Veriť či neveriť?

1.časť

"Zlato vstávaj!" Zobudil ma príjemný hlas mojej mami. Zase škola! Jak ja nenávidím skoré vstávania... Keby existovala súťaž najväčšieho spachtoša, tak to vyhrám. "Raňajky máš pripravené v jedálni na stole." Pomaly som otvorila oči. Videla som ako mama akurát odchádza s mojej izby. Sadla som si, ponaťahovala sa a ledva sa postavila z postele. Postavila som sa pred zrkadlo , ktoré mám vo vlastnom šatníku. Pozrela som sa doňho a sama seba som sa zlakla. Mala som hniezdo na hlave! Musela som sa na sebe trochu zasmiať. Keď som sa ukludnila vytiahla som si zo šatníka čisté spodné prádlo, čierne legíny, fialové tielko a na to koženkovú bundičku. S vecami v ruke som prešla do kúpelne. Spravila som si rannú hygienu a jemne sa nalíčila. Obliekla som si pripravené veci a pyžamo som dala do koša na špinavé prádlo. V izbe som si dala do tašky cez rameno značky Converse potrebné veci do školy. Zišla som dole do jedálne odkiaľ prichádzala príjemná vôňa palaciniek. V jedálni bola mama s malou Darcy a otec je už zrejme v práci. Sadla som si ku stolu a pustila som sa do pripravených palaciniek s nutellou. Po chvíľi som mala tanier prázdny. Odniesla som ho do drezu a rýchlo to umyla. Vrátila som sa späť do jedálne a dala si tašku cez plece.
"Idem ja teda. Ahojte." Dala som mamine pusu na líce a Darcy som dala jemný bozk na čelíčko.
"Ahoj zlatko." Pozdravila ma mama s úsmevom na tvári. V chodbe som si obula svoje Vansky a opustila náš barák. Išla som na autobus s ktorým chodím každé ráno do školy pospolu so Zoe. Zoe je moja najlepšia kamarátka.
Keď som prišla na zastávku, akurát prišiel autobus. Otvorili sa dvere a ako vodička bola naša obľúbená Amanda.
"Dobré ráno, Kelly." Usmiala sa.
"Aj tebe Amanda." Úsmev som jej oplatila a vydala som sa až úplne do zadu kde mala byť Zoe. Autobus sa pohol a ja som prudko skoro spadla na zem , ale niekto ma v tom chytil. Pozrela som sa na dotyčného. Bol to chalan a ešte som ho tu nikdy nevidela. Mal úsmev na tvári, krásne hnedé orieškové oči a vlasy hnedé a nagelované. Bol... Dokonalý!
"Dávaj si pozor!" Upozornil ma s úsmevom.
"Ďakujem. " Úsmev som mu oplatila a radšej som sa opatrne pobrala do zadu za Zoe. Bože! To bol trapas!
Zoe sedela úplne v zadu ako vždy. Prisadla som si k nej.
"Ahoj." Pozdravila som ju a venovala jej úsmev.
"Čauky! Si v pohode?!" Prezrela si ma s ustaraným pohľadom. Popravde- nechápala som čo tým myslela.
"Čo tým myslíš?" Pozrela som sa na ňu nechapavým pohľadom.
"Veď teraz ako si skoro spadla! Ten fešák ťa chytil!" Uškrnula sa a kusla si do spodnej pery.
"Som v poriadku a kto to vlastne je?! Ešte som ho tu nevidela." Odvrátila som od Zoe zrak a pozrela sa smerom kde sedel ten chalan.
"Ja neviem. Iba viem že tu je nový. " Pohľad som zase venovala Zoe. Zbytok cesty sme už boli ticho.