35.časť

277 15 2
                                    

Pred očami som stále mala toho bezcitného maniaka. Nemohla som sa zbaviť jeho pachu a stále som cítila jeho slizké dotyky na mojej pokožke. Jeho nechutné pery na tých mojich a jeho nechutné bozky. To vlastne ani bozky neboli. Bolo to odporné a rovno pred očami sa mi vytvorila bariéra. Už nikdy v živote sa ten chlap ku mne nepriblíži. Aj keby sa chcel zabiť, tak mu to určite neodpustím.

Nevládala som ani pohnúť prstom a až keď som sa pozrela na moju pravú ruku tak som to pochopila. Bola celá od krvi a príčinou toho bolo, že som mala zodretú kožu. Štípalo to, ale momentálne som to ani necítila keďže som ešte stále bola v strese. Mala som strach. Zo všetkého, a dokonca ma napadla aj nezmyseľná myšlienka. Čo keď je aj John len chalan, ktorý sa hrá na niečo iné ako je? Čo keď má teraz v pláne spraviť to čo Charlie nedokončil?
Auto prudko zabrzdilo na parkovisku pred vysokou bytovkou. Bola som si istá že v jednom z týchto bytov býva John a podľa vonkajšej stavby to vyzeralo že ten byt určite nemá malú hodnotu. Ani som si to neuvedomila a už ma držal v náruči. Chrbtom zatlačil do veľkých sklenených dverí, ktoré sa hneď otvorili a vošiel somnou do vnútra. Bolo to tu veľké a John si hneď namieril k výťahu. Stlačil tlačítko s číslom 11 a výťah sa pohol. Pozorovala som každý jeho pohyb, ale vedela som že už to dlho nevydržím a zaspím. Sledovala som jeho kučeri, ktoré mu stáli do všetkých strán a jeho napnuté svaly. Fascinovalo ma to. Pohľadom som prešla na tvár, ktorú mal mierne zamračenú. Dlhú dobu som ho takto pozorovala až dokým sa na na mňa nepozrel. Hypnotizovala som ho očami, ale jeho pohľad som nemohla rozpoznať. Nemala som ani ponatia ako sa cíti. Nemohla som nič vyčítať z jeho očí, bol neutrálny. On je iný ako všetci ostatný. Na prvý pohľad by si človek povedal že je to nejaký rozmaznaný fracek, ale nieje. Má veľké srdce. Je úplne iný ako sa zdá. Je to dobrý človek s veľkým srdcom.

Videla som zme nevedel odtrhnúť zrak, čo ma trochu prekvapovalo, ale cinknutie výťahu ho k tomu donútilo. Vyšiel z výťahu a prešiel cez dlhú chodbu až na úplny koniec, keď zastavil pred hnedými dverami. Pomaly ma pokladal na zem ale vedela som že to nebude dobrý nápad, pretože sa mi hneď podlomili kolená. Treskla som na zem ako kus dreva a John ma s vystrašenou tvárou rýchlo zdvihol na nohy. Tiskla som si k telu jeho bundu, ktorú som mala prehodenú cez ramená. Cítila som sa trápne stáť pred ním len v spodnom prádle a až teraz som si uvedomila že som si zabudla svoje veci v aute. Hneď som sa ocitla v náručí a viedol ma cez tmavé miestnosti do neznáma. Všade panovala tma až sa v jednej z miestností nerosvietilo. Podľa veľkej manželskej posteli som usúdila že to bude spálňa. Bola zladená do čierno-bielej farby ale viacej vynikala biela. Jediné čo nebolo biele či čierne bol zelený kochlík s kvetinou na parapete. Na pravo bolo veľké okno, z ktorého bol výhľad na centrum San Diega. Bolo to krásne ale po jedinom čo teraz túžim je posteľ a horúca sprcha. Cítila som sa ako princezna keď ma stále držal v náručí a jemne ma položil na posteľ. Bol na mňa jemný akoby som bola z porcelánu. Chrbtom som sa oprela o rám postele a pozorovala som každý jeho pohyb.

"Dám ti nejaké veci na oblečenie. Kľudne sa choď aj osprchovať. Kúpeľňa je hneď oproti spálni." Bez náznaku emócií mi vysvetlí potrebné veci, otočí sa na päte a prejde ku veľkej skrini. Otvorí ju a pohľad sa mi naskytne na jej obsah. Police zaplňuje čierne oblečenie a pár krát uvidím nejaké biele tričko. Na hlas prehĺtnem pri pohľade na vec, ktorá leži na najvrchnejšej poličke. Zbraň. Zbraň, ktorou sa zabíjajú ľudia. Postihla ma panika a obrovský strach. John sa otočil a v ruke držal šedé tepláky a čierne tričko, no keď videl môj vystrašený pohľad tak sa mierne zamračil, "Deje sa niečo?" Zatvoril skrinu a podal mi veci. S ochotou som och prijala, ale opatrne. Necítila som sa moc príjemne a to všetko spôsobila len blbá zbraň.

"Pr-prečo máš v skrini zbraň?" Zakoktám sa a zbadám ako napína päste, ale hneď ich povolí. Čakala som všelijakú reakciu ale tá jeho ma vôbec nejako neprekvapovala. Zase neutrálna a bez záujmu.

Veriť či neveriť?Where stories live. Discover now