Veriť či neveriť?

24.časť

Ráno ma zobudili slnečné lúče, ktoré mi svietili priamo do tváre. Pozrela som sa na budík a zistila som že som sa zobudila 15 minút pred tým ako by mi zvonil. Automaticky som ho vypla a ešte som sa uvelebila pod prikrývkou. Nechcela som vstávať a už zrčite nie ísť do školy. Jediné načo som sa tešila bol Josh a ostatný. Ale nudné vyučovanie a 'milý' učitelia? To teda nie.

"Budícek." Ozval sa roztomilý hlas pred mojou posteľou. Posadila som sa a pohľad mi padol na vysmiatú Darcy.

"A ty čo tu robíš, krpček?" Zasmiala sa a ona pribehla ku mojej posteli. Zdvihla rúčky do vzduchu na náznak any som ju zodvihla. Zobrala som ju na ruky a posadila som si ju na kolená. Ona mi dala božtek na líce a ja som sa zaculila. "Ty môj drobec." Usmiala som sa na ňu. Zodvihla som sa pomaly z postele, zobrala som Darcy na ruky a ziš la som s ňou dole. Mama bola zase v kuchyni, ako inak, a pripravovala raňajky.

"Dobré ráno." Prišla som k nej. Pozrela sa na mňa, ale keď zbadala Darcy tak si povzdychla.

"Darcy, hovorila som ti že nemáš behať po dome a zobúdzať ostatných." Povedala naštvane a zobrala si Darcy k sebe. Tá sa na tom len roztomilo smiala.

"Aj otec je doma?" Spýtala som sa. Nečakala som na maminu odpoveď lebo pravá odpoveď sa ozvala:

"Áno je." Ozval sa zamnou otcov hlas a ja som si potichu povzdychla. Otočila som sa k nemu a on sa len usmial. Ako sa môže usmievať po tom čo mi spravil?!

"Mami, dnes nebudem raňajkovať. Kúpim si niečo v škole." Povedala som a vybrala som sa do izby. V kúpelni som si spravila rannú hygienu a nalíčila som sa. Vrátila som sa do izby kde ma na posteli čakalo prekvapenie. Môj otec rozvalený cez celú posteľ a hladiac na strop.

"Máš peniaze na raňajky v škole?" Spýtal sa a pozrel sa na mňa. Šokovane som otvorila ústa. Čakala som niečo v tom zmysle že sem príde a bude sa mi chcieť ospravedlniť, ale toto... O tomto som nemala ani pomyslenia.

"Hmmm... Mám." Odpovedala som bez záujmu a prešla som do šatníka. Odtiaľ som si vytiahla riflové kraťasy a biele tričko s krátkym rukávom a nápisom Vans. Zatvorila som za sebou skrinu a veci som si hodila na posteľ. Pozrela som sa na oca a chcela som mu povedať nech odíde, ale on ma predbehol.

"Prečo si mi nepovedala že máš priateľa?" Opýtal sa.

"Pretože viem že by si spravil všetko preto aby sme neboli spolu." Povedala som bez záujmu a on sa nad tým arogantne zasmial.

"To máš pravdu a preto chcem aby si sa s ním rozišla. Inak spravím všetko preto aby ste neboli spolu." Povedal prísne a ja som otvorila ústa do písmena O.

"Nerozídem sa s ním. Môžes spraviť čo len chceš, ale takúto radosť ti nespravím." Naštavala som sa. Nieje čudné že takto sa rozpráva otec s dcérou?

"Je to len čistý hajzel! Viem aký je. Presne ako jeho otec!" Zakričal a toto ma šokovalo ešte viacej.

"Ty poznáš jeho otca?"

"Áno a dokonca ako svoju vlastnú matku." Povedal a s týmito slovami odišiel z izby. Môj otec pozná Joshového otca? Josh je hajzel? Tieto otázky mi výrili dosť dlho hlavou azm som si uvedomila že by som sa mala obliecť. Rýchlo som na seba hodila oblečenie, zobrala som si tašku s vecami a zišla som dole. Pípla mi SMS, ktorá bola od Josha a oznamoval mi že za chvíľu je tu.

"Čo bol hore ten krik?" Spýtala sa mama.

"To je jedno." Odpovedala som. Nechcem to mame teraz hovoriť. Niekedy jej to poviem, ale teraz nie.

Vybehla som von kde akurát prichádzalo auto. Nasadla som a zatvorila som za sebou dvere.

"Ahoj." Usmial sa a pobozkal ma na pery. "Chýbala si mi." Povedal pomedzi bozky.