nebojí dať najavo že niekoho miluje. Ale ja hej. Nenávidím sa za to!"
"No ták. Neboj sa." Pobozkala ma do vlasov, vstala a odišla. Ja som sa vyzliekla a prešla som do kúpeľne. Zapla som si teplú vodu a nechala som stekať kvapky po mojom tele. Namydlila som sa, umyla som si vlasy a opláchla som to vodou. Vypla som vodu a vyliezla som zo sprchy. Obmotala som si uterák okolo tela. Umyla som si zuby, odmalovala som sa, usušila som sa a obliekla som sa do pyžama. Vrátila som sa späť do izby a zapla som si notebook. Posadila som sa na posteľ a dala som si notebook na kolená. Počkala som dokým sa náčíta. Keď už bol naplno zapnutý, tak som sa prihlásila na Facebook. Nič. Žiadne upozornenia a ani nič podobné. Prechádzala som s mišou dole a narazila som na jednu fotku. Bola som na nej ja ako sa smejem. Pridal ju tam Josh s popisom:
'Stačia len 3 dni a je to ako by som ju poznal celý život.'
Ani neviem že kedy ma stihol odfotiť. Ale ako vidím tu fotku, tak predpokladám že to bolo v kine. Zasmiala som sa nad tým a napísala som mu na to komment : 'Nápodobne :)' Išla som s mišou ďalej dole. Nič tam nebolo. Nechala som si zapnutý Facebook a pustila som si film Flicka. Milujem ten film. Tak isto ako aj kone. V polovičke filmu som začala byť hrozne unavená. Pozrela som sa na hodiny a bolo 20:54. Ešte je málo hodín lenže ja už som skoro spala. Odhlásila som sa,vypla som notebook a odložila som ho na pracovný stôl. Vypla som svetlo, lahla som si a v momente som sa presunula do ríše snov...

***
O 4 dni neskôr:
Cez tie 4 dni sa nič neudialo. Akurát že som sa s Joshom viac zblížila. Dnes je pondelok a s Joshom sme sa dohodli že pôjdeme po škole niekam do parku. Cez týždeň sa snažil ku mne domov dostať Louis, ale mama mu vždy povedala že niesom doma. Nemám náladu sa s ním baviť. U mna už skončil! V posledných dňoch sa Zoe správa hrozne divne a tak isto aj Adam. Celé 4 dni mi Adam s Charliem nepovedali ani slovo. Som dosť prekvapená z toho. To je asi tak všetko čo sa udialo.
Vysadla som z maminho auta a kráčala som do školy. Na sebe som mala čierne legíny so šedým tričkom s nápisom SWAG a k tomu čierny svetrík. Zrazu sa vedľa mňa objavil Josh.
"Ahoj." Pozdravila som ho s úsmevom.
"Ahoj. Dnešok platí že?" Úsmev mi opätoval.
"Jasné že hej. Akú máš prvú hodinu?"
"Matika. Ty?"
"Tiež." Zasmiala som sa a on somnou. Spoločne sme išli do učebne matematiky. Sadli sme si spolu do zadnej lavice keďže Zoe dnes nepríde do školy lebo má turnaj v pink-ponku. Celú hodinu som sa nudila lebo nič zaujímavé sme ani nepreberali. Len sme si opakovali učivo. Ďalšia hodina bola telesná. Zobrala som si so skrinky tašku s úborom a išla som do šatne.
"Ahoj Katy." Pozdravila som Katy a začala som sa prezliekať spoločne s ňou.
"Ahoj." Usmiala sa. Je fakt milá. Nechápem ako som si ju nemohla 2 roky nevšímať.
"Nevieš čo budeme dnes robiť?" Spýtala som sa jej.
"Viem. Budeme behať 60-tku."
"Bože. Mne sa tak nechce..." Zastonala som.
"To niesi sama. Budeš somnou?"
"Že sa vôbec pýtaš." Usmiala som sa. Obliekla som si teplákové kraťasky, biele tielko a obula som si moje modré bežecké tenisky. S Katy sme spoločne prešli na dvor.