Dračie puto

15.Kapitola - symboly

Túto kapitolu venujem vám všetkým, ale najmä dvom úžasným osôbkam:

RedTerka

A

lynnflynn1973

Ráno ma zobudili slnečné lúče vykúkajúce pomedzi stromy. Zef aj Asira už boli hore. Staršia dračica sa snažila mladšiu naučiť loviť, no Asira na to bola ešte príliš malá. Nedarilo sa jej.

  Keď Zefir zistila, že drobec ešte loviť nedokáže, sama vyletela do koruny stromu. V tichosti pozorovala vtáčika, ktorého za okamih už držala v papuľke a podala ho bielemu jašterovi.

  Cítila som sa už lepšie, takže som sa postavila a podišla som ku zvyšku skupiny. „Dobré ráno." Pozdravila som a sadla som si medzi Lindu a pána Tiora.

  Sedeli sme na dreve, ktoré nám slúžilo ako lavička. Náš vodca na ohni niečo opekal. Vôňa jedla sa rozliehala všade navôkol. Až teraz som si uvedomila, aká som v skutočnosti hladná.

  Pán Tior všetkým na drevené tanieriky položil plátok mäsa. Sofia doložila bylinky a lesné plody, ktoré šla asi zavčas rána pozbierať. Onedlho bolo všetko hotové a pustili sme sa do jedla.

  Po raňajkách sme sa rozhodli, že budeme pokračovať v ceste. Pred odchodom som sa však ešte musela spýtať: „Ako dlho som vlastne nebola pri vedomí?"

  „Necelé dva dni." Prezradila mi Linda a na jej tvári sa objavil ustarostený výraz. Bolo mi ľúto, že sa kvôli mne strachovala. „Už mi je fajn, neboj sa." Uistila som ju a ona sa na mňa usmiala.

„To som rada." Riekla a pohladkala Raviu po chrbte. Červená dračica o chvíľu zoskočila z jej náručia a kráčala pri svojej ryšavovlasej jazdkyni.

  Ja som do dlaní vzala Asiru a tá hneď zaspala. Zef skackala popri nás a občas odbehla k ostatným drakom.

  Naša ďalšia indícia bola Dračia hlava. Na mape bola zakreslená približná oblasť, kde treba stuhu hľadať. Vyšli sme z lesa a pred nami sa objavila lúka. Kdesi v diaľke som zahliadla vrcholky kopcov, ku ktorým sme mali namierené.

  Na obed sme sa zastavili na lúke a najedli sme sa. Napadlo mi, že som sa ešte nepozrela na dlaň. Otočila som ju k sebe a zadívala sa na ňu. Prekvapene som zistila, že tam nie je žiadny symbol vyjadrujúci element draka. Na dlani sa mi vynímalo dračie oko, ale nič viac. Rozhodla som sa, že sa na to spýtam pána Tiora.

  Keď som mu položila otázku, zamyslel sa a o chvíľu odpovedal: „Neviem, čo je na tom pravdy, ale vraví sa, že keď si niekto skrotí mesačného draka, tento proces sa delí na 4 časti. S každou dorastie na dlani kúsok mesiaca. V prvom štádiu sa tam mesiac vôbec nenachádza, ako keby bol v nove.

  V druhej časti kúsok mesiaca dorastie a tak isto je to aj v treťom štádiu. Keď dosiahneš štvrté štádium, na dlani sa ti mesiac objaví úplne celý."

  Zmĺkol a zahľadel sa kamsi do diaľky, akoby nad niečim premýšľal. „Ďakujem." Riekla som a znova som si prisadla k Linde.

  Po obede sme ešte chvíľu zostali na lúke. Bola obrovská. Bosými nohami som sa dotýkala hebkej, zelenej trávy a obdivovala som nádherné kvety, ktoré tu rástli. Bolo tu aj pár stromov. Vtáky prelietavali z jedného na druhý a štebotali.

  Oddýchli sme si a potom sme sa znovu vydali na cestu. Tentokrát mi Asira nespala v náručí, ale pobehovala so Zef okolo mňa a všetko zvedavo pozorovala. Mám pocit, že Zef si mesačné dráča veľmi obľúbila, pretože na neho dávala pozor a učila ho nové veci.  Boli spolu fakt rozkošné.

  Na oblohu vyšli šedivé mraky a zatienili nám výhľad na svietiace slnko. Zotmelo sa. Kráčali sme k vysokým kopcom a ich siluety sme videli stále lepšie. V tom zapraskali vetvičky a z diaľky sa ozvalo hrozivé vrčanie.

  Zľakla som sa. Myslela som si, že sme zas natrafili na vlka, no mýlila som sa. Onedlho sa spoza stromov niečo vyrútilo. Srdce sa mi zastavilo pri pohľade na tých netvorov. S vlkmi sa nedali ani porovnať. Bolo to niečo oveľa horšie.

Tak a dočkali ste sa ďalšej časti. Čo si o nej myslíte? Aké monštrá stretli? Budem rada, ak ma podporíte, zanecháte názor v komentáry alebo vote. Moc vám ďakujem. Čaves :)