Dračie puto

23. Kapitola - Kúsok z minulosti

Pokúsila som sa z celej sily trhnúť rukami, no neúspešne. Reťaz sa mi stále zarývala do kože, čo mi spôsobovalo veľkú bolesť. Bola som v koncoch. Ako sa mám z tadiaľto dostať? A hlavne, ako mám pomôcť Chrisovi?

Jeho telo sa aj naďalej chvelo a ja som sa na to nedokázala pozerať. Musím niečo vymyslieť. V hlave mi trešťalo a cítila som sa slabo. Napriek tomu som zozbierala zvyšky svojej energie a predstavila som si, ako reťaz, ktorou som bola spútaná povoľuje. Verila som, že sa mi to podarí. Trvalo to dlho, no nakoniec som sa predsa dočkala vytúženého výsledku.

Pokúšala som sa rozhýbať skrehnuté prsty a postaviť sa na nohy. S veľkou námahou sa mi to nakoniec podarilo, no hneď, ako som sa postavila, zatočila sa mi hlava a musela som sa pridržať škaredej, olúpanej steny. Ale stála som a to bolo najdôležitejšie.

Malými krokmi som sa priblížila ku Chrisovi a tiež som ho vyslobodila z reťazí.

„Chris," oslovila som ho jemne.

„Čo sa deje?" spýtala som sa. Pohľad na neho ma bolel. Tvár mal bledú, z miest, kde sa mu ešte pred chvíľou zarývali reťaze kvapkala krv. S veľkou námahou sa posadil a schúlil sa ešte viac ku stene.

Na moje slová nijako nereagoval a stále sa triasol. Položila som mu ruku na plece a zrazu som nadobudla pocit, že som niekde úplne inde.

Nachádzala som sa na nejakej chodbe a videla som tam pár detí. Keď som si ich detailnejšie obzrela, zazdalo sa mi, že jedno z nich mi je akési povedomé. Uvedomila som si, že je to ten tmavovlasý chlapec, ktorý sa objavil aj v jednom mojom sne.

„Naozaj sa môžem s vami hrať?" opýtal sa s nádejou v hlase a v očkách sa mu zračila radosť. „Samozrejme," riekol ďalší chlapec. „Zahráme si naháňačku."

Deti začali pobehovať po chodbách. Najprv naháňal akísi blonďavý chlapček a neskôr ten, ktorý bol aj v mojom sne. Deti sa znovu kamsi rozbehli. Vošli do zvláštneho, malého priestoru, asi do pivnice alebo niečoho podobného. Čiernovlások ich samozrejme nasledoval.

Niektorých chytil a iní sa niekam stratili. Chlapec sa rozhliadol okolo seba, pokým sa pokúšal polapiť dych. Ostatné deti využili moment prekvapenia, rýchlo vybehli z pivnice a jeho tam nechali. Keď si to všimol, už bolo neskoro. V zámke zaštrkotal kľúč a mne došlo, že ho tam zamkli.

„Haló! Vy ste ma tu asi zabudli...." prevravel vystrašeným hláskom. „ Ja som stále tu! Prosím, otvorte mi."

„Ani nás nehne! Dobrú noc, ty čudák. Veď zajtra ťa tu možno niekto nájde." Zakričal niekto z druhej strany dverí. Ozval sa smiech, ktorý sa začal vzďaľovať viac a viac, až napokon úplne utíchol.

Potom sa to všetko udialo tak rýchlo. Videla som, ako to chlapča búcha rúčkami do dverí, kričí o pomoc, no nikto ho nepočul. Nikto po neho neprišiel. Napokon sa schúlilo do klbka a prisunulo sa ku stene toho stiesneného priestoru. Po lícach sa mu začali kotúľať slzy a mne to trhalo srdce.

Nemohla som mu však nijako pomôcť, mohla som sa na to iba dívať. Ako keby sa pred vašimi očami na plátne prehrával film a vy nemôžete ovplyvniť nič, čo sa v ňom udeje.

„Prosím, otvorte mi. Ja sa strašne bojím." Šepol chlapec a z hrdla sa mu vydral ďalší vzlyk. Mala som pocit, akoby sa všetko udialo v zrýchlenom zábere.

Zrazu nastalo ráno. V tej drobnej kutici stále na zemi ležal ten čiernovlasý chlapec. Dvere sa však konečne odomkli a so škripotom otvorili. Do pivnice nakukla staršia tvár. Keď tam objavila chlapca, zdesila sa.

„Pane bože Chris, zlatíčko, čo ti to zase vyviedli? Neboj sa, už som tu. Už bude dobre." Chlácholivo k nemu prehovárala a vzala si ho do náručia. „Keď zapadne slnko, príď do hlavnej miestnosti, dobre? Porozprávame sa a dáme si bylinkový čaj. Ale ja už musím pokračovať v práci, a ty nezabudni ísť na raňajky. Bola by som nerada, keby po tebe moja pani zase kričala." Pošepkala tá stará žena a zrazu sa všetko rozplynulo.

Znova som sedela na dlážke chladnej cely vedľa Chrisa. čože? Počkať... Tá stará žena toho chlapčeka oslovila Chris! Prečo? To... To nie je pravda! To predsa nemôže byť pravda...

Keď tak nad tým premýšľam, Chris a ten malý chlapec sú si dosť podobní. Ako je možné, že mi to pred tým nedošlo? Rovnaké čierne vlasy, rovnaké hlboké oči a rovnaké rysy tváre. Takže to, čo sa mi ukázalo vo sne a teraz aj vo vidine, bola jeho minulosť? Ale prečo sa mi vlastne zjavuje? To zatiaľ netuším, no teraz je prvoradé, aby som pomohla Chrisovi.

Ako dieťa ho zatvorili do podobného stiesneného priestoru, čo na ňom zrejme zanechalo následky.

„Chris, je to v poriadku. Som tu s tebou. Hlavne sa teraz upokoj, áno? Hlavne zhlboka dýchaj. Nádych, výdych. Nádych a výdych."

Spoločne sme predýchavali ako ženy v pôrodnici, no v tom momente mi bolo absolútne jedno, ako komicky vyzerám.

Dlaň som mala stále položenú na jeho ramene a snažila som sa ho zbaviť úzkosti, ktorá občas získa nadvládu nad každým z nás. Neustále som sa mu prihovárala. Jeho roztrasené, ztuhnuté telo sa pod mojim dotykom postupne uvoľňovalo, až sa napokon úplne prestalo chvieť.

Chris sa rozhliadol okolo seba a potom pohľad sklonil k zemi.

„Prepáč, že si ma takto musela vidieť." Šepol.

„To je v pohode, ja to chápem." Riekla som.

„Prosím, nepovedz nikomu, čo sa tu stalo." Požiadal ma a ja som bez okolkov súhlasila. Nechcel, aby niekto vedel, že aj taký silný a nebojácny bojovník, ako je on, má nejakú slabinu. Podľa môjho názoru si každý z nás v sebe nosí svojich démonov, s ktorými sa vnútorne vysporiadava. No nikto by na to nemal biť sám.

„Ja... Ďakujem...." povedal a konečne na mňa pozrel. Zrazu som dostala obrovské nutkanie objať ho. Lebo pod maskou nevrlého a nepríjemného muža som spoznala úžasného, no osamelého chlapca, ktorý sa len bojí, aby mu znova niekto neublížil. A tak som to teda riskla a obmotala ruky okolo jeho tela.

Najprv sa na mňa šokovane zahľadel a ustrnul. No v zápätí mi objatie opätoval. Zacítila som, ako sa mu pravidelne zodvihoval hrudník a ako si hlavu položil na moje rameno.

„Prepáč, že som sa k tebe občas choval ako totálny idiot." Zamrmlal.

Ahojte zlatíčka moje. Túto kapitolku venujem každému jednému z vás, lebo si veľmi vážim, že ste v tom so mnou. Mám vás veľmi, veľmi rada. Čo hovoríte na zvrat v kapitole? Aký názor máte na Chrisa a jeho minulosť? Poteší ma každý váš názor, teória a ďakujem moc za všetky prečítania, hviezdičky a komentíky. Majte krásny deň. Čaves.

S pozdravom, vaša Em :) :)